E N D
Revúca, štrnásťtisícové sídlo rovnomenného okresu, sa rozprestiera v utešenom kolorite Slovenského rudohoria, pod Kohútom, jeho druhým najvyšším vrchom. Najstaršia zachovaná písomná zmienka o nej je z roku 1357. Tureckými nájazdmi bola v roku 1556 spustošená. Ako mesto sa po prvýkrát spomína v roku 1557 v urbáre Muránskeho panstva. Rozmach Revúcej bol poznačený rozvojom remesiel, obchodovaním a predovšetkým viac ako päťstoročnou výrobou a spracovaním železa. Už pred rokom 1556 tu pracovalo 8 taviacich hút a 7 hámrov.
V roku 1862 bolo založené Slovenské ev. a v. gymnázium, ktoré poznáme pod názvom Prvé slovenské gymnázium. Gymnázium bolo prvou úplnou slovenskou strednou školou v celej predchádzajúcej histórii Slovákov, na ktorej sa vo všetkých predmetoch vyučovalo a od roku 1868 aj maturovalo v materinskom jazyku. Za podpory zbierok sa 1. mája 1871 začala výstavba novej dvojpodlažnej budovy, ktorá bola už 4. februára 1873 otvorená. Neprajníkom
Kráľov dom Penzión Kráľov Dom sa nachádza priamo v centre mesta Revúca, na rozhraní Námestia Slobody a Muránskej ulici
Mestský cintorín Na mestskom cintoríne odpočívajú slovenskí národovci Samuel Reuss, Samuel Ormis, Július Botto, ich hroby sú kultúrne pamiatky, ďalej Adolf a Ľudovít Reussovci, Matej Nandrássy, Jozef Kvetoslav Holub, Ján Kordoš, Ján Brocko a ďalší.
Revúcke literárne Gymnázium Bola postavená v období silnejúceho národného útlaku, v rokoch 1871 - 1873, len zo zbierok a milodarov slovenského národa. 4. februára 1873 budovu vysvätil popredný slovenský národovec, ev. kňaz Samo Tomášik a potom sa v nej začalo vyučovať. Na jej priečelí sú pamätné tabule venované pedagógovi Samuelovi Ormisovi a študentovi gymnázia Martinovi Kukučínovi, obidve kultúrne pamiatky, ďalej Prvému slovenskému gymnáziu a Československému štátnemu reálnemu gymnáziu. Pred budovou je busta pedagóga gymnázia, slovenského historika Júliusa Bottu, kultúrna pamiatka. V súčasnosti je budova sídlom Prvého slovenského literárneho gymnázia.
Dakujem za pozornost Erik Šoltýs 7.B