Himaláje – strecha sveta

1. Himaláje – strecha sveta Ďuráčiová Romana

2. Niečo málo o Himalájach Nachádza sa tu desať zo štrnástich najvyšších vrcholov sveta (napr. Káčaňdžunga, Makalu, Dhaulágirí, Nanga Parbat, Annapurna), pričom najvyššou horou Himalájí a sveta je slávny Mount Everest alebo nepálsky Sagarmáthá (čo v sanskritskom jazyku znamená „Tvár nebies“) s výškou 8 848 m nm. Celé pohorie je dlhé asi 2 500 km a široké od 180 do 350 km. Pohorie sa geograficky člení z východu na západ na 7 oblastí (Ásámske, Bhutánske, Sikkimské, Nepálske, Garválské, Pandžábske a Kašmírske Himaláje). V najvyšších nadmorských výškach je trvalé zaľadnenie. Ľadovce pokrývajú 33 tisíc km², čo predstavuje 8 percent horstva, aj keď sa celé horstvo nachádza v subtropickom podnebnom pásme.

3. Z histórie Majestátne a pre Európana dlho neprístupné Himaláje sú jediným pohorím na svete, v ktorom sa týčia vrcholy vyššie ako 8000 m. vlastný výskum horstva sa začal až v polovici 18.stor. britskou spoločnosťou East India Company (Východoindická spoločnosť) v rámci mapovania Indie. Naň nadviazal rozsiahly projekt nazvaný Indické trikonometrické meranie. Pod vedením G. Everesta od r.1823 prvý raz použili triangulačný systém pri mapovaní vo veľkej mierke. V r.1852 sa prvý raz podarilo zmerať najvyšší vrch planéty, ktorý pomenovali podľa vedúceho geodeta skupiny Mt. Everest. Desia znovu zmerala v r.1987 výšku Sagarmathy (Mt. Everest) a Čchokori (K2) pomocou družicového systému GPS a dospela k novým údajom.

4. Prvý pokoritelia strechy sveta – Himalájií Najvyšší vrch na Zemi má výšku 8872 m a K2 8616 m. Históriu horolezectva v Himalájach začal ako prvý Európan W.W.Graham v r. 1883, ktorý sa pohyboval vo vrchoch Sikkimu. Prvý vrchol nad 8000 m Annapurnu zdolali členovia francúzskej výpravy Maurice Herzog a Louis Lachenal v r.1950. Prvý sólový výstup na osemtisícovku sa podaril Rakúšanovi Hermannovi Buhlovi v rámci nemeckej výpravy na Nangáparvat v r.1953. Prvými pokoriteľmi najvyššej hory sveta sa stali Edmunt P. Hillary (Nový Zéland) a šerpa Tenzing Norgay (Nepál) 29. mája 1953. Ako prvý česko-slovenskí horolezci stáli na jej vrchole Jozef Psotka a Zoltán Demján so šerpom Ang Ritom 15. októbra 1984. Všetky vrcholy majestátnej štrnástky sa prvému podarilo zdolať Rakúšanovi žijúcemu v Taliansku Reinholdtovi Messnerovi.

5. Na vrcholoch Himalájií • „Nemusíte byť čudák, ani horolezec, ani atlét, aby ste si mohli užiť treking na Himalájach. Každý, kto má pár silných nôh a túži po nezabudnuteľnom zážitku v exotických oblastiach, určite sa bude výborne baviť počas trekingu v horských priestranstvách Nepálu,” píšu na oficiálnej  webovej stránke krajiny Nepál, kde sa prezentuje treking, čiže prechádzka po vrcholoch Himalájí. • Záujemcovia, ktorí sem prídu, najprv zavítajú do hlavného mesta Nepálu, kde nakupujú všetko, čo potrebujú, prechádzajú sa a navštevujú sväté mesto Katmandu. Stretnutie s týmto kontradiktórnym mestom je vzrušujúce. Je plné kontrastov, ako aj celá krajina, prepletajú sa v ňom chudoba, silný vplyv relígie, ale aj mystiky, nejakej zvláštnej duchovnosti a umenia, ale aj agresívnej politiky. Po návšteve Katmandu trekeri letia na letisko Lukle, ktoré je jedným z najnebezpečnejších na svete, pretože sa nachádza na samej priepasti na výške 2 800 metrov. Ak si predstavíte scénu z kresleného filmu, v ktorej lietadlo zastáva presne na hranici priepasti – tak to je tam tak skutočne. A tam sa začína treking, prechádzka za pomoci trekerskej palice po nestabilných cestičkách, pomaly a opatrne. Vždy pod dozorným okom skúseného vodcu, prispôsobená zmenám výšok, ktoré môžu dramaticky pôsobiť na organizmus človeka. Okrem spolupráce s vodcom a dobrej vôle, na začiatku trekingu sa stretnete so šerpmi – sú to pripravení jednotlivci lokálnej etnickej skupiny, ktorí sa šplhajú spolu s vami a vedú vás na bezpečné miesta, lebo cesty poznajú najlepšie. Uhostia vás v chate vystavanej z kameňa, kde sa budete zdržiavať počas aklimatizácie na rôznych nadmorských výškach počas prispôsobovania sa. Jedno z najkrajších skúseností je kamarátenie so šerpmi, neuveriteľne múdrymi a vždy priateľsky naladenými ľuďmi.“

6. Na vrcholoch Himalájií pokračovanie • Všetci účastníci himalájskeho trekingu sa zhodujú v tom, že najdôležitejšie je úplne dôverovať vodcovi a byť poslušný. Konštantné šplhanie totiž vytvára vážne zmeny v organizme, a ak sa upozornenia vodcu ignorujú, možné sú vážne poruchy zdravia, akými sú dezorientácia, bolesť hlavy, nestabilná chôdza, dehydratácia, nervóza, agresivita… Odporúča sa piť až 4 litre vody denne, lebo tempo šplhania musí byť pomalé a – ako hovoria tamojší skúsení vodci – pot je luxus a drahocenná tekutina sa nesmie tratiť! • Zostup z vrchola je ľahší a rýchlejší a telo je obnovené novou a neznámou energiou. Riziko, na ktoré musíte byť pripravení na tejto ceste, je nevynechateľné. Môže prísť k rôznym nepríjemným situáciám, ako je nedostatok kyslíka, ale je to obvyklé. A vodcovia sú vždy pripravení pohotovo reagovať, takže každému vyjdú v ústrety. Všetci najprv prejdú niekoľkými ťažkými lekciami, ku ktorým teda patrí aj stretnutie s vlastnou podstatou. • A čo sa stáva, keď sa ocitneš na nadmorskej výške 5 000 metrov? Keď sa tam vyšplháš a stojíš na vrchu, keď okolo teba niet ničoho, iba hlava v oblakoch – doslova, okolo teba sú iba kamene, piesok a sneh, ktorý sa netopí… O čom človek vtedy rozmýšľa? Vtedy nemyslí na nič. Iba sa pozerá a počúva. To, kde bol, si uvedomí až potom, keď sa vráti späť do údolia.

7. Obrázky

8. Upozornenie !!!V nasledujúcom videu sú umiestnené údaje ktoré sa nie vždy zhodujú s textom (ktorý budem čítať)!!!

9. Video

10. Znečisťovanie Himalájií • Už viac ako 4000 horolezcov od prvých počiatkov objavovania a dosahovania najväčšieho pevného miesta na Zemi navštívilo Mount Everest a jeho okolie. Miestni šerpovia sami vedia hovoriť o stovkách zážitkoch, ktoré zažili s rôzne pripravenými a skúsenými horolezcami. Tisícky objaviteľov však potrebujú na toaletu, berú so sebou potraviny, drahý výstroj, nástroje. Keď sa podarí dosiahnuť vrchol K1, ale rovnako tak aj ostatných K2, K3 a ďalších, v celom vyčerpaní sa zväčša zbavujú všetkého, čo na ceste dolu nepotrebujú. • Akcia za čisté HimalájeV minulom roku preto rozbehli šerpovia akciu na vyčistenie veľhôr. Dohodli sa, že sa pokúsia viac riešiť aktuálny problém. Ľadovce sa pomaly roztápajú a odhaľujú rôzne predmety zaviate snehom, objavuje sa výstroj zaviata roky pod snehom, ošatenie, odpad. Žiaľ občas sa podarí nájsť aj zamrznutého bádateľa, či už pre zranenie, nepripravenosť na terén, či z iných nešťastí, ktoré neraz sprevádzajú horolezcov v Himalájach. Problémy s riedkym vzduchom a minimom kyslíka sú jedným z dôvodov zlyhania zdravotného stavu. Koncom roka sa teda začala činnosť šerpov orientovať aj na čistenie a znášanie odpadu. Medzi odpadom chápeme aj drahý výstroj, náradie a palice, ktoré, keď sa to tak vezme, môžu mať ďalšie využitie. Azda netreba pripomínať, že ide o tony odpadu. • Odpad je teda absolútne všade Dno oceánov, morí, lesy, sídliská, mestá aj obce, dokonca aj pusté Himaláje sú plné odpadu. Dá sa veriť, že ak by bola iná možnosť, odpad sa nehromadí. No neexistuje odvoz odpadkov, smetné koše, ba ani toalety, ktoré by v Himalájach skladovali a držali odpad.

11. Zdroje: Niečo málo o Himalájach: http://dromedar.topky.sk/gl/141653/1103900/Himalaje Objavovanie Himalájií, Prvý pokoritelia strechy sveta - Himalájií: http://referaty.aktuality.sk/vyskum-himalaji-a-najvyssie-vrcholy/referat-12855 Znečisťovanie Himalájií: http://zaujimavosti.net/priroda/himalaje-a-mount-everest-su-plne-odpadkov/ Na vrcholoch Himalájií: http://www.vzlet.rs/na-vrchoch-himalaji Video: www.youtube.com Text k videu: www.wikipedia.sk