psychoanalýza

1. psychoanalýza

2. úvod psychoanalýza obsahuje množstvo teórií, ktoré pracujú predovšetkým z: ľudskou subjektivitou sexualitou a nevedomím. Mnoho kľúčových konceptov bolo vyvinutých a neskôr aj prepracovaných Sigmundom Freudom (1856-1939). Tieto sú neskôr používané a prepracovávané ďalšími autormi. (feministické teórie, J. Lacan, ...) vizualita hrá v psychoanalýze dôležitú úlohu (nie však jedinú). skopofília – znamená rozkoš z pozerania, termín S. Freuda, ktorý tvrdil, že je jedným zo základných pudov, z ktorým sa deti rodia. - autori pracujú z jedným alebo viacerými kľúčovými termínmi a skúmajú predovšetkým vplyv obrazov (obrazov, fotografií, filmov) na divákov. – podľa použitých konceptov, je možné dostať pomerne rôzne (niekedy takmer protichodné) interpretácie tých istých obrazov.

3. kľúčové termíny_1 subjektivita – ako indivíduá sme subjektívni, uvedomujeme si sami seba, naše svety prostredníctvom celého komplexu, často neracionálnych praktík a spôsobov rozumenia. Cítime, snívame, fantazírujeme, zažívame rozkoš ale aj odpor, môžme byť nejednoznační, protirečiaci si, podliehajúci panike, zamilovaní, ... • vo vzťahu k vizualite sa psychoanalýza koncentruje na emocionálne efekty obrazov, ktoré môžu byť silné a okamžité aj keď význam môže byť nejasný. nevedomie – nie všetky naše reakcie na obrazy musia byť plne uvedomované. • - v ranej mladosti keď sú detské pudy a inštinkty postupne podriaďované kultúrnym pravidlám a hodnotám. Dieťa je nútené potláčať kultúrne nežiaduce (zakázané) aspekty pudov a inštinktov a ich potláčanie produkuje nevedomie. Toto je takto zakázané v dvoch významoch • 1)vedomá myseľ k nemu nemá prístup (napriek tomu sa ovplyvňujú!), • 2)je plné zakázaných pudov, energií a "logík"

4. kľúčové termíny_2 nemôžeme sa nikdy plne spoznať-> videné nerovná sa poznanie psychoanalýza sa sústreďuje na neistoty vo videní, v subjektivite, vizuálne zmätky a nejasnosti, slepé škvrny a chyby v zobrazení subjektivita je konštruovaná počas celého života kultúrne aj psychicky (rôznymi poriadkami, zákazmi, tabu, ...) vizualita (kultúrne konštituované videnie) je jedným z týchto poriadkov (J. Lacan) - obrazy a jednotlivé vizuality sú tak podľa psychoanalýzy sprievodcami na ceste utvárania našej subjektivity – sociálne aspekty obrazov 2 protikladné aspekty skúmania subjektivity: - utváranie subjektivity prostredníctvom relatívne stabilných štruktúr x - narušovanie týchto štruktúr zo strany nevedomia.

5. kľúčové termíny_3 • na pochopenie vzájomného koštituovania obrazov a divákov p. často nadobúda formu prípadových štúdií – podrobné skúmanie vlastostí jednotlivých obrazov a ich spôsobu vytvárania subjektov. (príp. žánrové štúdie) • sexualita –psychoanalýza sa zameriava na procesy vytvárania a udržiavania sexuálnych rozdielov. • kastračný komplex – Freud sa týmto konceptom snažil vysvetliť postupné rozlišovanie detí na chlapcov a dievčatá. Podľa F. všetci začíname svoj život s nerozlíšeným vzťahom k našej matke. S intervenciou otca nastáva zlom. Mužskosť (heterosexuálna) je u chlapcov konštituovaná pocitom ohraozenia kastráciou ak sa nevzdajú svojho pripútania k matke. (účinnosť ohrozenia je podporovaná videním genitálií matky ako niečoho zjavne chýbajúceho). Ženskosť (heterosexuálna) je naopak konštituovaná pohľadom dievčat na seba ako na niečo nedostatočné (chýbajúce ako už po kastrácii) a následné odpútanie sa od matky a pripútanie sa k otcovi. Tento proces disciplinácie neskôr ústi do Odipovského komplexu, ktorý je potlačením detských pudov a túžob, čím sa produkuje nevedomie.

6. kľúčové termíny_4 • falus/ falocentrizmus – F. predpokladal; • 1. že všetky deti začínajú ako sexuálne nerozlíšené a • 2. že deti pociťujú "vlastníctvo" penisu ako normálne. • odkazovanie na falus (skôr ako na penis) - anatomická diferencia by mala znamenať aj sexuálnu diferenciu, byť jediným reprezentantom tejto diferencie. • 3. – deti nielenže vidia matkine genitálie ako rozdielne, ale ako nedostatočné ("niečo tam chýba") - nejde teda o videnie ale o vizualitu (kultúrne podmienené videnie) • L. Mulvey - Vizualita je štruktúrovaná týmto rodovým spôsobom. Vo svete kde vládne sexuálna nerovnováha je potešenie z pozerania rozdelené na: • aktívne/mužské • pasívne/ženské • -> ženy nemôžu byť vo filme reprezentované svojimi vlastnými termínmi, ale iba v patriarchálnych termínoch - ako vykastrovaní ne-muži

7. L. Mulvey_analýza_naratívneho_filmu_1 • týmto však asi veľmi ťažko vysvetlíme potešenie, ktoré zažívajú návštevníci kina, preto • -> vizuálne potešenie pramení so zmiernenia pocitu ohrozenia z kastrácie, prostrednítvom formálnej krásy. V naratívnom filme je to (podľa L. Mulvey) dosahované 2 spôsobmi: • voyerizmus – aktívny spôsob pozerania, ktorý vzďaľuje, objektivizuje to na čo sa dívame – zväčšuje odstup subjektu a objektu. Je to pohľad kontrolujúci (dokonca sadistický). • pracuje z úzkosťou z kastrácie • – skúma ženu aby ju potom potrestal/zachránil. • postupy: • - zväčšovať vzdialenosť medzi mužským hrdinom a ženskou protagonistkou • - zväčšovať vzdialenosť medzi ženskou protagonistkou a publikom • fetišistická skopofília – ženské postavy sú len krásne objekty na pozeranie (veľké detaily, povrch) • rámec, • svetlo, • pohyb kamery, ...

8. štádium zrkadla (J. Lacan) – deti prechádzajú štádiom zrkadla keď rozoznajú obraz v zrkadle ako obraz seba. (opäť vizuálne rozpoznanie – predtým kastrácia matky) dieťa vidí kompletné telo – celok v zrkadle -> fascinácia (vývoj koordinácie dieťaťa nie je v tomto veku stále ukončená) vzťah: reálne – pozorované telo a telo - okolie v pozorovanom obraze, v tomto priestore je možné identifikovať aj ďalšie objekty -> moment zakladajúci imaginárne – pole vzájomných vzťahov medzi subjektami, ostatnými ľuďmi a objektami. ale aj moment odcudzenia - nesprávne rozpoznanie (dieťa vie, že obraz nieje v skutočnosti ono samé) – obraz dieťaťa bol odcudzený ako imaginárny objekt a vracia sa späť ako správa o vlastnej subjektivite. -> štádium zrkadla predstavuje aj identifikáciu sa s obrazom aj odcudzenie sa od obrazu zároveň, rozpoznanie aj nesprávne rozpoznanie súčasne. (využitie pri analýze reklamy J. Williamson) L. Mulvey_analýza_naratívneho_filmu_2

9. L. Mulvey_analýza_naratívneho_filmu_3 • využíva štádium zrkadla – na odhalenie: • - reprezentácie mužských postáv • - do akej polohy sú diváci týmito reprezentáciami stavaní • "Aktívna mužská postava ...vyžaduje trojrozmerný priestor korešpondujúci s tým, ktorý bol rozoznaný v zrkadle, a v ktorom odcudzený subjekt internalizuje svoje reprezentácie jeho imaginárnej existencie; neobmedzene kontroluje scénu, scénu priestorovej ilúzie. V nej vyjadruje pohľad a tvorí akciu." • mužský hrdina obýva hĺbkový priestor, • aktívne sa pozerá, je motorom narácie • X • ženská postava je povrchom Rear Window, 1958, režisér: A. Hitchcock

10. L. Mulvey_analýza_naratívneho_filmu_4 spôsoby, ktorými sa to dosahuje: 1. hlboká ostrosť 2. pohyb kamery je determinovaný mužským hrdinom divák sa identifikuje s mužským hrdinom, ktorý stelesňuje jeho sebaobraz v štádiu zrkadla "Postava v príbehu je schopná uviesť veci do pohybu lepšie ako divák, podobne ako obraz v štádiu zrkadla bol obraz tela v zrkadle lepšie ovládateľný ako jeho vlastné telo." táto identifikácia je zdôraznená: 1. pozíciou kamery (kamera je často umiestnená tak, že diváci vidia to, čo vidí protagonista) 2. hľadiskom kamery (pri protipohľade sa dívame striedavo, ale napr. vo filme Vertigo v prvej časti filmu vidíme všetko len z hľadiska mužského hrdinu (Scottie, príp. sa to strieda s hľadiskom 3. osoby) a dobre vidíme len keď sa on ide na niečo pozrieť.) -> muž je nositeľ pohľadu X žena je obraz

11. Rear Window, 1958, režisér: A. Hitchcock

12. jemnejšie psychoanalytické koncepty_1 - od fetišu k prestrojeniu, (čo ak sa za povrchom skrývajúcim skutočnú ženskosť nič neskrýva? skutočnú ženskosť nemožno odlíšiť od prestrojenia) stopy manipulácie so ženskosťou alebo jej parodovanie: -prehnaný dôraz na ženskosť - konštruovanie (prestrojenia) - opakovanie sa (v naratívnej/vizuálnej forme) odkazy na iné miesta a priestory: - pokryvené priestory - pohľady z neexistujúceho miesta (v súvislom priestore) - neviditeľné absencie Rebecca, 1940, réžia: A. Hitchcock

13. jemnejšie psychoanalytické koncepty_2 od voyeristického zízania (gaze) k Lacanovskému Pohľadu Lacanovský pohľad nerovná sa mužský pohľad - L. vychádza zo skúmaní ako je subjekt videný (nie ako sa díva), vizualita, ktorá existuje pred subjektom (aj po ňom) - je poznačený zlyhaním (je nemožné ho ovládnuť) - tieň smrti - je rozptýlený, prchavý, mnohofazetový (je vždy mimo subjektu, nikdy sa nepozrieš na seba tak ako sa ja pozerám na teba, ...) - je štruktúrovaný prostredníctvom znakového poľa (znak len zastupuje) – Symbolické Ak pohľad hľadí na kohokoľvek, muži rovnako ako ženy, sa jeho prostredníctvom menia na výjav, a jeho status poľa znakov znamená, že nikdy nejde o kompletné videnie, ani muži a ani ženy nemôžu jeho prostredníctvom dosiahnuť vizuálnu nadvládu.

14. H. Holbein, ml., Veľvyslanci, 1533, olej na dreve, 207 x 209,5 cm, National Gallery, London

15. jemnejšie psychoanalytické koncepty_3 od discplinácie subjektu k možnostiam fantázie fantázia – medzi vedomím a nevedomím vo fantázii dostáva nevedomie istý druh priestorovej, časovej a symbolickej formy vedomia - je inscenované (paralela s kinom) túžba - podľa F. fantázia vzniká keď dieťa sníva o stratenom potešenie prinášajúcom objekte (mlieko, prsník, ...) potešenie, ktoré z tohto fantazírovania vzniká sa volá túžba fantázia je mizanscénou túžby všetky fantázie predstavujú variovanie pozície subjektu, ktorý tak môže zastávať viac ako len jednu pozíciu a nie je teda fixovaný. - nepozostávajú z o bjektov o sebe ale z ich umiestňovania na scéne, z ich vzájomných vzťahov