paradigmatický vývoj v 19. a 20. storočí

1. paradigmatický vývoj v 19. a 20. storočí Úvod do regionálnej geografie Ladislav Novotný

2. úvod • nástup a striedanie nových paradigiem sa stále zrýchľuje • prirodzene dochádza k prelínaniu a miešaniu starých a nových koncepcií • často tým dochádza k nejednotnosti tak názorovej, ako aj terminologickej • tento stav sa týka aj súčasnej RG, preto si potrebujeme priblížiť vývoj RG pod vplyvom jednotlivých paradigiem

3. 3 PARADIGMATICKÉ POSUNY • Od dualistickej k monistickej paradigme • Inovácie vyplývajúce z RG pod vplyvom dualistickej paradigmy • RG koncepcie po 2. svetovej vojne – hľadanie teoretickej bázy monistickej paradigmy RG

4. Od dualistickej k monistickej paradigme • v 19. storočí pomaly končia objavy nových území, dobývanie polárnych oblastí má skôr politický a nie hospodársky význam => • pridaná hodnota novoobjavených území sa rýchlo vyčerpávala, jednotlivé parciálne analytické prístupy (ktoré boli príznačné pre dualistickú paradigmu) neboli schopné dôkladne určiť charakter regiónu, a tým predostrieť možnosti jeho dlhodobého využívania • príklad: v novoobjavenom regióne Afriky fyzickí geografi objavili veľké zásoby diamantov. Kolonialisti na nich rýchlo zbohatli, avšak po vyčerpaní zásob tejto suroviny už pre nich región nemal hospodársky prínos.

5. Od dualistickej k monistickej paradigme • potrebu oživenia RG tak čoraz viac presadzujú nielen geografi, ale ide o celospoločenskú požiadavku • nemá však ísť o RG pôvodného popisného charakteru, ale o RG komplexne syntetizujúcu poznatky parciálnych analytických vedných disciplín, čím má pomôcť odhaliť hlbšiu podstatu regiónov umožňujúci ich dlhodobé (TUR) využívanie • s rozvojom RG ako komplexnej syntetizujúcej vedy (monistická paradigma) sa spájajú počiatky modernej RG; dynamický rozvoj však zaznamenala najmä vďaka francúzskej G škole na prelome 19. a 20. storočia

6. Od dualistickej k monistickej paradigme • intenzívne vyvstáva aj otázka objektu RG (okrem praktických dôvodov ide aj o dôvody prestíže – každá seriózna veda má už v tomto období jasne definovaný objekt výskumu)

7. Od dualistickej k monistickej paradigme • intenzívne vyvstáva aj otázka objektu RG (okrem praktických dôvodov ide aj o dôvody prestíže – každá seriózna veda má už v tomto období jasne definovaný objekt výskumu) • ÚLOHA: • Pokúste sa definovať, čo je objektom štúdia regionálnej geografie

8. Od dualistickej k monistickej paradigme intenzívne vyvstáva aj otázka objektu RG (okrem praktických dôvodov ide aj o dôvody prestíže- každá seriózna veda má už v tomto období jasne definovaný objekt výskumu) RG, v tom čase nazývaná ešte špeciálna geografia sa už tradične zaoberala regiónmi (Regió) Tento fenomén však doposiaľ nebol riadne pomenovaný, ani definovaný - pôvodne označoval prírodnú krajinu, neskôr nadobudol skôr sociálny a politický rozmer. V diferenciačnom období opäť získava aj prírodný rozmer, ale za cenu toho, že bol vnímaný buď ako región prírodný alebo región sociálny Vďaka G determinizmu nemeckej a francúzskej školy (zdôrazňujúcej previazanosť HG a FG prostredia vzájomným ovplyvňovaním) nadobúda koncom 19. stor. pojem región opäť význam komplexného javu V 19. storočí sa tak na základe objektu štúdia začína „špeciálna geografia“ označovať RG

9. inovácie vyplývajúce z RG pod vplyvom dualistickej paradigmy • hoci potreba monistického poňatia RG bola zrejmá už v 19. storočí, cesta k takejto RG bola dlhá, a dá sa povedať, že trvá dodnes • kým monistická paradigma ešte aj na začiatku 20. storočia fungovala viac-menej formálne, rozvíjali sa poznatky a metódy dualistickej koncepcie • FG po 1. sv. vojne plynule nadväzuje na skúsenosti s výskumom prírodných regiónov a vytvára regionalizácie na základe čoraz užších prírodných kritérií • stále rýchlejší vývoj humánno-geografickej sféry sa odrazil na radikálnejších zmenách v sociálno-ekonomickej geografii

10. inovácie vyplývajúce z RG pod vplyvom dualistickej paradigmy • v tomto období vzniká množstvo prác, ktoré sa venujú „regiónotvornému“ významu rôznych prvkov, ktoré nemuseli byť nevyhnutne „nefyzickogeografického“ charakteru (zdroje nerastných surovín, mesto, služby, ľudia) • ÚLOHA: • Pokúste sa vymyslieť nejaký prvok, nejaký jav, na základe ktorého by sa dali v priestore vyčleniť regióny

11. inovácie vyplývajúce z RG pod vplyvom dualistickej paradigmy • v tomto období vzniká množstvo prác, ktoré sa venujú „regiónotvornému“ významu rôznych prvkov, ktoré nemuseli byť nevyhnutne „nefyzickogeografického“ charakteru (zdroje nerastných surovín, mesto, služby, ľudia) • medzi najznámejšie z tohto obdobia patrí teória územno – výrobných komplexov N. N. Kolosovského a teória centrálnych miest W. Christallera • jednoduchá kvantifikovateľnosť ich väzieb a parametrov umožnila široké uplatnenie týchto teórií pre potreby rôzne veľkých súkromných i štátnych hospodárskych subjektov

12. RG koncepcie po 2. svetovej vojne hľadanie teoretickej bázy monistickej paradigmy RG • RG – organizačná forma zjednocovania poznatkov FG a HG o reálnych regiónoch • RG – metóda výskumu zameraného na reálny región • RG – metóda vyjadrenia územnej kontinuity pomocou diskontinuálnych, ale reálne neexistujúcich regiónov vymedzovaných podľa konkrétnych potrieb praxe • RG – geografia reálne existujúcich individuálnych regiónov • RG – vytvárajúca komplexnú syntézu reálneho integrálneho regiónu

13. organizačná forma zjednocovania poznatkov FG a HG o reálnych regiónoch • dualistický rozkol celej geografie na FG a HG (Sociálnu) bol obzvlášť silný v bývalom ZSSR • FG tu nadväzovala na hlboké tradície • HG (SG) bola postavená pred úlohy úplne iného charakteru ako predtým • medzi prírodnou a sociálnou G vznikali čoraz väčšie rozdiely • obrovský ZSSR nemal v tom čase ešte dostatočne preskúmané ani FG ani SG aspekty krajiny do takej miery, aby sa na nich dala stavať uspokojivá syntéza

14. organizačná forma zjednocovania poznatkov FG a HG o reálnych regiónoch • N. N. Baranskij sa v r. 1940 snaží vytvoriť koncepciu jednotnej geografie • oficiálna ideológia mu však neumožňovala formulovať RG ako vedu zaoberajúcu sa spoločným objektom FG a SG, ale len ako „organizačne zabezpečovanú RG“ • na jednej strane Baranskij výrazne posilnil pozíciu RG • na druhej strane ju výrazne oslabil tým, že ju podľa jeho konceptu nebolo možné považovať za vedu so samostatným objektom, takže RG prestala byť vnímaná ako samostatná veda, ale ako istá organizačná forma zjednocovania rôznorodých poznatkov o určitej krajine

15. metóda výskumu zameraného na reálny región • v menších krajinách východného bloku (ako napr. ČSSR) nedošlo k až tak hlbokému a ideológiou determinovanému rozkolu prírodnej a sociálnej zložky krajiny • požiadavka regionálneho previazania prírodných a sociálnych skutočností bola odvodzovaná nie z nutnosti zachraňovať RG, ale z toho, že je to prístup vo všeobecnosti užitočný, a to nielen pre geografov • otázka špecifického a špecifikami sa vyznačujúceho objektu RG ako vedy bola považovaná za bezpredmetnú

16. metóda výskumu zameraného na reálny región • RG tak prestala byť považovaná za vedu, ale bola vnímaná ako praktická metóda a zameranie výskumu uskutočňovaného v praxi geografmi i negeografmi • zatiaľ čo „sovietsky organizačný“ smer sa neujal, tento „metodologický“ smer patrí spolu s dualistickým aj dnes k najrozšírenejším v RG praxi • z hľadiska integrovania poznatkov je zatiaľ v praxi aj najefektívnejší • úplne však rezignuje na hľadanie všeobecných zákonitostí regionálnej previazanosti FG a HG vlastností krajiny

17. metóda vyjadrenia územnej kontinuity pomocou diskontinuálnych, ale reálne neexistujúcich regiónov vymedzovaných podľa konkrétnych potrieb praxe • predošlé metódy nepopierajú predpoklad objektívnej existencie regiónov, len sa touto otázkou nezaoberajú • pri pokusoch o syntézu sociálnych, ekonomických a FG poznatkov sa čoraz viac vynára problém rozdielnych hraníc týchto regiónov • vyvstáva otázka ako môže existovať objektívny komplexný región, ak sa rôzni regionálni geografi nevedia zhodnúť ani na vyhraničení parciálnych regiónov (príklad s kukuričným regiónom)

18. metóda vyjadrenia územnej kontinuity pomocou diskontinuálnych, ale reálne neexistujúcich regiónov vymedzovaných podľa konkrétnych potrieb praxe • túto otázku sa pokúsil vyriešiť D. Whittlesey: ak 10 geografov vyčlení na základe rovnakých informácií v danom území 10 rôznych regiónov, jediným vysvetlením je, že žiaden región neexistuje. Jeho vyčleňovanie ale zbytočné nie je (príklad s kukricou) • región je subjektívna, hoci veľmi užitočná intelektuálna koncepcia • veľmi podnetná koncepcia, dodnes sa k nej hlási veľa geografov •  otázka: Uveďte príklad objektívneho regiónu

19. metóda vyjadrenia územnej kontinuity pomocou diskontinuálnych, ale reálne neexistujúcich regiónov vymedzovaných podľa konkrétnych potrieb praxe • protiargumentmi jeho koncepcie môžu byť v prírode viditeľné hranice (svahy, zlomy...), ako aj to, že ak objektívne existuje krajinná sféra, objektívne musia existovať aj jej časti – regióny. Tieto protiargumenty však hovoria skôr o FG sfére ako o regióne komplexnom • Whittlesey na jednej strane pomohol regionálnu geografiu presadiť ako veľmi užitočnú vedu, na druhej strane jej dosah limitoval tým, že ak región nemá objektívnu podstatu a jeho funkcia sa mení len podľa konkrétnej momentálnej potreby praxe, nemožno hľadať ani nejaké základné objektívne zákony jeho vývoja, ktorý by mal človek vo vlastnom záujme čo najviac rešpektovať a využívať...

20. geografia reálne existujúcich individuálnych regiónov • nemožnosť zovšeobecňovania nevyplýva len z neexistencie objektívnych regiónov, ale aj z koncepcií jednostranne zdôrazňujúcich vybranú vlastnosť regiónu • R. Hartshorn definuje región ako „územie so špecifickou polohou, ktoré sa istým spôsobom odlišuje od iných území, a ktoré sa rozprestiera tak ďaleko, ako sa rozprestiera vyčleňujúca vlastnosť“ • špecifické vlastnosti regiónov pritom majú byť príčinou toho, prečo je každý región vo svojich konkrétnych prejavoch jedinečný a neopakovateľný. • - jedna z koncepcií regionálnej geografie, ktorá aj dnes patrí k najrozšírenejším, vyvodzuje záver, že „najdôležitejšou vlastnosťou regiónu je jeho individualita“.

21. vytvárajúca komplexnú syntézu reálneho integrálneho regiónu • koncepcie, ktoré dávajú do úzadia zovšeobecňujúcu stránku RG čoraz menej zodpovedajú potrebám modernej praxe • tá pri zvýšenom tlaku ľudských aktivít na celú krajinnú sféru vyžaduje nielen čiastkové poznatky o individuálnej podstate jednotlivých regiónov, ale aj všeobecné poznanie ich spoločnej podstaty • kým predošlé koncepcie zdôrazňovali ako najvýznamnejšiu vlastnosť regiónov ich individuálnosť, teraz sa do popredia dostáva „komplexnosť – živelná popisná komplexnosť však bola charakteristická už pre starovekú a stredovekú RG“ => samotná komplexnosť negarantuje zovšeobecňovanie regionálnych zákonitostí

22. vytvárajúca komplexnú syntézu reálneho integrálneho regiónu • okrem komplexnosti regiónov sa začína zdôrazňovať aj ich ďalšia príznačná vlastnosť: integrita (integrálnosť) • práve integrita každého individuálneho priestorového komplexu otvára priestor na syntézu výsledkov predchádzajúcej analýzy jeho prvkov • vytvára sa nová koncepcia, ktorá RG chápe ako jednotnú komplexne syntetizujúcu vedu takto chápaná RG dominuje v súčasnosti v slovenskom prostredí

23. Vývoj regionálnej geografie na Slovensku • Ján Sambucus z Trnavy • jedna z prvých monografií o Uhorsku • David Fröhlich z Kežmarku • teória: Medulla geographie practicae (Podstata geografickej práce) • slovenské regióny, najmä Tatry • Matej Bel (rodák z Očovej) • rektor evajnelického lýcea v BA – centra národného obrodenia • vrchol RG prác: Notitia Hungariae novae historico-geographica (4 zväzky 1735 – 1742) • opis 12 stolíc z územia Slovenska • zhromaždil rozsiahly materiál (dotazníky, práce v teréne)

24. Vývoj regionálnej geografie na Slovensku • Ján Matej Korabinský z Prešova • prvá ekonomickogeografická a etnografická mapa Uhorska • Andreas Jonas Czirbes zo Spišskej Novej Vsi • Vareniom inšpirovaná syntetická práca o Vysokých Tatrách • Ladislav Bartholomeides • prvá učebnica v jazyku zrozumiteľnom ľudu – češtine • RG monografia o Gemeri • zavŕšil školu Mateja Bela

25. Vývoj regionálnej geografie na Slovensku • Bernolákovci: Jozef Ignác Bajza Ján Čaplovič • Štúrovci: Jozef Miloslav Hurban Dionýz Štúr Po vzniku ČSR (1. polovica 20. storočia) • Hromádka • Všeobecný zemepis Slovenska (1943) • Lukniš (neskôr, ale nadviazal na Hromádku) • Jakubiany • Geografia krajiny Jura pri Bratislave • Regionálne členenie SSR z hľadiska jej racionálneho rozvoja • Lukniš, M. 1985: Regionálne členenie Slovenskej socialistickej republiky z hľadiska jej racionálneho rozvoja, Geografický časopis, roč. 37, 1985, č. 2-3, s. 137 - 163

26. Vývoj regionálnej geografie na Slovensku • 1974: Katedra regionálnej geografie (Prif. UK) • Bašovský, Lukniš • Mičian, Mazúr, Drdoš, Oťahel, Lehotský, Ira, Huba, Paulov,Lauko, Bezák

27. Christallerová teória centrálnych miest do googlu: Walter Christaller, Central place theory