190 likes | 360 Views
MODEL RODOVO CITLIVEJ VÝCHOVY. Monika Bosá, FF PU, EsFem Natália Sedlák Vendelová , FF UPJS, EsFem Príspevok je podporený projektom APVV-0726-07, CREdu : Rodová rovnosť v prostredí stredných odborných škôl. Model rodovo citlivej výchovy. Rod, rodové stereotypy
E N D
MODEL RODOVO CITLIVEJ VÝCHOVY Monika Bosá, FF PU, EsFem Natália Sedlák Vendelová, FF UPJS, EsFem Príspevok je podporenýprojektom APVV-0726-07, CREdu: Rodovárovnosť v prostredístrednýchodbornýchškôl.
Model rodovo citlivej výchovy • Rod, rodové stereotypy • Rodovo citlivá výchova (ciele a východiská) • Rodovo citlivá výchova (základná charakteristika: princípy a metódy) • Možnosti a prekážky pôsobenia RCV • CREdu
Rodovo citlivá výchova Cieľ: - Predchádzať rodovej diskriminácii a rodovej nerovnosti prostredníctvom pedagogickej práce - podporovať rovnosť príležitostí dievčat a chlapcov (žien a mužov) - presadzovať rodovú rovnosť Nie je „alternatívny prístup“ ale „nevyhnutná podmienka“ demokratickej školy a výchovy
Východiská CEDAW • čl. 5 a 10 Odporúčanie RE O rodovej rovnosti vo výchove • Rodovo citlivá výchova ako nevyhnutný prostriedok prevencie rodovej diskriminácie Dohovor o právach dieťaťa
Princípy rodovo citlivej výchovy • rodovo citlivé prostredie (škola) - technické vybavenie a výzdoba - horizontálna a vertikálna deľba prác - skryté kurikulum • rodovo citlivé učiteľky a učitelia - porozumenie rodovej problematike (potreba vzdelávania)
Princípy rodovo citlivej výchovy 3. rodovo citlivé kurikulá (a učebnice) - plány, osnovy, učebnice, ponuka predmetov, krúžkov 4. rodovo citlivý jazyk - zohľadňovať rod v jazyku 5. Rodovo citlivá škola je nediskriminujúca škola
Metodický prístup • kooperácia pred konkurenciou • ľudské dejiny a význam žien v histórii • siete • vyváženosť • podpora sebavedomia dievčat a chlapcov • nesegregovať deti podľa pohlavia (ani rôznych statusových znakov)
Metodický prístup • nenálepkovať • rešpekt - k témam, k deťom • pripravenosť poskytnúť pomoc • spolupráca s rodičmi – otvorená škola
Rodovo citlivá výchova(definícia – zhrnutie) • špecifický spôsob práce s dievčatami a chlapcami uplatňovaný v situáciách rodovej nerovnosti. • Zohľadňuje rodovo špecifické potreby dievčat a chlapcov vystavených rodovej asymetrii v spoločnosti. • Vyžaduje individuálny prístup bez predsudkov o mužskosti a ženskosti • Predchádza rodovej diskriminácii a presadzuje rodovú rovnosť
CREdu • CREdu – Centrum pre rodovú edukáciu • Konzultačné centrum (Slovenská 40, PO) • Odborná knižnica (Slovenská 40, PO) • Výskum : „Rodová rovnosť v prostredí stredných odborných škôl“
CREdu Ciele: - Rozšírenie poznatkovej bázy o rodovej (ne)rovnosti v prostredí stredného odborného školstva na Slovensku - Identifikácia možných oblastí intervencie v prospech rodovej rovnosti vo vzdelávaní, rovnosti príležitostí žien a mužov v prostredí stredných odborných škôl a rodovej desegregácie povolaní
Predbežné výsledky CREdu • Z reprezentatívneho (dotazníkového) prieskumu učiteliek a učiteľov SOŠ (jún/sept. 2009) • Identifikácia problémov a bariér, s ktorými sa učiteľky a učitelia stredných škôl vo svojej práci stretávajú • Identifikácia rodových aspektov/rozdielov v práci učiteliek/-ľov
Predbežné výsledky CREdu • Zavedenie nového systému hodnotenia učiteľov • PRE • Ponúka možnosť vzdelávania v rodovo citlivej pedagogike • PROTI • nespokojnosť a obavy učiteliek/-ľov, • obavy zo subjektívnosti výberu učiteľov na vzdelávanie vedením, • záťaž vo voľnom čase • „..veľmi subjektívne riešenie, nie každý bude môcť chodiť na školenia“
Predbežné výsledky CREdu B. Rodové stereotypy a očakávania spoločnosti • Muž učiteľ - pociťuje intenzívnejší tlak na výšku svojho príjmu ako žena učiteľka (pretrvávanie predstavy finančného zabezpečenia rodiny mužom, resp. jeho vyššieho podielu) • - pravdepodobnejšie vo vedení • Žena učiteľka – ↓kariérny a platový rast, ↑ administratíva
Predbežné výsledky CREdu C. Prefeminizované školstvo - dôsledky • slabé zastúpenie mužov (horizontálna segregácia) • chýbanie (mužských) vzorov („ideálne povolanie pre ženy, učiteľky“) • slabé ohodnotenie – vedie k slabej motivácii (aj čo sa týka ďalšieho vzdelávania), rovnako ako aj k menej kvalitným pedagógom (odliv schopných do iných povolaní).. →→ menšie zastúpenie mužov na školách • ! paradox – viac mužov vo vedení (riaditeľov) efekt skleneného výťahu?
Predbežné výsledky CREdu D. Ďalšie bariéry k zvyšovaniu rodovej citlivosti na školách: • neúcta žiakov/čok a rodičov k učiteľom/kám, neochota učiť sa; nedostatok podpory od rodičov, • Veľa vyžadovanej administratívnej činnosti, ktorá odoberá čas venovaný pedagogickej činnosti • slabá prestíž povolania/ ocenenie v spoločnosti (demotivácia) „Postavenie učiteľa v spoločnosti je podradné vzhľadom na náročnosť pracovného výkonu a vzdelania, je značne finančne a spoločensky nedocenené... “
Záverom: • Je možné presadzovať rodovo citlivý prístup v pedagogickej praxi v podmienkach, keď učiteľky a učitelia čelia • Netransparentným a neistým postupom plánovania sektoru • Nedostatočnému ohodnoteniu (finančnému a spoločenskému) • Dôsledkom stereotypného vnímania učiteľského povolania (v individuálnej, štruktúrnej aj symbolickej rovine) ???