1 / 39

Amantius Akimjak Princípy obnovy liturgie

Amantius Akimjak Princípy obnovy liturgie. 1. Podstata liturgie. a/ Úkonom koho je liturgické slávenie? Úkonom Krista, (Kristovho kňazstva - sviatostného i všeobecného) b/ Čo tvorí vnútornú a čo vonkajšiu stránku liturgie? Vnútornú – Kristovo kňazstvo

nola
Download Presentation

Amantius Akimjak Princípy obnovy liturgie

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript

  1. Amantius AkimjakPrincípy obnovy liturgie

  2. 1. Podstata liturgie • a/ Úkonom koho je liturgické slávenie? • Úkonom Krista, (Kristovho kňazstva - sviatostného i všeobecného) • b/ Čo tvorí vnútornú a čo vonkajšiu stránku liturgie? • Vnútornú – Kristovo kňazstvo • Vonkajšiu – vonkajšie, účinné znamenia (symboly) a platný poriadok Cirkvi

  3. 1. Podstata liturgie • c/ Čo sa deje počas slávenia liturgie(3)? • Aktualizuje, sprítomňuje a uskutočňuje vykupiteľské dielo Ježiša Krista na nás • d/ z akých Kristových skutkov pramení Božia milosť? • Z prítomných Kristových skutkov, nie z minulých. U neho je všetko večné teraz a pre nás je to „stále dnes“.

  4. 2. Snahy o obnovu liturgie • a/ Prečo sa mnohí usilovali obnoviť liturgiu? • Štúdiom liturgie v staroveku sa zistilo, že ľud sa na nej zúčastňoval uvedomelo a činne. (gréčtina a latinčina, spôsob úcty, lit. hnutie) • b/ Aká bola liturgia od Trident.snemu a prečo? • 3 storočia: strnulá, nemenná až skostnatela • Kvôli obrane pred protestantizmom, dôraz na vonkajšiu stránku, rubriky: hrozba hriechu

  5. 2. Snahy o obnovu liturgie • c/ Kto, kedy a s čím nastolil zmenu v liturgii? • Pius XII. (20.11.1947) enc. Mediator Dei • Posvätná liturgia je verejnou poctou, ktorú náš Spasiteľ, Hlava Cirkvi, preukazuje Otcovi. Veriaci v nej vzdávajú úctu svojmu Zakladateľovi a skrze Neho Večnému Otcovi. Je – aby sme to v krátkosti zhrnuli – úplným kultom mystického tela Ježiša Krista, totiž Hlavy a jeho údov. (porov. str. 15)

  6. 2. Snahy o obnovu liturgie • d/ Ako bola chápaná liturgia v období medzi Tridentským a Druhým Vatikánskym snemom? • „cultus publicus“ verejný kult (Bohopocta) CIC 1917 kán 1256 presné dodržiavanie rubrík (ceremónia) – právne poňatie • Sme povinní vzdávať Bohu kult – morálne poňatie, dnes – aj sprostredkovanie spásy, Boh zostupuje j nám – soteriologický prvok

  7. 3. Dôvody pre obnovu liturgie • a/ Ako sa slávila liturgia za pápeža Gregora Veľkého (+ 604) ? • Spoločne kňazi a ľud – bolo to jedno bohoslužobné spoločenstvo • b/ Aké tri kryštalické body boli zachované? • 1. bol zrozumiteľný jazyk, 2. texty zneli nahlas a verejne, 3. úlohy boli rozdelené osobitne pre klérus, ale aj pre ľud.

  8. 3. Dôvody pre obnovu liturgie • c/ Dôsledky vývoja liturgie po 8. storočí? • Za Alpami v Gálii a v Germánii a potom aj v Slovanských krajinách latinsky nehovorili • Spontánne sa už neodpovedalo, namiesto ľudu začal odpovedať zbor klerikov, alebo len miništranti, ktorí textom nerozumeli • Ľud si vytvoril alegorické výklady liturgie, zbožne sa modlil, spieval - dvojkoľjnosť

  9. 3. Dôvody pre obnovu liturgie • d/ Teológia liturgie tohto obdobia • Namiesto liturgie sa ľud „čosi“ modlil počas slávenia liturgie kňazom (aj iné pobožnosti) • Ľud rozjímal o „tŕpkom“ utrpení Pána a zabúdal, že je tu nielen obeta, ale aj hostina • Len adorovanie spôsobilo pokles prijímania (na druhej strane príkaz aspoň 1x za rok) • Podstatnú časť omše ľud nepočul – potichu

  10. 4. Reformné snahy o obnovu liturgie pred Lutherový vystúpením a po ňom • a/ Čo sa deje v r. 1550-1550 v Nemecku(3os)? • Christoforus Flurheym v Bazileji (1514,1529) vydáva text misála pre ľud v ktorom je aj nemecký text vedľa latinského. • Johan Leisentritt (1527-1586) v Budyšíně vydáva dvojdielny kancionál aj v nemčine • Georg Witzel v Kolíne (1545) breviár, misál a časť rituála a v Muhuči žaltár (1501 - 1573)

  11. 4. Reformné snahy o obnovu liturgie pred Lutherový vystúpením a po ňom • b/ Čo sa deje v 17. a 18. st. vo Francúzsku? • Jean Mabillon (1654 – 1739) publikuje pram-ene Galskej liturgie a rímske Ordines. • Edmond Martene (1654-1739) vydáva De antiquis Ecclesiae Ritibus (Ruen 1702) a prekladá do francúzštiny misál (Voisin 1660) • Letourueux (1680) vydáva knihu o najlepšej účasti na sv. omši, spis o pôstnej dobea šesťzväzkové dielo o liturgickom roku.

  12. 4. Reformné snahy o obnovu liturgie pred Lutherový vystúpením a po ňom • c/ O čo sa snaží umiernené krídlo katolíckych osvietencov? • - zjednodušiť liturgiu, urobiť ju zrozumiteľnou pre ľud pomocou piesní a zaviesť činnú účasť ľudu zavedením materského jazyka aspoň do niektorých častí liturgie. - Ignác H. Wesenberg (+1860), biskup Johan Michael Sailer (1741-1832) a Johan Baptist Hischer (1788-1865).

  13. 4. Reformné snahy o obnovu liturgie pred Lutherový vystúpením a po ňom • d/ Čo sa deje v 18. a 19. st. v Čechách a na Slovensku? • Antonín Vojtěch Hnojek (1799-1866) CZ Litoměrice – žiada mater. Reč do ordinária a v propriu ľudovú pieseň. • Dr. Andrej Radlinský 1872 – Nábožné výlevy, • Benedikt Szölösi (1609-1656) Cantus Catholici 1655 Sp. Kapitula/Levoča 1700 Trnava Pavlín Bajan (1783) Anton Bernolák, Juraj Hollý 1804 Nábožné katolícke pesničky, František Zaškovský atď.

  14. 5. Počiatky liturgického hnutia na prelome 19. a 20. storočia • a/ Čo bolo predpokladom vzniku litur. hnutia? Obnova benediktínskych kláštorov – vzorové slávenie, vedecké skúmanie liturgie • b/ Kto, čo a kde zakladá vo Francúzsku? Prosper Gueranger (1805-1875) zakladá kláštor v Solesmes (1837), zbiera a študuje archeologické pramene. Louis Duchesne (1888) Origines du culte chretien (Pôvod kresťanského kultu) - Klasické dejiny liturgie do Karolovcov. Pierre Battifol – dejiny rím. Breviára. Ulysse Chevalier – stredovekú liturgickú poéziu. Vrchol liturgie vidia v stredoveku, Cabrol v kr. antike

  15. 5. Počiatky liturgického hnutia na prelome 19. a 20. storočia • c/ Kto, čo a kde zakladá v Nemecku? Bratia Maurus a Placidus Wolterovci (1863) zakladajú benediktínske opátstvo v Beurone. Anselm Schott (1884) latin.-nemecký misál. Opát E.Hervegen v kláštore Maria Laach vydáva Ecclesia orans a venuje sa inteligencii. Tu vydali aj prvýkrát Vom Geist der Liturgie (O duchu liturgie) od R. Quardiniho. Gemein- demesse. Všetci odpovedali a tvárou k oltáru.

  16. 5. Počiatky liturgického hnutia na prelome 19. a 20. storočia • d/ Kto, čo a kde zakladá v Rakúsku? Pius Parsch (+1954) Klosterneuburg – rozdával ľudu texty sv. omše v národnom jazyku. 25 mil. exemplárov a vydával modlitebníky. Romano Quardini pracuje s mládežou a chce obnovovať liturgiu, prostrednivtvom mládeže. A. J. Jungman (1950) „Missarum sollemnia“ Liturgia má byť aktivitou celej Cirkvi nasmerovanou k Nebeskému Otcovi skrze Ježiša Krista v Duchu Svätom. Farské spoloč.

  17. 6. Lit. snahy romantizmu a secesie • a/ Čo urobili nové myšlienkové prúdy s človekom v 19. st.? Racionalizmus a osvietenstvo vyústili do pozitivizmu. A tak z veriaceho človeka urobili materialistu a ateistu. Hlavným zdrojom poznania pre pozitivistov bol ľudský rozum. Božie zjavenie neuznávali ani nerešpektovali. Hlásali slobodu, ale bez hraníc, vedu ako opis faktov, ktoré triedili, popisovali, avšak skoro vôbec neanalyzovali.

  18. 6. Lit. snahy romantizmu a secesie • b/ Ako na to reagovala Cirkev? Cirkev volala po obnove stratenej duchovnosti. Romantizmus ju hľadal v stredoveku a tak študoval scholastiku. Napodobňoval gotiku a vracal sa ku gregoriánskemu chorálu. • c/ O čo sa snaží Oxfordské hnutie? H.Newman už 15 r. pred obrátením sa modlil breviár. Študoval sv. Otcov, komentáre k sv. Písmu, objavil krásu rím. liturgie. Podporoval vydávanie lit. Prameňov u kolegov: Feltoe, Wilson, Brightaman, kard. Wiseman

  19. 6. Lit. snahy romantizmu a secesie • d/ Čo sa deje v sakrálnom umení, v cirkevnej hudbe a prečo to nepomohlo? Nastúpilo puritánstvo. Obnovovatelia liturgie barokové interiéry kostolov vymieňali za neogotické a aj nové kostoly stavali v neogotickom a neorománskom slohu. Chýbal však originál. Skĺzlo to až do remeselníckej prestíže a zničili sa viaceré umelecké diela baroka. Do grego- • riánskeho chorálu vložili ikty (prízvuky) a napodobňovli diela G. P. Pallestrinu. Nepomohlo, lebo 1/kópia sa nerovná originálu,2/ vzor v stredove-ku nebol najčistejší 3/ aktívna účasť - protestanti

  20. 7. Liturg. obnova Pia X. (1832-1914) • a/ Čo hovorí o lit. Obnove Pius X. a ako bola prijatá? Motu proprio: Tra le Sollecitudini (22.11.1903) o cirkevnej hudbe – aktívna účasť veriacich, pestovanie greg. Chorálu • b/ Čo a kde nariadil o Eucharistii? Dekrét Sacra Tridentina Synodus (1905) časté sväté prijímanie a počas sv. omše, nie mimo nej, sv. omša má mať obetný charakter

  21. 7. Liturg. obnova Pia X. (1832-1914) • c/ Kde a ako obnovil Liturgiu hodín? V r. 1911 nariadil lepšie usporiadať žalmy v liturgii hodín, v r. 1914 vydáva nový breviár v ktorom je viac čítaní zo sv. Písma a zároveň nariaďuje biblické štúdium v seminároch, aby kňazi vedeli lepšie konať službu Božieho slova • d/ Čo vydal z liturgického spevu - aké heslo? Graduale Romanum (1907) Písmo a liturgia

  22. 8. Liturgické úsilie benediktína Lamberta Beauduina (1873-1960) • a/ Kto to bol a čím sa zaoberal pôvodne? Najprv bol diecéznym kňazom a venoval sa robotníkom. V r. 1906 vstúpil v Kaisersbergu do benediktínskeho kláštora Mont César Lovan • b/ Čo hovoril o liturgii ako benediktín? Liturgia musí byť „demokratizovaná“ a benediktíni nesmú byť aristokratmi liturgie. Z liturgie musia žiť všetci aj jednoduchý ľud.

  23. 8. Liturgické úsilie benediktína Lamberta Beauduina (1873-1960) • c/ Kto a ako pomohol Don Lambertovi šíriť nové myšlienky o liturgii? Kardinál Mercier a historik Gottfried Kurth. Kardinál pozval Dona Lamberta na Dni katolíkov v Mechlíne (1909) Dali ho do sekcie pre umenie, avšak G. Kurth jeho myšlienky zopakoval v pléne pred všetkými - prijali ich s aplauzom – misál nesmie byť nezrozumiteľnou knihou pre ľud. Liturgiu predstavil ako pastoračnú príležitosť. Odporúčal liturgiu hodín pre ľud v ich jazyku.

  24. 8. Liturgické úsilie benediktína Lamberta Beauduina (1873-1960) • d/ Čo predpovedal a neskôr sa uskutočnilo? Pápež bude opäť sláviť pôstne stationárne bohoslužby v Ríme, zavedie sa večerná sv. omša, aj na západ sa rozšíri koncelebrácia. Od roku 1909 vydával nedeľný ľudový misál v mesačných zošitkoch a výklad liturgických textov v mesačníku: Questions liturgiques it paroissiales – Otázky liturgie a duchovnej správy. Kláštor zmenil na centrum lit. práce

  25. 9. Odo Casel, Ildefons Herwegen a ich liturgické úsilie • a/ Kto bol Casel, Herwegen, o čo sa usilovali? Ildefons Herwegen bol od r 1918 opát v bene-diktínskom kláštore Maria Laach v porýnskej beuronskej kongregácii. Odo Casel jeho spolubrat v tom istom kláštore sa usilovali o obnovu liturgie pôsobením na inteligenciu. • b/ Prostredníctvom čoho chceli lit. obnoviť? Slávili ju s najväčšou presnosťou a hĺbkou a uskutočnili teologické a historické skúmanie liturgie – poukázali na pôvod a zmysel liturgie v jej rôznych formách.

  26. 9. Odo Casel, Ildefons Herwegen a ich liturgické úsilie • c/ Kto z inteligencie navštívil ich kláštor? Päť vzdelancov, okrem iných aj Heinrich Bruning, neskorší nemecký ríšsky kancelár a Róbert Schuman, neskorší predseda francúzskej vlády (zakla-datelia EU) vo sv. týždni v roku 1913 spolu s mníchmi slávili veľkonočnú vigíliu, lebo túžili po čomsi organickom vo svete liturgie (Herman Platz) – po rýdzej kráse.

  27. 9. Odo Casel, Ildefons Herwegen a ich liturgické úsilie • d/ Podstatné črty teologicko-liturgického myslenia Casela a Herwegena? Herwegen učil, že Cirkev je tajomné Telo Kristovo. Liturgiu chápal ako princíp oslavy Boha a posvätenia človeka. Casel chápal liturgiu ako mysterium – nevedel to však synteticky doložiť. Liturgiu chápal ako sprítomnenie Kristovho Vykupiteľ-ského diela. Stredobod lit. Roka je Veľkonoč-né tajomstvo. Umrel po veľ. Vigílii r. 1948.

  28. 10. Konštitúcia Sacrosanctum Concilium o liturgii (4.12.1963) • a/ Akých 10 prvkov SC v liturgii zaviedlo? 1/veriacim sa vracia akt. účasť na liturgii 2/adaptácia liturgie pre iné kultúry a národy 3/subsidiarita – aj nižší majú svoje úlohy, netreba im ich brať 4/národný jazyk 5/nahlas 6/koncelebrácia 7/veriaci môžu aj Krv 8/Písmo sv. do všetkých obradov 9/samostatná Bohoslužba Slova 10/predsedajúci môže spontánne niektoré časti predniesť

  29. 10. Konštitúcia Sacrosanctum Concilium o liturgii (4.12.1963) • b/ Aké 2 prekážky účasti ľudu SC odstraňuje? Dvojkoľajnosť a sklerikalizovanie liturgie • c/ K akému posunu v liturgii došlo? Akcent sa kladie na posvätenie človeka a tak oslava Boha • d/ Úkonom koho je liturgia Cirkvi podľa SC? Celého mystického Krista, t.j. hlavy – kňaza, ale aj údov – t.j. všetkých veriacich. Je to spoločné dielo Boha a človeka – božské dielo

  30. 11. Zmysel a prostriedky obnovenej liturgie • a/ Prečo treba obnoviť liturgiu a čo v nej? Aby uskutočňovanie Kristovho kňazstva lepšie zvýrazňovalo posvätenie človeka a oslavu Boha. Obnoviť treba to, čo podlieha zmenám, lebo sa to stalo nezrozumiteľné dnešným ľuďom a bráni im to v činnej účasti na liturgii • b/ Podľa ktorých 6 zásad sa má obnoviť liturgia? 1/zrozumiteľná 2/subsidiarita 3/činná účasť 4/kontinuita 5/prispôsobenie 6/Písmo sv.

  31. 11. Zmysel a prostriedky obnovenej liturgie • c/ Kto je nositeľom liturgie a čo je základom činnej účasti ľudu? Nositeľom liturgie je celá cirkevná obec, celé farské spoločenstvo hierarchicky usporiadané na čele s kňazom. Činná účasť ľudu vyplýva z krstu a birmovky • d/ Aké 3 skutočnosti sú predpokladom liturgickej výchovy a pastorácie? 1/kňazi majú byť nadchnutí liturgiou a vysvetľovať ju ľudu 2/lit.komisie majú pripravovať obnovu 3/Rituál má základné rysy lit. obradov KBS má doplniť miestne zvyky, potvrdí Rím

  32. 12. Symboly a znaky v liturgii • a/ Aké majú byť v liturgii znaky a symboly? Poznateľné už zo svojej povahy a vnímateľné • b/ Ako sa zabezpečí didaktický cieľ sviatostí? Nezrozumiteľné prvky treba vylúčiť a obrady treba upraviť tak, vyjadrovali čo naznačujú • c/ Čo treba pri sviatostiach okrem „opus operatumô? Pripraveného prijímateľa sviatostí • d/ Ako sa zabezpečí prameň a vrchol liturgie? Pobožnosti ju majú predchádzať a po nej môžu ďalšie nasledovať – z liturgie majú vychádzať, k nej smerovať

  33. 13. Obnova liturgie Eucharistie • a/ Ako majú veriaci sláviť Eucharistiu? Nielen rukami kňaza, ale s ním a aj so svojimi. Majú sa modliť, počúvať BS, prinášať obetné dary, obetovať Pánovo Telo a Krv, prijímať Euch. • b/ Čo treba robiť s omšovým poriadkom? Upraviť tak, aby počas sv. omše sa mohol uskutočniť skutočný dialóg medzi kňazom a ľuďmi. Nech sa zjednoduší a vráti čo zaniklo.

  34. 13. Obnova liturgie Eucharistie • c/ Ako treba obnoviť Bohoslužbu Slova? Treba pripraviť bohatší stôl Božieho Slova. Väčší výber čítaní a v homílii výklad Písma • d/ Ako sa má obnoviť liturgická reč? Popri latinskej reči, ktorá ostávana naďalej liturgickou rečou Rímskej Cirkvi sa povoľuje aj reč ľudu. Teda nie namiesto nej. Kde je viac omší v nedele jednu treba sláviť po latinsky.

  35. 14. Obnova sviatostí a svätenín • a/ Načo sú určené sviatosti (3)? 1/ k posväteniu človeka, 2/ k oslave boha 3/ k budovaniu Kristovho mystického Tela • b/ Ako chápať spoločenský ráz sviatostí? Majú sa vysluhovať počas sv. omše za účasti ľudu • c/ Na ktorých sa má zúčastniť ľud? Krst, birmovanie, sviatosť kňazstva a manželstva • d/ Ako sa majú obnoviť sväteniny? Nemajú sa rušiť, pripodobniť dnešnej dobe, vysvetliť rozdiel so sviatosťami a poukázať na súvis vecí s osobami

  36. 15. Obnova posvätenia času a liturgického priestoru • a/ Ako sa má obnoviť Liturgia hodín? Má sa prispôsobiť rytmu a potrebám dnešného života ordinár môže klerikov dišpenzovať (choroba) zapájať do tejto modlitby aj Boží ľud • b/ Ako sa má obnoviť liturgický rok? Lit. Rok nie je len pamiatkou na Kristové spásonosné diela, ale je ich sprítomnením. Stredobodom a vrcholom lit. Roka je veľk. Nedeľa – každá n.

  37. 15. Obnova posvätenia času a liturgického priestoru • c/ Ako sa má obnoviť liturgická hudba? Má byť neoddeliteľnou časťou liturgie. Nie čosi si počas liturgie zaspievať, spievať rovno liturgiu. Ľud sa má do spevu zapájať. Vlastným spevom rímskej liturgie je greg. Chorál a nástrojom píšťalový orga. Iné druhy hudby a iné hud. nástroje sú dovolené ak spĺňajú kritéria posvätnosti, nábožnosti.

  38. 15. Obnova posvätenia času a liturgického priestoru • d/ Ako sa má obnoviť liturgický priestor? Liturgický priestor má mať znaky pravého umenia. Môžu byť použité rôzne formy umenia, druhy stvárnenia, ale musia vyjadrovať posvätno. Nové liturgické stavby treba stavať tak, aby sa každý mohol činne zúčastňovať na liturgii, aby videl, aby mohol prinášať obetné dary, pristupovať k sv. prijímaniu. Aby tam bolo všetko posvätné.

  39. Princípy obnovy liturgie • Ďakujem za pozornosť • Amantius Akimjak

More Related