Bolívia

1. Bolívia D.Maďoran

2. Údaje • Rozoha:1 098 581 • Počet obyv.:9 182 000 • Hl.Mesto:Sucre • Mena:Boliviano • Jazyky:španielčina, kečuánčinaaymarčina, guaraníjčina • Forma štátu:republika • Hlava štátu:EvoMorales

3. Dejiny • Časťšpanielskehokráľovstva Rio de la Plata, nazývajúcasa Horné Peru, vyhlásila 6. augusta 1825 nezávislosť. • Nový štát bol pomenovanýpodľajuhoamerického bojovníka za slobodu SimónaBolívara. • Prvé osídlenieúzemiadnešnej Bolívie je známe z rokov 200 predKr.- 600 n. l., kedy v stredných Andách vzniklo kultúrne centrum Tiahuanaco. • Mestosa stalo centromríše, ktorá pokrývala vedľapanvyprijazereTiticaca aj rozsiahle časti bolívijskýchpohorí a časťpobrežia Tichého oceánu. • Po roku 800 sacentrálnaštátnaorganizácia rozpadla a malé kmene neboli schopné odolať náporu Inkov, v ktorých čele stál Pačakuti Inka Jupanki. • Roku 1460 dobyli InkoviapanvujazeraTiticaca a podmanili si tamojší indiánsky kmeňAymará.

4. Po prvých vojenských výpravách španielskychdobyvateľov roku 1533 a 1535 bola dnešnáBolívia spolu zosusedným Peru začlenená do španielskehovicekráľovstva. • Roku 1538 bolo založené dnešnéhlavnémesto Sucre (vtedy pod názvomCiudad de la Plata) a roku 1548 La Paz, dnešné sídlo vlády. • Mimoriadnyvýznam pre rozvoj krajiny mal objav striebra v Potosí (1545). • Roku 1776 sa stala Bolívia spolu s Argentínou, Paraguajom a Uruguajomsúčasťouvicekráľovstva Rio de la Plata. • V júni 1823 začala povstanímnacionalistov, vedených JoséAntoniom de Sucre, oslobodzovacia vojna proti Španielom. • Skončila 6. augusta 1825 vyhlásením nezávislosti krajiny. SimónBolívar, ktorý dal krajinemeno, bol prezidentom len niekoľkomesiacov. • Po ňomprevzal vládu v decembri 1825 Sucre, ktorý dal krajinedruhú ústavu, tretiu potom presadilAndrés de SantaCruz, ktorýSucreho roku 1829 zosadil. • Počassvojejdesaťročnej vlády vyhlásil po úspešnejvojenskejvýpravezjednoteniesvojej krajiny s Peru, ale po zákroku Čile a Argentínysa musel stiahnuť a bolívijsko-peruánskuúniurozpustiť. • Vojny sosusednými krajinami Bolíviu oslabili a viedli k strate územia. Vojna proti Čile (1879 až 1883) mala za následok stratu oblasti Atacama a tým jediného prístupu k moru. • Vovojne proti Brazílii (1902 až 1903) stratilaBolíviaprovinciuAcre a vovojne s Paraguajom (1932-1935) veľkúčasť oblasti Gran Chaco. • Táto vojna navyšepriviedla rozvrat bolívijskéhohospodárstva, čomalo za následoknastolenievojenskej vlády. • Jej veliteľ, plukovník Germán Busch, nechal zoštátniťamerickú firmu Standard Oil. • Napriektomu že krajina mala príjmy z baní, hospodárstvo stagnovalo, čoviedlo k nepokojom, po ktorýchprevzal vládu Víctor Paz Estenssoro, vodcaRevolučnéhonárodnéhohnutia (Movimento Nacionalista Revolucionario).

5. Nový predseda vlády znárodnil cínové bane a roku 1953 previedolrozsiahlupozemkovú reformu, v ktorejrozdelilveľkostatkyroľníkom. Zároveň sa snažil o rozšírenieobrábanejpôdy na východe krajiny. • V rokoch 1956 - 1960 bol prezidentomHernánSilesZuazo, potom sa však znovu ujal úradu Paz Estenssoro, ktorý bol zosadený vojenským pučom 4. novembra 1964. • Vojenská junta pod velením generála René Barrientosasa ujala vlády 6. novembra 1964, čo vyvolalo niekoľkovzbúrbaníkov, ktorýchpostaveniesa po poklese cien cínu na svetovýchtrhoch zhoršilo. • Bojovproti vojenskému režimu sa zúčastnil aj ErnestoCheGuevara, ktorý bol zastrelený 9. októbra 1967. Barrientosavystriedal v čele junty plukovník Hugo BanzerSuárez, ktorý bol zvrhnutý koncomsedemdesiatychrokov, 29. júna 1980 sa v krajine konali voľby, po ktorýchsa stal prezidentomZuazo, ktorý musel odvracaťešte jeden pokus o vojenský puč (1982). • Prezident Zuazoprevzal neblahé dedičstvo. Zlúhospodárskusituáciusa snažil riešiť úspornými opatreniami, veľkánezamestnanosť a nízke mzdy však bolipríčinou početných štrajkov, organizovaných odbormi. • Roku 1985 bol zvolený prezidentomkonzervatívny politik Víctor Paz Estenssoro: roku 1987 zaznamenala krajina po šiestichrokochmierny ekonomický rast. • V ďalšíchvoľbách bol zvolený prezidentomJaime Paz Zamora, po ňom v roku 1993 GonzaloSánchez de Lozada.

6. Gografia • Juhozápadnúčasťpokrývajú vrcholy Ánd, pričomcentrálneúzemie vyplňuje náhorná plošina Altiplano. Severné a východné okraje Bolívie spadajú do nižších polôhdažďovýchpralesov v povodí Amazonky (riekaMamoré) a oblasti Gran Chaco v povodí riekyParaná (Paraguaj). • Najvyššímvrcholom Bolívie je vulkán Nevado Sajama s výškou 6 542 m, ktorýsanachádza v departmente Oruru. • Severozápadnúhranicuzemetvorí z malej časti jazeroTiticaca. • Najväčšímimestamisú La Paz, El Alto, SantaCruz de la Sierra a Cochabamba. • Hlavnémestá Sucre a La Paz patriamedzinajvyššie položené hlavnémestásveta.

7. Administratíva • Bolíviasa člení na 9 departmentov/departamentos

8. Hospodárstvo • Bolívia disponuje nesmiernymnerastnýmbohatstvomvrátanerozsiahlychložískrúdstriebra. • Právetie sem privábiliŠpanielov, ktorí zemi vládli od 16. storočia až do chvíle, kedy povstala sozbraňou v ruke a v roku 1825 získala nezávislosť. • Bolívia je jeden z najchudobnejšíchštátovLatinskej Ameriky. • Vinou politickej nestability štátu však väčšina jej obyvateľov, a hlavneIndiánov, dodnes žije v značnejchudobe. • Bolíviavyvážahlavnenerastyvrátane cínu. • Je strediskomrozsiahlehoilegálneho obchodu s kokaínom.

9. To je všetko...