170 likes | 572 Views
Nezamestnanosť. Podľa „ Okunovho zákona“ ak poklesne skutočný output pod svoju potenciálnu úroveň o 2%, zvýši sa nezamestnanosť o 1 % / Arthur Okun bol americký ekonóm, poradca prezidentov Kennedyho a Johnsona /.
E N D
Nezamestnanosť Podľa „Okunovho zákona“ ak poklesne skutočný output pod svoju potenciálnu úroveň o 2%, zvýši sa nezamestnanosť o 1 % /ArthurOkun bol americký ekonóm, poradca prezidentov Kennedyho a Johnsona/.
Nezamestnanosť- vždy sprevádza vývoj trhového hospodárstva a je súčasne jav, ktorý prináša negatívne ekonomické a sociálne dôsledky Nezamestnanosť – vyjadruje taký stav v ekonomike, kde práceschopné osoby v produktívnom veku, ktoré si prajú pracovať, nemôžu nájsť prácu na trhu práce.
Členenie obyvateľstva z hľadiska pracovnej sily: • Zamestnaní – ľudia, ktorí vykonávajú akúkoľvek platenú prácu (aj tí, ktorí majú prácu a nepracujú pre chorobu, štrajk alebo dovolenku). • Nezamestnaní – nie sú zamestnaní, ale aktívne hľadajú prácu (sú zaregistrovaní na UPSVaR) • Ekonomicky neaktívní – obyvateľstvo mimo pracovných síl – ide o tú časť dospelého obyvateľstva, ktorá navštevuje školu, vedie domácnosť, nemôžu pracovať pre chorobu – sú na invalidnom dôchodku ... nemajú zamestnanie a ani z akýchkoľvek dôvodov aktívne prácu nehľadajú.
Miera nezamestnanosti • Zamestnaní /E/ a nezamestnaní /U/ tvoria pracovnú silu /L/. • E + U = L • Pracovná sila tvorí ekonomicky aktívne obyvateľstvo. Celková nezamestnanosť sa v bežnej hospodárskej praxi obvykle meria dvoma spôsobmi: • Počtom nezamestnaných osôb • Percentuálnou mierou nezamestnanosti
Výpočet miery nezamestnanosti: U u (%) = ____ x 100 L Príklad: Vypočítajte mieru nezamestnanosti v okrese, kde z celkového počtu ekonomicky aktívneho obyvateľstva 18 000 je 2 500 ľudí nezamestnaných. 2 500x100 Miera nezamestnanosti= ________ = 13,9 % 18 000
Formy nezamestnanosti • Podľa príčin nezamestnanosti členíme nezamestnanosť na: • Frikčnú– dôsledok pohybu pracovných síl medzi rôznymi etapami životného cyklu, napr. hľadanie novej práce, návrat do práce po ukončení MD, zmeny bydliska a pod. Existuje v každej ekonomike. • Štruktúrnú – nesúlad medzi ponukou pracovníkov a dopytom po nich, v ekonomike prebiehajú štruktúrne zmeny – dopyt po určitom druhu práce sa zvyšuje, po inom zase znižuje, napr. zatvoria sa bane a bude prebytok baníkov • Cyklickú – keď celkový dopyt po všetkých pracovníkov je nízky.
Členenie nezamestnanosti podľa situácie na trhu práce: • Dobrovoľná – je prirodzenou súčasťou každej trhovej ekonomiky. Medzi dobrovoľnú nezamestnanosť patrí frikčná a štruktúrna nezamestnanosť. • Nedobrovoľná nezamestnanosť – je vlastne cyklická nezamestnanosť, ak je počet pracovných síl väčší ako počet voľných pracovných miest.
Politika plnej zamestnanosti • Vlády sa snažia o to, aby miera nezamestnanosti bola pokiaľ možno čo najnižšia. • Toto úsilie sa označuje ako politika plnej zamestnanosti, ktorou sa v súčasnosti rozumie nezamestnanosť na úrovni prirodzenej miery nezamestnanosti. • /plná zamestnanosť sa nerovná nule/ • Prirodzená miera nezamestnanosti –vzniká súlad medzi ponukou pracovných síl a dopytom po pracovných silách • /spravidla v rozpätí 3 % až 12 % nezamestnaných/.
Vzťah nezamestnanosti a inflácie • Medzi mierou inflácie a mierou nezamestnanosti existuje závislosť nepriameho charakteru, ktorá vošla do dejín ekonómie pod názvom Phillipsová krivka /novozélandský ekonóm A. W. Phillips/
Otázky na preverenie vedomosti: Určte o aký druh nezamestnanosti ide, ak : a/ Pani Ema Úspešná po ukončení Obchodnej akadémie si hľadá prácu osobnej asistentky. b/ Pán Oliver Tarantula nie je spokojný s platom na terajšom pracovisku, dáva výpoveď a hľadá si prácu. c/ Pán Jozef Hlavička pracoval ako zvárač vo firme, ktorá zakúpila zváracie automaty a zváračov prepustila. d/ Pani Júlia Korunková ukončila materskú dovolenku a hľadá si prácu. e/Pán Ivan Smoliar v dôsledku ekonomickej krízy prišiel o prácu a hľadá si nové zamestnanie. f/Pani Zuzana Hlasitá prišla o prácu telefonistky v ústredni podniku, ktorý uskutočnil automatizáciu telefónnych hovorov.
Ďakujem za pozornosť.Mgr. Mária Riabcová Slovíčko na záver: • 10% si zapamätáme z toho, čo počujeme • 20 % si zapamätáme z toho, čo vidíme • 40 % si zapamätáme z toho, čo počujeme a vidíme, ale • až 90 % si zapamätáme z toho, čo sme urobili...