Programovanie ( Wikipédia )

1. Programovanie(Wikipédia) • Programovanie je zostavovanie a tvorba programu. • V oblasti výpočtovej techniky ide o proces vytvárania algoritmov a počítačových programov vrátane ich testovania, ladenia a vypracovania dokumentácie na ich použitie. • Programovanie je vytváranie a zapisovanie návodovriešenia problémov v programovacích jazykoch do tvaru programov na riadenie činnosti počítačov.

2. Programovanie • agilné programovanie, xProgramming – extrémne programovanie, • Softvérové inžinierstvo • Životný cyklus programu

3. Algoritmus Definícia. Algoritmus je sekvenčný zoznam inštrukcií (elementárnych operácií), ktoré prevedú vstupné dáta na výstupné. Elementárnymi operáciami budeme rozumieť naprikladaritmetickeoperacie, načitaniečisla zo vstupu, porovnanie dvoch čisiel a ostatne operacie, ktore vieme vykonať v konštantnom čase. Algoritmus je potom iba postup podľa ktorehopočitač funguje (vykonavaelementarneoperacie). Počitač totiž robi iba to, čo ma vo svojom programe a pri tom tomu vobec nerozumie. Je to niečo podobne ako keby ste chceli naučiť male štvoročne dieťa binarne sčitovanie. Na to mu len vysvetlite, že sa ma na dve postupnosti čislic pozerať z prava do ľava a vždy si ma pozrieť dve čislice a akysi prechod a podľa toho zapisaťnejaky novy prechod a vyslednučislicu (totomudatenapriklad v nejakej tabuľke). Ak sa bude toto dieťa spravať podľa tohto postupu, tak bude v podstate sčitavať dve čisla a pri tom nebude mať vôbec tušenie, čo to vlastne robi. Počitač je na tom dosť podobne. A keď už vymyslime algoritmus, tak to ešte zďaleka neznamená, že sme hotoví, pretože ešte potrebujeme určiť jeho časovú a priestorovú zložitosť.

4. Programovacie jazyky • Pod pojmom programovací jazyk rozumieme prostriedok pre zápis algoritmov prevádzaných na počítači. • Programovací jazyk je komunikačný nástroj medzi programátorom, ktorý v programovacom jazyku formuluje postup riešenia daného problémua počítačom, ktorý program interpretuje technickými prostriedkami.

5. Programovanie v Assembleri • http://www.smnd.sk/anino/programming/asm/gasparovic/ • http://silent.host.sk/assembler/obsah.html • http://naprvyraz.sk/index.php/nase-sluzby/skolenia/osnovy/6-general/15-assembler

6. Programovanie v exceli Programovania VBA - tvorba makier - pre používateľov, ktorí majú skúsenosti s programom Excel a chcú sa v ňom naučiť vytvárať a ladiť makrá. • vysvetlenie pojmu makro, zabezpečenie, možnosti tvorby makra; • automatizovaná tvorba makra – výhody a nevýhody, úprava makra; • programovanie makra - zoznámenie sa s VisualBasicForAplication (VBA); • vysvetlenie pojmu procedúra, premenná, dátový typ, operátor a jeho priorita; • tvorba podmienok, využitie tzv. prepínača a jeho porovnanie s podmienkou; • typy cyklov: For – Next, Do – Loop, ForEach - Next; • práca so statickým a dynamickým poľom; • funkcia, rozdiel medzi funkciou a procedúrou; • možnosť využitia štandardných funkcií Excelu pri programovaní; • úvod do práce s formulármi – čo je to formulár, základné ovládacie prvky, vlastnosti objektov;

7. Programovacie jazyky Java - programovací jazyk Java vyvinula firma Sun Microsystems. - je to programovací jazyk veľmi podobný jazyku C++, avšak zbavený niektorých rysov, ktoré spôsobovali problémy a boli zdrojom veľmi častých chýb. Umožňuje písanie takzvaných Java-appletov, čo sú krátke programy začlenené priamo do HTML stránky. V stránke majú vyhradený priestor, ktorý je výlučne pod ich kontrolou. Java oživuje webové stránky animáciami, zábavnými hrami ale aj zložitými aplikáciami.

8. Java • Platformová nezávislosť - program napísaný v Jave je spustiteľný na celkom odlišných hardvérových a softvérových platformách. • Programy Javy sa po sieti prenášajú v tzv. Java Byte Code. • Java je interpretovaný jazyk. • U klienta je na spustenie Javy potrebný interpeterJavaVirtualMachine. • Veľká výhoda platformovej nezávislosti, ale vyznačuje sa pomalosťou a často aj chybovosťou. • Preto namiesto java-appletov - JavaScript a VisualBasicScript.

9. JavaScript • JavaScript je jednoduchý objektovo orientovaný skriptovací jazyk. • Bol vyvinutý firmou Netscape Corporation v spolupráci so Sun Microsystems a zabudovaný do prehliadača Netscape Navigator. • Je to rovnako ako Java interpretovaný jazyk, ale tento krát už neprebieha žiadna kompilácia. Programy v ňom napísané sú priamo vkladané do HTML súboru popisujúceho vzhľad www stránky. • JavaScript nenahradzuje konvenčné počítačové jazyky. Ide skôr o internetový jazyk. • Najlepšie pracuje pri písaní krátkych priamych rutín, ktoré rozširujú schopnosti HTML pridaním interakcie. • Ak hovoríme o interakcii v prípade jazyka JavaScript, odvolávame sa na jeho fázy, podporujúce vzájomné dynamické pôsobenie ako s používateľským prostredím, tak aj s prostredím prehliadača. Napríklad ak používateľ umiestni kurzor myši na určitý obrázok, môže JavaScript začať prehrávať zvukový súbor. • JavaScripty pridané do HTML okrem spomínanej interakcie umožňujú vykonávať širokú škálu funkcií ako napríklad rozhodovanie, prístup k dátam založený na vstupoch používateľa, komplexné matematické výpočty, či zmenu obsahu webovej stránky v závislosti na zmene udalostí, ako je napríklad čas, deň týždňa, obsah cookie súboru, odpoveď používateľa na otázku vo formulári a iných.

10. JScript Implementácia jazyka JavaScript spoločnosťou Microsoft sa oficiálne nazýva JScript. Verzie JScript sú viac či menej kompatibilné s rovnakými verziami JavaScript.

11. Visual Basic Script • Je to odpoveď Microsoftu na JavaScript. • Podobne ako JavaScript umožňuje VBScript začleňovať príkazy do HTML dokumentu. • VBScript je flexibilnou podmnožinou jazyka Visual Basic. • Jeho vnútorné funkcie a príkazy umožňujú vykonávať matematické výpočty, znakové transformácie, prehrávanie zvuku, otváranie nových okien, nových URL a prístup a kontrolu používateľského vstupu vo webových formulároch. • VBScript môže nastavovať vlastnosti prvkov ActiveX, Java-appletov a ďalších objektov prehliadača. Podpora Visual Basic Script je implementovaná len v prehliadači MS Internet Explorer - to je hlavným dôvodom, prečo sa tento jazyk rozšíril menej ako JavaScript.

12. CGI skripty (programy) Skratka CGI (Common Gateway Interface) označuje spôsob spúšťania externých programov (skriptov) na webovom serveri. CGI je rozhranie, pomocou ktoreho mozete prepojit WWW stranku s aplikaciou. Znamena to, ze vystup CGI programu sa da zobrazit v prehliadaci. CGI programy sa vykonavaju na strane servera, preto nijakym sposobom nezatazuju prehliadac.

13. CGI • Pomocou tohto rozhrania su robene pocitadlapristupov, statistiky a formulare. • CGI programy suprogramy ako kazdeine, majuvsak tu specifickuvlastnost, ze sa spustaju z webovskejstranky. Jedine, cim sa odlisuju od beznych programov, su vstupne udaje, ktore sa vacsinouziskavaju z formularov a vystupneudaje, ktore sa zobrazuju ako WWW stranka. • CGI programy sa velmicastovytvaraju pomocou skriptovych jazykov (Perl, sh, tcl, ...) a preto sa castooznacuju aj ako CGI skripty. Aplikacne rozhranie vsakumoznujespustat aj kompilovane (spustitelne, binarne) subory (napr. binarka programu v jazyku C, C++, ...). Konkretnapouzitelnostniektorehoskriptoveho jazyka zavisi od WWW-servera.

14. PERL • http://www.perl.sk/33

15. Programovanie v OS UNIX

16. 4. Užívateľské prostredie UNIXu 4.1 Shellako základné užívateľskérozhranie 4.2 Zložkyshellu 4.3 C - shell 4.4 Shellako programovací jazyk

17. Shell ako programovací jazyk dávkový súbor, skript, script programovanie - v Bourne shell Pr.: prvy #!/bin/sh pwd ls -l echo “Koniec”

18. Spustenie skriptu • sh prvy • sh < prvy (nemôžu byť argumenty) • zmena prístupových práv, pridať x • ak nie je nastavená “.” ./prvy • ak je nastavená “.” prvy

19. Tvorba príkazových procedúr • Internépríkazyshellu • riadeniecyklu, • vetvenieprogramu, • špeciálnepríkazy

20. Riadenie cyklu forpremenná inzoznam_hodnôt do príkazy done Pr.: forsubor in* do echo “Vypis suboru $subor” more $subor done echo “Koniec adresara”

21. whilepodmienka do príkazy done Pr.: #!/bin/sh while who | grep uziv > /dev/null do sleep 60 done echo “Odhlasil sa”

22. untilpodmienka do príkazy done Pr.: #!/bin/sh until who | grep uziv > /dev/null do sleep 60 done echo “Prihlasil sa”

23. Príkazy pre vetvenie programu ifpodmienka then prikazy1 [else] prikazy2 fi

24. #!/bin/sh echo “Zadaj slovo, ktore chces vyhladat a meno suboru:” read slovo subor if grep $slovo $subor then echo “Slovo $slovo sa v subore $subor nachadza else echo “Nic som nenasiel” fi

25. casehodnota_prem in vzor1) prikazy1 ;; vzor2) prikazy2 ;; . . *) prikazy3 ;; esac

26. Pr.: echo “Zadaj typ terminalu” read term case term in vt100) TERM=vt100; export term ;; vt200) TERM=vt200; export term ;; *) echo “Nebolo nic zadane” esac

27. Špeciálne príkazy shellu • prázdny príkaz . export prem • break n . login arg • continue n . newgrp arg • cd arg . read prem • eval arg . shift • exec arg . times • exit m . wait n

28. Systémové príkazy na podporu shellu echo test ------------------ test -f subor - true, ak súbor existuje a je to obyčajný súbor -r -  a je r -w -  a je w -x -  a je x -d -  a je d -s -  a je > 0

29. test n rop m,rop - relačný operátor true, ak platí relácia medzi n a m rop - eq, ne, gt, ge, lt, le rop sa môže kombinovať s ! - inárna neg., -a and, -o or

30. Ladenieskriptov sh -x sh -v

31. Ladenieskriptov pomocou prepínačov interaktívne sh -v meno_pp v - verbose - zobrazuje čítané riadky skriptu sh -x meno_pp x - execute - zobrazuje vykonávané riadky skriptu (aj substitúcie) riamo v skripte: #!/bin/sh set -vset –x prikaz1....príkazn