Download
1 / 23
230 likes | 436 Views
SOCIÁLNE JA. Annamária Goleňová 2GPSb. JA v sociálnej psychológii. Sociálna psychológia je ovplyvnená : PSYCHOLÓGIOU OSOBNOSTI - KULTÚRNA ANTROPOLÓGIA - SOCIOLÓGIA - ENTNOLÓGIA.
E N D
SOCIÁLNE JA • AnnamáriaGoleňová 2GPSb
JA v sociálnej psychológii • Sociálna psychológia je ovplyvnená : • PSYCHOLÓGIOU OSOBNOSTI • - KULTÚRNA ANTROPOLÓGIA • - SOCIOLÓGIA • - ENTNOLÓGIA
Sociálnopsychologický prístup k skúmaniu osobnosti , sa orientuje na interakciu a vzťahy medzi osobnosťou a sociálnym svetom. • JA Sociálna psychológia - Vývojová psychológia Psychológia osobnosti Kognitívna sociálna psychológia
Podoby JA • vnímanie seba samého • prežívanie istých zážitkov v súvislosti s vlastným konaním • reflexia vlastnej minulosti • reflexia prítomnosti • plánovanie svojej budúcnosti.
JA • SUBJEKTÍVNOSŤ • JEDINEČNOSŤ • Dvojaká povaha Subjekt sociálnej činnosti Objekt nášho poznávania Jeho dvojaký charakter sa prejavuje v tom , že ako centrálna zložka osobnosti vystupuje aktívne do sociálnej interakcie, v ktorom jedinec a jeho JA získava informácie slúžiace mu na utváranie obrazu o sebe.
JA a jeho dve podoby • V sociálnej psychológii rozlišujeme 2 podoby JA 1.JA ako subjekt činnosti 2.JA ako objekt reflexie
subjekt činnosti možno najlepšie charakterizovať ako súhrn všetkých aktuálnych psychických procesov • Súčasťou sú naša minulosť – poznatky a skúsenosti, predstavy BUDÚCNOSŤ kognitívne procesy pozornosť, pamäť, vnímanie, myslenie komplexnejšie procesy hodnotenie, morálne cítenie, vôľové aktivity.
Činné JA sa prejavuje v selektívnom vedomí a pozornosti. Spôsobuje, že sa orientujeme v danom čase na podnet, ktorý vnímame ako najdôležitejší v celom sociálnom prostredí • „ coctail party pehomenon“ • Je tesne spojené s pamäťou, ktorá sa podieľa na utváraní integrity osobnosti . Nie je možné oddeliť jedno od druhého .
Činné JA ovplyvňuje aj to, aký vzťah máme k posudzovaniu diania, ktorého sme boli súčasťou, ale aj situácií bez našej účasti. • SEBAPRODUKČNÝ EFEKT • SEBAREFERENČNÝ EFEKT
JA – OBJEKT VLASTNEJ REFLEXIE • Súvisí so schopnosťou jedinca • Schopnosť SEBAREFLEXIE formovanie vzťahu k sebe Dôležité sú vzťahy a interakcie s druhými ľuďmi , bez nich sebareflexia nie je možná blízke osoby
rôzne podoby JA z hľadiska časovej premennej • Minulé JA posudzujeme z hľadiska aktuálneho stavu najviac podlieha zmenám BENEFEKTÁCIA tendencia vidieť samého seba ako efektívneho a kompetentného jedinca
Aktuálne (prítomné) JA • produktom zovšeobecnej minulej skúsenosti a aktuálnej introspekcie • analýza vlastného prežívania • hľadanie motívov vlastného správania
Budúce JA • býva väčšinou spojené s očakávaním zmien v budúcnosti • IDEÁLNE JA • POŽADOVANÉ JA • NECHCENÉ JA
Zložky systému JA • POZNÁVACIA ZLOŽKA – SEBAPOZNANIE • EMOCIONÁLNA ZLOŽKA SEBAHODNOTENIE • KONAKTÍVNA ZLOŽKA SEBAPREZENTÁCIA
Sebapoznanie je súhrnom poznatkov, ktoré o sebe máme • Kognitívne jednotky sebaponímania SCHÉMY SEBA JA hierarchia mnohých JA PRVKY :
EMOCIONÁLNA ZLOŽKA - SEBAHODNOTENIE • BENEFEKÁCIA • OPTIMIZMUS K VLASTNEJ BUDÚCNOSTI • HENDIKEPOVANIE • POROVNÁVANIE SA • VYUŽÍVANIE ÚSPECHOV VEDOMIE VLASTNEJ HODNOTY SELFKONCEPT SEBAPRIJATIE
KONAKTÍVNA ZLOŽKA – SEBAPREZENTÁCIA aktívne ovplyvňovanie toho, čo si o nás myslia druhí ľudia možnosť ovplyvniť mienku o sebe
Pri prezentovaní svojej osoby ľudia využívajú rôzne STRATÉGIE MOTÍVY OSOBNÁ SKÚSENOSŤ HODNOTY E.E.JONES a T.S.PITTMAN (1982) vytvorili prehľad a charakteristiku strategických sebaprezentácií.
STRATÉGIA ZAVĎAČNENIA - je motivovaná potrebou, aby nás druhí ľudia mali radi STRATÉGIA ZASTRAŠENIA – ide o prezentáciu vlastnej HROZBY
STRATÉGIA SEBAPOVÝŠENIA – zámerom je byť víťaz STRATÉGIA PRÍKLADNOSTI – aktér sa prezentuje ako čestný, spravodlivý
STRATÉGIA POKORNÉHO SPRÁVANIA – cieľom je vyvolať u druhých ľudí vedomie zodpovednosti • SEBEPOTVRZDZUJÚCE STRATÉGIE sa uplatňujú v konaní ľudí, ktorých cieľom je, aby nás druhí vnímali a hodnotili tak, ako vnímame a hodnotíme sami seba.
Nástrojom na reguláciu vlastného konanie je SEBAMONITOROVANIE – tendencia regulovať vlastné správanie ústretovo, podľa situácie, v ktorej sme sa ocitli. Vysoko sebamonitorujúci ľudia ovládajú schopnosť modifikovať vlastné správanie tak, aby čo najlepšie zodpovedalo požiadavkám situácie.
