340 likes | 863 Views
Ako sa stávame členmi spoločnosti. Socializácia. p roces, ktorým sa ľudský organizmus stáva „osobou“, schopnou odpovedať, reagovať a konať voči ostatným ľudským osobám p roces, prebiehajúci počas celého života jednotlivca
E N D
Ako sa stávame členmi spoločnosti Socializácia
proces, ktorým sa ľudský organizmus stáva „osobou“, schopnou odpovedať, reagovať a konať voči ostatným ľudským osobám • proces, prebiehajúci počas celého života jednotlivca • proces učenia sa vzorom správania, zvykom, normám a dominantnej kultúre spoločnosti • proces, ktorým sa učíme hrať spoločenské roly • proces, ktorým sa ľudský organizmus stáva plnohodnotným členom spoločnosti Socializácia
Človek sa odlišuje od iných živočíchov: • Spriamená postava (schopnosť pohybu a využívania svalovej hmoty) • Vyvinutý hmatový aparát(schopnosť rúk uchopiť a manipulovať s vecami) • Rozvinutý hlasový systém (schopnosť vytvárať system zrozumiteľných zvukov a dorozumievania sa) • Rozvinutý mozog a nervový systém (schopnosť učenia sa) Predpoklady socializácie
Prostrednictvom imitácie sa dieťa učí spôsobom konania a myslenia, ktoré sa stávajú jeho vlastnýmí zvykmi a postojmi. • Zvyky: pre ľudí maju význam podobný významu inštinktov u zvierat. Zvyky sú naučené zabehnuté spôsoby správania. • Postoje: sú naučené zabehnuté spôsoby nazerania na ľudí a situácie. Pomáhajú riadiť konanie a kontrolovať ľudské túžby. Zvyky a postoje
Najvýznamnejší vplyv na socializáciu a vývoj dieťaťa má prostredie, v ktorom vyrastá a ľudia, s ktorými prichádza do kontaktu (rôzne sociálne prostredia ponúkajú rôzne životné štýly) Socializácia prebieha prostredníctvom sociálnych interakcií a členstvom v sociálnych skupinách (participáciou na živote sociálnych skupín sa jednotlivec účí pozerať na seba samého očami iných) Prostredníctvom socializácie jednotlivec si osvojuje pohľad na svet, aký mu je predstavovaný zo strany ostatných (nižšie sociálne vrstvy – vyššie sociálne vrstvy) Najdôležitejšie prostredia socializácie
Ch. Cooley: Pre formovanie osobnosti sú najvýznamnejší členovia troch typov primárnych skupín (Rodina, skupina vrstovníkov a susedstva) • Rodina (matka, otec, súrodenci) • Vrstovnícke skupiny (priatelia a kamaráti v rovnakom veku) • Škola (trieda a autorita učiteľa) • Pracovná skupina (kolegovia v prácovnom prostredí) • Média Najdôležitejšie prostredia socializácie
Variácia prostredí a sociálnych kontaktov Kamaráti a priatelia (play and game) Vrstovnícka skupina v škole Súrodenci Matka a otec Dieťa
Identifikácia s rolou „muža“ a rolou „ženy“ • Preberanie vzorov správania „mužský“ a „ženský“ prostredníctvom hry • Prebieha v období od 18 mesiaca až do 30 mesiaca života dieťaťa • Konštrukcia otázok, smerujúcich k fyzickým odlišnosťiam medzi mužmi a ženami (medzi chlapcami a dievčatami) • Používanie mužského a ženského rodu (chcel by som, mam rád – chcela by som, mám rada) • Imitácia roly otca, chlapcom (otec ako vzor) a roly matky dievčaťom (matka ako vzor) • Výsledkom vlastnej pohlavnej identifikácie je uvedomenie si seba ako nositeľa jedného z rodu a konanie v zhode s tým, čo sa označuje ako mužské a čo ako ženské Identifikácia s vlastným pohlavím (sex identification)
Dieťa si buduje predstavu o sebe samom v prvých troch rokoch svojho života • Rodičia mu predstavujú svet a oboznámujú ho z pravidlami, ktoré v ňom platia (používanie pozitívnych alebo negatívnych sankcií) • Rodičia budujú jeho sebapredstavu prostredníctvom: postojoj voči nemu a jeho správaniu, gest a prejavmi pocitov lásky • Deti sa učia nazerať na seba očami ostatných (skúmajú svoje správanie z pohľadu ostatných) Predstava o sebe samom (self – image)
Predstava o sebe samom je podmienená procesmi objavovania: • Fyzického „ja“ – skúmanie a dotýkanie sa vlastného tela a ďalších objektov. Nachádzajú rozdiel medzi dotykom seba samého a inými predmetmi • Psychologického „ja“ – je to komplexnejší proces, ktorým dieťa si začína uvedodomovať seba - samého. Nazerá na svoje konanie ako aktor, ale aj ako pozorovateľ. Od konca druhého roka života dieťa začína používať príslastňovacie zámena: môj, moje, moja (my and mine). Chápe seba samého ako nezávislú osobu. Fyzické „ja“ a psychologické „ja“
Rovnako ako pri psychologickom „ja“, aj tu ide o komplexnejší proces • Vytvára sa prostredníctvom členstva v sociálnych skupinách: • Participáciu v sociálnej skupine si dieťa vytvára obraz o svojej osobe (akú pozíciu v sociálnej skupine zastáva, aká rola mu z pozície vyplýva, aké má sociálna skupina hodnoty, čo je v sociálnej skupine dovolené a čo zakázané) Ide o seba – reflexiu a posudzovanie vlastnej osoby. Charles Cooley hovorí o zrkadlovom „ja“: „Spoločenské „ja“ je obrazom, ktorý si vytvárame o sebe samom na základe reflexie rôzných sociálnych skupín, do ktorých patríme“. Spoločenské „ja“ alebo Zrkadlové „já“
Predstavuje mužský vzor v socializácií Je objektom imitácie zo strany dieťaťa „chlapca“ Dieťa spoznáva, že život otca a matky sa odlišuje a rozdielne konajú (sú nositeľmi odlišných spoločenských rolí) Dopomáha pohlavnej identifikácií dieťaťa „chlapca“ Úloha otca v socializácií
úplná rodina (na socializáciídieťaťasazúčastňujúobidvajarodičia) • neuplná rodina (socializáciaprebieha len za účasti jedného z rodičov) • demokratická štruktúra rodiny:dieťasa zúčastňuje na rozhodnutiach rodiny, beriesaohľad na jeho priania a túžby, ponechávasa mu voľnosť a sloboda v jeho rozhodnutiach a konaní, vyžaduje sa jeho iniciatíva a samostatnosť • autoritatívnaštruktúra rodiny:dieťapodlieharozhodnutiamrodičov, jeho sloboda a voľnosť je obmedzená, nezohľadňujúsa jeho túžby a priania, vyžaduje sa jeho poslušnosť štruktúra rodiny a socializačný proces
Selfsavytvára v procese interakcie s druhými ľudmi, popriktorejdochádza k výmene gest a slov – verbálnych a neverbálnychsymbolov • dieťa si uvedomuje, že od každého človeka v istejpozíciídruhíniečoočakávajú a že ani ono nie je a nebude výnimkou • socializáciaprebieha za účasti „významných iných“, ktorýmisú v prvomraderodičia • jednotlivec je socializovaný akpríjmespoločnosť, generalizovaného iného (internalizujespoločnosť do seba‘ Georgeherbertmead
Každý človek je vybavený organizmom, ale osobnosť daného organizmu samusivybudovařcezsocializačné prvky: • gesta • jazyk • činnosti a hry Pregenézu „ja“ je doležitáčinnosť hry. • neorganizovaná (Play – hra prebieha bez partnerov) • organizovaná (Game – koordinovaná hra s partnermi) Georgeherbertmead
dieťa musí prejsť od neorganizovaných „play“ k organizovanej „game“ • proces socializáciedieťaťa: • Gesto (konverzáciagestami) • Play (imitáciaspoločenských rolí, role – player, significantother) • Game (učeniesa k platným pravidlámpočaspriebehu hry, preberaniespoločenkých rolí, role – taking, generalizedother) • Generalizationother Georgeherbertmead
Proces socializácie možeme rozdeliť na: • Primárna socializácia: Prebieha od narodenia, počas detstva až po obdobie adolescencie. Pre ďalší život jednotlivca je nevyhnutnou. Odohráva sa v prostredí významných iných, ktorí mu vysvetľujú významy a interpretujú svet. • Sekundárna socializácia: Prebieha od adolescencie až do konca života. Základom pre sekundárnu socializáciu je primárna fáza. Sekundárna socializácia sa odohráva pri vstupe do roznych sociálnych skupín (pracovná skupina, kolektív, školská trieda, VŠ krúžok a pod.) Primárna a sekundárna socializácia
Sociálna kontrola Deviácia Sociálna interakcia Poruchy sociálnych vzťahov Pokračovanie