Exploring Constructivist Educational Theories: A Comprehensive Overview

1. Konštruktivistický prístup k edukácii Mgr. Barbora Jaslovská, PhD. LS 2018/19

2. Prehľad jednotlivých teóriíBertrand, I. Spiritualistické teórie • Maslow, W. Harman, G. Leonard, M. Fergusonová Personalistické (humanistické) teórie • Personalistická psychológia, skupinová dynamika. • Nedirektívne vzdelávanie. • Neohumanistická teória. • Princípy interaktívnej teórie a otvorenej pedagogiky.

3. Prehľad jednotlivých teóriíBertrand, I. Kognitívno-psychologické teórie (konštruktivistické) • Kognitívna teória J. Piageta. Sociálny konštruktivizmus L. S. Vygotského. Prekoncepty. • Konštrukcia poznania. Konštruktivistické didaktické postupy. Fázy konštruktivisticky vedenej výučby. Sociokognitívne teórie • Teória sociálneho učenia Alberta Banduru. • Teória sociokognitívneho konfliktu. • Vygotského sociálno-historická teória. • Teória kontextualizovanéhoučnia. Teória kooperatívneho vyučovania.

4. Prehľad jednotlivých teóriíBertrand, I. Akademické teórie Tradicionalistické teórie – princípy a program klasického vzdelávania. Generalistické teórie - princípy a pedagogické stratégie. Behavioristické teórie Schéma S – R. Programované učenie. Operačné podmieňovanie (B. F. Skinner). Klasické podmieňovanie (I. P. Pavlov). Neobehaviorizmus (E. C. Tolman). Inštrumentálne podmieňovanie (E. L. Thorndike). Technologické teórie Systémová a hypermediálna tendencia. Sociálne teórie Inštitucionálna pedagogika. Ekosociálna teória vzdelávania.

5. Teórie učenia sa Čo to znamená? Teória učenia sa = súbor definícií, ktoré sa snažia vysvetliť podstatu psychického procesu učenia sa človeka, predvídať jeho priebeh a umožniť účinné zasahovanie do tohto procesu. Učenie sa = proces vyvolávajúci trvalú zmenuv správaní sa človeka alebo skupiny ľudí v dôsledku nadobúdania poznatkov, vedomostí a skúseností z ich používania - schopnosť človeka alebo skupiny ľudí správať sa tak, ako sa naučili.

6. Spiritualistické teórie • Duchovno – transcendentno. • Rozvoj duchovných hodnôt – dobro, krása, pravda, láska a i. • Odmietajú industriálnu spoločnosť • ŠKOLA: nemá byť tradičná a represívna. Má podnecovať k metafyzickým potrebám. Naplnenie zmyslu a poslania človeka. Človek si hľadá vlastný potenciál a cieľ. • UČITEĽ: je otvorený k žiakom, má k nim pozitívny prístup, oceňuje, zabezpečuje potreby uznania, lásky, pochopenia a i. • Cieľ pre spoločnosť: hľadanie duchovných síl a podstaty života človeka. • Metódy: meditácia, jóga, hypnóza.

7. Spiritualistické teórie • Zdroj problémov – industriálna civilizácia diktujúca organizáciu života = industriálna paradigma. • Ľudia sú mylne presvedčení, že technický a hospodársky pokrok predstavuje jedinú koncepciu života. • Charakteristiky industriálnej paradigmy: • spojenie vedeckého pokroku s technologickým • industrializácia organizácie a deľba práce • nadvláda konzumnej spoločnosti • snaha o kontrolu nad prírodou • nadradenosť osobných záujmov nad kolektívnymi

8. Teória A. Maslowa • Vzdelávanie má prispievať k sebarealizácii. • Naplnenie seba samého je dôležitejšie ako vonkajšie učenie (memorovanie). • Neskôr snaha o prekonanie sebaaktualizácie založením psychológie transcendencie - schopnosť uvoľniť svoju myseľ tak, že dokážete vytvoriť niečo nové, dokonalé. • Vzdelávanie sa má sústrediť na naplnenie metapotrieb = hodnôt (láska, pravda, krása, dobro, radosť, hra).

9. Pyramída potrieb

10. Personalistické teórie • Zameriava sa na autonómnosť žiaka, na jeho SLOBODU. • Výučba je zameraná najmä na jeho potreby a záujmy. • Žiak sa slobodne rozhoduje – nedirektívny prístup. Rozvoj vlastného POTENCIÁLU. • Stimuluje sa jeho zodpovednosť, pracuje sa v podnetnom prostredí, variabilita pomôcok, interakcia. Učíme sa cez SKÚSENOSŤ. • UČITEĽ: nezasahuje – je facilitátor, prostredník cieľov/učenia/pomôcok a vytvára pozitívnu klímu v triede. • Alternatívne školy. Sloboda a výber aktivít. Interaktivita a iniciatíva.

11. Personalistické teórie • Vzdelávanie sa sústreďuje na osobnosť žiaka. • Predstavitelia personalistických teórií preferujú kooperatívne alebo skupinové vyučovanie. • Teórie týkajúce sa autonómie a slobody jedinca. • Odmietajú zasahovanie dospelého. • Antipedagogika (Neil), nedirektivita (Rogers), negatívna pedagogika (Rousseau).

12. Nedirektívne vzdelávanie • C. R. Rogers – nedirektívny a na klienta zameraný prístup k psychoterapii. Princípy: • Všetky ľudské bytosti majú pozitívne smerovanie. • Byť autentický, kongruentný, empatický. • Nutnosť byť sám sebou. • Vyjadrovať to, čo skutočne cítime. • Najvyššia autorita je skúsenosť. • Prijať samého seba so svojimi kvalitami i nedostatkami + prijať tak aj druhých.

13. Kognitívno-psychologické teórie • Učenie sa vedeckým disciplínam, najmä prírodným vedám. • Kľúčové slovo je EPISTEMOLÓGIA – teória poznania. • Akým spôsobom žiak nadobúda kognitívne poznatky? • Konštruktivizmus je hlavný prúd – žiak sa k poznaniu dopracuje vlastnou aktivitou. KONŠTRUUJE si vlastné poznanie (vytvára si ho). • Interakcia žiaka s predmetmi. • PREKONCEPT – je to poznanie žiaka pred vedeckým poznaním. • UČITEĽ – nastoľuje problémy, problémové úlohy, žiak nadobúda KOGNITÍVNY KONFLIKT, ktorý pretvorí na vedecké poznanie.

14. Technologické teórie • Zameriavajú sa na systematickosť a taxonómiu vo vyučovaní za pomoci technológií – prístroje, nástroje, pomôcky, programy, stroje, IKT atď. • Využívajú vedecké teórie na riešenie praktických problémov – PRAGMATIZMUS. • Prostredie je zvyčajne laboratórne, zmárané na výcvik, je individualizované, plánované a vysoko organizované. • Cieľom teórie je presne popísať vyučovacie stratégie. • Učiteľ si stanovuje ciele striktne, spravidla na základe vedeckých taxonómií.

15. Socio-kognitívne teórie • Zdrojom učenia sa je sociálna interakcia s prostredím, v ktorom žiak žije a učí sa. • Správanie sa a učenie sa veľmi súvisí s kultúrou daného prostredia. • Sociálne učenie – je to učenie sa prostredníctvom modelu inej osoby – napodobňovanie. • Sociálny konflikt – žiak si uvedomuje, že existujú aj iné odpovede a náhľady na problém, než si sám myslel. Aktívne sa nad problémom zamýšľa a v spolupráci príde na správne alebo iné riešenie. • Teória kooperatívneho učenia sa – zameriava sa na skupinovú spoluprácu žiakov.

16. Teória sociálneho učeniaA. Bandura Vzájomný vplyv činiteľov • Interakcia medzi sociokultúrnymi faktormi, osobnostnými črtami a vzorcami správania. Nepriame učenie • Observačné učenie - Bobo Doll experiment https://www.youtube.com/watch?v=dmBqwWlJg8U&t=136s • Dieťa sa neučí len tým, že niečo robí, ale učí sa aj pozorovaním toho, čo robia iní => má schopnosť nepriameho sociálneho učenia. • Príklad 1: žiak môže konštatovať, že jeho spolužiak je potrestaný, keď sa búri proti učiteľovi a tak sa rozhodne, že sa nebude ani len pokúšať búriť sa. • Príklad 2: u človeka sa môže vyvinúť strach z hadov na základe pozorovania iného človeka, ktorý pri pohľade na hada začne panikáriť.

17. Teória sociálneho učenia Vnímanie (percepcia) svojej vlastnej činnosti • Vnímanie vlastnej schopnosti uspieť. • Aby sme dosiahli úspech, musíme v neho veriť. • Učenie závisí na tom, ako vnímame svoje vlastné schopnosti. • Ak človek cíti, že je schopný vyriešiť úlohu, ovplyvní to jeho výsledky v budúcnosti. Bude mať väčšiu možnosť dosiahnuť úspech, ak v to verí. • Ak sú však výsledky činnosti hodnotené negatívne, dôsledky jeho činnosti môžu mať pozitívny, či negatívny vplyv a na jeho pohľad na seba samého => sociokognitívny paradox.

18. Sociálne teórie • Tieto teórie sa orientujú na riešenie kríz v spoločnosti – na premenu a rekonštrukciu. • Škola ako inštitúcia je prežitok a treba ju nahradiť nejakou alternatívou. • Teória je kritikou kapitalistickej triednej spoločnosti. Spoločnosť by mala dosiahnuť beztriednosť – sociálnu rovnosť (marxizmus). • Je potrebné zrušiť formálne vzťahy v škole a žiaci si samostatne budú vyberať čo sa budú ucíť – samospráva. • Slabosťou inštitúcií je to, že ľudom vnucujú falošné pohľady na svet. • Obsah vzdelávania: multikultúrna výchova, demokratická výučba a participácia.

19. Princípy tradicionalistických teórií (M. Adler) V pedagogike sa majú využívať tri hlavné techniky: • tradičná didaktika - prednášky, čítanie textov a učebníc, • supervízia - mentorské sprevádzanie, • sokratovský dialóg - učiteľ vedie žiakov k tomu, aby premýšľali nad správnosťou alebo nesprávnosťou nejakého výroku, aby sa učili argumentovať. • Postup od jednoduchého k zložitému. • Dôraz klásť na učenie naspamäť. • Klasická pedagogika sa snaží o zachovanie klasických hodnôt a o ich tradovanie z generácie na generáciu. • Učivo má zásadný význam – cieľom klasickej výučby je naučiť sa daný obsah. • Učiteľ = expert, vzor, žiakovi predkladá obsah a pomáha mu, aby si ho osvojil.

20. Akademické teórie • Tieto teórie kritizujú zníženie kvality vyučovania, vzdelávania. • Problémom je najmä špecializácia a prílišná odbornosť, pretože lekár, právnik alebo inžinier je dobre vycvičený, ale je to „kultúrny barbar“. • Tieto teórie preto apelujú k návratu akademickosti, k humanitným predmetom a najmä k minulosti – k tradíciám minulých civilizácií. • Učiteľ musí byť akademicky vzdelaný, aby dostatočne predal učenie ďalším generáciám.

21. Behavioristické teórie J. B. Watson • Učenie = nadobúdanie nového správania. • Vnútorné podmienky učenia nemajú žiaden význam. • V psychológii je možné vychádzať iba z toho, čo sa dá objektívne pozorovať a merať, teda zo skúmania správania (vonkajšie reakcie organizmu na podnety z prostredia). • „Dajte mi tucet zdravých a zdatných detí a môj vlastný svet, v ktorom ich môžem vychovať, a ja vám zaručujem, že z ktoréhokoľvek z nich vychovám odborníka rôzneho druhu – lekára, právnika, umelca, obchodníka, ale tiež žobráka a zlodeja – bez ohľadu na jeho nadanie, sklony, schopnosti a rasu jeho predkov.“ (Watson, 1926)

22. Teória klasického podmieňovania (I. P. Pavlov) • Výskum so psami – ak je potrava blízko psa, pes začne produkovať sliny. Mäso(stimul, nepodmienený podnet) vyvolalo automatickú odpoveď (reakcia) – S-R. • Prítomnosť iného podnetu (napr. zvonenie) tvorbu slín nespôsobí – neutrálny stimul, podnet. • Ak ale neutrálny podnet (zvonenie) skombinujeme s nepodmieneným podnetom (mäso), stane sa z neho podnet podmienený a vyvolá reakciu => zvonenie vyvolá slinenie = klasické podmieňovanie. • Dôraz na pozorovanie a meranie aspektov učenia bolo významnou súčasťou vedeckého štúdia učenia.

23. Teória operaČNÉHOpodmieňovaniA (B. F. Skinner) • Skúmanie vzťahu medzi správaním a jeho dôsledkami. • Správanie, ktoré má priaznivé dôsledky, je jedincom používané častejšie. • Používanie priaznivých (posilňovače) a nepriaznivých (tresty) dôsledkov vedie k zmene správania = operačné podmieňovanie. • Skinner box – pozorovanie správania krýs a holubov (terárium s páčkou). • Ak krysa stlačila páčku, dostala potravu. Po náhodných stlačeniach začala krysa páčku stláčať častejšie a vždy dostala potravu. Správanie bolo podmieňované tak, že posilňovalo stláčanie páčky a oslabovalo iné formy správania (prechádzanie po teráriu). • https://www.youtube.com/watch?v=8uPmeWiFTIw

24. KONŠTRUKTIVIZMUS

25. PSYCHOLOGICKÉ VÝCHODISKÁ TEÓRIE KONŠTRUKTIVIZMU - piaget • Jean Piaget (genetický epistemológ) – je považovaný za reprezentanta tzv. konštruktivistickej pozície v kognitívnej psychológii. • Zaoberal sa psychologickým výskumom vývinu inteligencie v psychogenéze dieťaťa. • Skúmal vývin poznávacích procesov (pamäť, myslenie, inteligencia, vnímanie). • Aby mohlo poznanie vzniknúť, podľa jeho koncepcie musí byť subjekt poznania vybavený určitými poznávacími nástrojmi, ktoré nazýva asimilačné schémy.

26. PSYCHOLOGICKÉ VÝCHODISKÁ TEÓRIE KONŠTRUKTIVIZMU - piaget • V procese asimilácie jedinec prijíma vnímané prvky prostredia do svojich už existujúcich kognitívnych štruktúr. • K procesu asimilácie je doplňujúci proces - akomodácia, čiže sú to zmeny asimilačných schém pod vplyvom prostredia. • Asimilácia a akomodácia prebiehajú spoločne = proces ekvilibrácie – neustále vyrovnávanie sa asimilačných schém vplyvom prostredia.

27. PSYCHOLOGICKÉ VÝCHODISKÁ TEÓRIE KONŠTRUKTIVIZMU - piaget • Východiskom Piagetovej koncepcie, na rozdiel od behaviorizmu a iných psychologických koncepcií, je vzťah medzi organizmom a prostredím. • Vzájomný kontakt medzi nimi je koordinovaný procesom permanentnej adaptácie, a to biologickej a psychickej. • Proces adaptácie je zabezpečovaný dvoma protichodnými, no zároveň doplňujúcimi mechanizmami – asimiláciou a akomodáciou. • Výsledkom asimilačnej činnosti je vytváranie asimilačných schém - čo je podstatou učenia.

28. štadiálna teória vývinu inteligencie - podľa piageta Na základe výsledkov svojich psychologických výskumov J. Piaget člení vývin inteligencie v psychogenéze dieťaťa do štyroch štádií - štadiálna teória vývinu inteligencie: • senzomotorické štádium (0 až 1,5 – 2 roky), • predoperačné štádium: napodobňovanie – fáza symbolického a predpojmového myslenia (2 roky až 7 – 8 rokov), • štádium konkrétnych operácií: konkrétne myšlienkové operácie a medziosobné vzťahy (7 – 8 rokov až 11 – 12 rokov), • štádium formálnych operácií: formálne (abstraktné) myšlienkové operácie (11 – 12 rokov a viac).

29. štadiálna teória vývinu inteligencie

30. L. Vygotský a jeho teória socio-konštruktivizmus • Vygotskij kritizuje Piageta, že zanedbáva podstatu učenia sa cez praktickú činnosť dieťaťa. • Podľa Vygotskéhovakulturácia dieťaťa vzniká cez vytváranie sociálnych kompetencií - disponibilita dieťaťa k nadväzovaniu jednoduchých foriem komunikácie a dialógu. • Netreba čakať na jednotlivé fázy vývinu, stačí navodiť také situácie, v ktorých sa dieťa učí a dochádza k vývinu poznania. • V sociálnych interakciách sa menej kompetentný jedinec cez participáciu učí od viac kompetentného jedinca.

31. zóna najbližšieho vývinu • Dôležitý je konštrukt – zóna najbližšieho vývinu. • Smer vývinu prebieha zvonka dovnútra. • Vytváranie kompetencií (sociálnych, kognitívnych, jazykových, manipulatívnych) je možné vysvetliť pojmom interiorizácia. • . Z toho vyplýva, že rôzne edukačné (didaktické) zásahy posilňujú vývin poznania/učenia sa. • Dieťa sa vhodnou činnosťou dostane do ďalšieho vývinového štádia samo (prostredníctvom manipulácie s predmetmi, diskusiou a participáciou s inými, cez činnosti navodené učiteľom).

32. Konštruktivizmus • Konštruktivistický model poznávania odpovedá na základnú otázku: „Ako nadobúdame vedomosti (poznanie)?“ • Vedomosti sa konštruujú v mysli učiaceho sa. • Kľúčové slová: epistemológia, vstupná kultúra učiaceho sa, prekážky v učení, prekoncepty. • Žiak svoje poznanie aktívne tvorí – konštruuje. Konštruktivistické didaktické postupy: • Poznanie je výsledkom činnosti človeka, poznanie je empirické, nie nativistické. • Poznanie je výsledkom konštruktivizmu. Žiak sa vyvíja na základe interakcie a štádií vývinu.

33. Konštruktivizmus • Vedecké poznanie vychádza z nevedeckého poznania – filozofia odmietnutia. • Človek obohatí svoje poznanie tým, že odmietne svoje staré výklady reality – nastáva protirečenie. • Poznanie je teda konštruktom kritiky doterajších poznatkov. • Vedecká kultúra žiaka: žiak si so sebou prináša určitý pohlaď na svet/realitu. • Vedecká kultúra sa nezískava, je to iba premena. Odstraňujú sa prekážky poznania – predvedecká kultúra žiaka.

34. Konštruktivizmus • Prekoncepty – prechod zo žiakovho poznania do vedeckého. Je to nezrelý konštrukt (detské naivné predstavy). • Epistemologické rušenie – prekážky v poznávaní, treba tieto predstavy zmeniť, navodiť situáciu, ktorá nahradí naivné predstavy. • Kognitívny konflikt: žiaci musia prediskutovať chápanie nejakého javu. Zistia, že sú konfrontovaní s javom pre nich ťažko vysvetliteľným – nepochopenie. • Vykonávaním rôznych činností (diskusia, problémové úlohy, manipulácia s didaktickým materiálom, pokus) vedie k vyriešeniu problému – kognitívna rovnováha.

35. FÁZY KONŠTRUKTIVISTICKY VEDENEJ VÝUČBY Podstatou konštruktivistického (induktívneho) prístupu k vyučovaniu je fakt, že žiaci sa k podstatným pojmom, vzťahom medzi nimi a zovšeobecneným tvrdeniam (zákonom, zákonitostiam), ktoré pre ne platia, dopracovávajú vlastným skúmaním a objavovaním.

36. FÁZY KONŠTRUKTIVISTICKY VEDENEJ VÝUČBY 1. Prieskumné činnosti • Skúmanie údajov alebo pozorovanie záhadnej udalosti (žiakmi). 2. Hľadanie zákonitostí a vytváranie hypotéz • Snaha zmysluplne získané údaje vysvetliť prostredníctvom hľadania pravidelností a vytvárania hypotéz (predpokladaných riešení predloženého problému). 3. Overenie hypotézy • Skúmanie ďalších údajov za účelom overenia hypotézy a zistenia, či sú nájdené zákonitosti a kategórie aj po preskúmaní ďalších údajov platné.

37. FÁZY KONŠTRUKTIVISTICKY VEDENEJ VÝUČBY 4. Formulácia pojmov alebo zovšeobecnení (generalizácií) • Žiaci na základe získaných informácií (výsledkov svojho skúmania) formulujú závery. • Učiteľ vedie diskusiu a udeľuje žiakom slovo. 5. Metakognícia • Skúmanie myšlienkového postupu, ktorý bol použitý pri hľadaní zákonitostí a formulácii záverov (premýšľanie o spôsobe myslenia). Učiteľ sa pýta žiakov, ako na svoje riešenia prišli (je dôležité, že takto učiteľ žiakom umožňuje uvedomiť si typy logického myslenia, ktoré sú skryte v ich postupe prítomné). 6. Aplikácia získaných znalostí v novej situácii • Riadené alebo samostatné cvičenia, v ktorých sú „objavené“ pojmy alebo generalizácie použité.

38. Výhody konštruktivistického (induktívneho) prístupu k výučbe • Je aktivizujúca a často aj zábavná – tým je motivujúca. • Vedie k jasnému pochopeniu učiva prostredníctvom doterajších znalostí a skúseností. • Vyžaduje od žiakov myšlienkové pochody vyššieho rádu: riešenie problémov, tvorivé myslenie, analýzu, syntézu, hodnotenie. • Žiaci sú podnecovaní, aby vnímali učenie ako činnosť, ktorú konajú oni sami, než ako niečo, čo na nich robia odborníci. • Umožňuje žiakom, aby prežívali radosť z toho, že sami veci objavili.

39. Deduktívne, priame vyučovanie • Je veľmi rozšírené práve preto, že nie je natoľko náročné na prípravu. • Informácie a poznatky sa dostávajú k žiakom priamo (transmisívne) výkladom, učiteľ vysvetľuje, žiaci si zapisujú a ich cieľom je správne a čo najvernejšie reprodukovať učivo. Deduktívne vyučovanie má zvyčajne fázy: • formulovanie cieľov, opakovanie a aktualizácia učiva, osvojovanie nového učiva, upevňovanie a prehĺbenie učiva, kontrola a diagnostika, zadanie domácej úlohy. • Behavioristické teórie učenia sa opomínajú dôležitosť vnútornej vôle a motivácie jedinca. • Zameriavajú predovšetkým na tréning a osvojovanie si zručností a vedomostí.

40. Induktívne vyučovanie alebo vyučovanie vychádzajúce z konštruktivizmu • Slovo induktívny znamená prechádzať od konkrétneho k všeobecnému - žiaci formulujú závery na základe konkrétneho príkladu. • Ak dostanú za úlohu pozorovať rôzne druhy vtákov, zistia, že majú veľa podobných znakov (zobák, perie, dve nohy,...). • Žiaci sami majú prísť na to, čo majú dané javy alebo uvedené príklady spoločné a urobiť záver, generalizovať. Najviac si zapamätáme práve vtedy, keď sami niečo sami objavíme. • Induktívne vyučovanie má tri úlohy: vytváranie pojmov, interpretáciu dát a aplikáciu pravidiel. • Pri vytváraní pojmov žiaci triedia pojmy, fakty, dáta do kategórií.

41. Príklad – vytváranie pojmov • Mohli by sme sa spýtať žiakov na krajiny, ktoré navštívili cez prázdniny. • Zistili by sme, že tieto krajiny sú rozmanité, sú na rôznych kontinentoch, alebo sú to štáty ostrovné a pod. • Žiaci by potom krajiny triedili podľa podobnosti (na vnútrozemské/prímorské štáty, európske/mimo európske štáty, na ostrovné a kontinentálne štáty, na republiky alebo monarchie, na krajiny, ktoré platia eurom a na tie, ktoré platia inou menou, atď.). • V tomto prípade je mnoho kritérií, podľa ktorých sa štáty môžu rozdeliť. Preto je vhodné si dopredu premyslieť, aký je cieľ aktivity, čo sa žiaci majú naučiť.

42. Príklad - Interpretácia dát • Pokiaľ by sme chceli žiakov naučiť, ktoré krajiny Európy patria do menovej únie, a ktoré nie, žiaci majú za úlohu formulovať hypotézy, t.j. zistiť aké podobnosti majú dané krajiny, čo ich spája a čo odlišuje. • Z týchto hypotéz a z interpretovaných dát vyvodia zovšeobecnenie alebo generalizáciu (napr. žiačka bola v lete v Českej republike, a tam sa platilo českou korunou, v tejto krajine sa neplatí eurom, teda nepatrí do menovej únie). • Zovšeobecnenie: všetky štáty, ktoré nemajú, euro nepatria do menovej únie.

43. Príklad - aplikácia zisteného princípu • Pri aplikácii zisteného princípu si žiaci budú pri najbližšej situácii všímať, kde sa akou menou platí. Budú rozmýšľať nad tým, v akej krajine sa nachádzajú, prečo sa tam neplatí eurom, prečo sa tam naopak platí inou menou a pod. • Pri generalizácii dát žiaci vyhodnotia, že v každom štáte menovej únie sa platí jednotnou menou, eurom. Tento typ hodiny s tromi fázami sa nazýva bádateľská hodina.

44. bádateľská hodina • Jedným z typov bádateľskej hodiny je Schumanova bádateľská hodina. • V tomto prípade učiteľ začne hodinu tým, že popíše činnosť výskumníka, aké má úlohy, čo je jeho prácou. • Žiaci sa vžijú do úlohy výskumníkov a učiteľ im zadá nejakú záhadu, nevysvetliteľný jav. • Žiaci sa začnú pýtať otázky, na ktoré však učiteľ odpovedá iba áno alebo nie. Napokon žiaci vytvárajú hypotézy: čo by tento jav mohlo spôsobiť, aké je riešenie problému? Sú v pozícii bádateľov alebo „detektívov“. • Tým, že žiaci kladú otázky, prebiehajú u nich kognitívne postupy. Dávajú si zistené informácie do súvislostí a robia závery. • Pokiaľ prídu na princíp, ktorý tento jav vysvetľuje, dokážu si ho generalizovať a aplikovať na podobné javy, s ktorými sa neskôr stretnú.

45. Induktívne vyučovanie alebo vyučovanie na báze sociálneho konštruktivizmu • Výsledkom induktívneho vzdelávania v konštruktivistickom ponímaní výučby je individuálna skúsenosť. • Žiak sa vnútorne konfrontuje s poznatkami, ktoré si vytváral sám na základe vlastnej aktivity. Však na to, aby dokázal posudzovať tieto nové skutočnosti vzhľadom na širšie súvislosti, je potrebná sociálna interakcia s okolím (porovnanie si vlastného výkladu s iným).

46. Význam sociálnej komunikácie • Význam sociálnej komunikácie: v spoločnosti sa považuje za pravdivé to, k čomu sa dospelo vzájomnou dohodou medzi ľuďmi - komunikovanie o probléme z rôznych hľadísk nám odhaľuje nové možnosti, ako sa s daným problémom vysporiadať a dosiahnuť konsenzus. • Druhým zmyslom je odovzdávanie poznatkov ďalším generáciám, predávanie informácii z pokolenia na pokolenie. • Tým sa zaručí tzv. kolektívna pamäť. Kontinuita spoločenského myslenia sa tak stáva základom alebo zdrojom ďalších myšlienkových pochodov.

47. socio-konštruktivistické teórie • Socio-kognitivistické alebo tiež socio-konštruktivistické teórie sú založené na spolupráci. • Kognitívne procesy u človeka sa opierajú o abstraktné myslenie. Tieto procesy sú však podmienené kultúrou, v ktorej daný jedinec žije. • Aby sme dokázali interpretovať svet v spoločenských vzťahoch, potrebujeme chápať rozmanité symboly a reprezentácie. • To dosiahneme práve tým, že sa stávame participantmi rôznych diskurzov. Rôzne diskurzy však môžu mať rozdielne interpretácie rovnakej skutočnosti. • Preto sú teórie výhradne výsledkom ľudskej alebo sociálnej interakcie.

48. socio-konštruktivistické teórie vyučovanie • Spolupráca rôznorodých žiakov v triede umožňuje modelovanie individuálnych reprezentácií žiaka. • Vzájomné pôsobenie skúsenejšieho partnera na vonkajšie kognitívne procesy menej skúseného partnera pri zmysluplných aktivitách, pretvárajú jeho vnútorné kognitívne procesy. • V sociálnej interakcii sa teda žiaci učia od seba navzájom. V socio-konštruktivizme už nie je tak dôležité to, čo sa odohráva v mozgu ako to, čo sa odohráva v okolí žiaka. • Argumentácia a dialóg spôsobujú u žiaka kritické myslenie, ktorým zefektívňuje svoje učenie sa a upevňuje nadobudnuté poznatky.

49. Príklady konštruktivisticky vedenej výučby Scenáre výučby (plán vyučovacej hodiny): • Matematika • Hudobná výchova • Etická výchova • Dejepis Scenáre výučby predmetu pedagogika: • Základné pojmy pedagogickej komunikácie • Roviny pedagogickej komunikácie • Pravidlá pedagogickej komunikácie • Efektívnosť pedagogickej komunikácie

50. úloha • Prečítajte si v skupine scenár prípravy na výučbu. • Identifikujte fázy konštruktivisticky vedenej výučby. • Interpretujte scenár prípravy na výučbu. • Skúste navrhnúť vlastný scenár na výučbu na ľubovoľnú tému.