SLOVENSKÁ LITERATÚRA PO ROKU 1945

1. SLOVENSKÁ LITERATÚRA PO ROKU 1945

2. 1945 – 1948 • povojnové roky dramatickým a zložitým obdobím • mnohí autoriprekonávajú tvorivú krízu, iní sa utiahli do vnútornej emigrácie /Smrek, Lukáč, Novomeský/, niektorí emigrovali /predstavitelia katolíckej moderny/, iní boli násilne umlčaní • nadviazalo sa na predvojnový pluralitný, demokratický model literatúry /popri sebe existuje viac umeleckých smerov a orientácií/ • zo staršej generácie tvoria nadrealisti a katolícka moderna • mladší autori, ktorí do literatúry vstupovali počas vojny, uplatňujú moderné prvky • v skutočnosti však postupne dochádza k rozpadu a zániku avantgardných a moderných smerov a prevahu nadobúda socialisticky orientovaná tvorba • väčšina nadrealistov sa vzdala experimentovania a prešla na pozície socialistického realizmu • katolícka moderna nebola ochotná zmeniť charakter svojej tvorby a postupne sa odmlčali alebo emigrovali

3. 1948 – 1956 • komunistická strana prevzala moc a za jediný prijateľný a oficiálny umelecký smer bol vyhlásený socialistický realizmus • všetky ostatné smery boli vyhlásené za dekadentné, úpadkové a menejcenné • literatúramusí slúžiť záujmom a cieľom komunistickej strany /autorisa majú viac sústreďovať na spoločenské témy, najžiadanejšími sú dielao SNP, o oslobodení, fašizme, buržoázii, budovaní socializmu, básne o triednom boji, o plnení plánu, o združstevňovaní dediny, o Stalinovi, o novej a krajšej budúcnosti a pod./ • diela vznikajú podľa rovnakej šablóny – hovoríme o schematickej literatúre • Lit. dielo musí vyvolávať nadšenie, odhodlanie a mnohí spisovateliasa priamo podieľajú na budovaní kultu osobnosti • k hlavným predstaviteľom budovateľskej a občianskej literatúrypatria: Vladimír Mináč, Dominik Tatarka, Ján Kostra, Andrej Plávka, Vojtech Mihálik, Pavol Horov a iní • chybou schematických diel nie je, že by boli nepravdivé, falošné, ale ich zjednodušovanie

4. 1956 – 1969 • koniec obdobia kultu osobnosti, čo znamenalo, že spisovatelia sa opäť mohli slobodnejšie vyjadrovať • do spoločenskej poézie preniká osobná, subjektívna • diela sa zbavujú prvkov schematizmu a dôraz sa kladie na estetickú stránku • v 2. polovici 50. rokov vstup novej generácie básnikov- Milan Rúfus, Miroslav Válek, ktorá sa vydala novou cestou, sústredila sa na človeka a jeho problémy, vnútorné krízy /Milan Rúfus- zbierka Až dozrieme, Miroslav Válek – zbierka Dotyky/ • v 60. rokoch literatúra opäť nadviazala kontakty so svetovou literatúrou a povojnovými modernými smermi • významnú úlohu v procese modernizácie mal časopis Mladá tvorba, v ktorom publikovali mladí, začínajúci básnici /napr. konkretisti, , Osamelí bežci/, ktorí experimentovali • na literárnu scénu sa vrátili básnici, ktorí boli v predchádzajúcom období umlčaní alebo sa sami odmlčali • dominuje však stredná generácia, ktorá sa socialistického realizmu nevzdala, snažila sa ho však zbaviť prvkov schematizmu / za vedúcu osobnosť socialistickej poézie bol vyhlásený Laco Novomeský/ • v próze sa objavili diela kritizujúce nedostatky socializmu: D. Tatarka, V. Mináč, L. Mňačko

5. 1969 – 1989 • Československo obsadené vojskami Varšavskej zmluvy • začína obdobie tzv. normalizácie a nádejný rozbeh slovenskej poézie je násilne prerušený • KSČ opäť násilne zasahuje do literatúry a od autorov sa vyžaduje vysoký stupeň angažovanosti, vyjadrenie vernosti myšlienke socializmu a odsúdenie „protisocialistických úsilí“ • socialisický realizmus opäť jediný správny smer • viacerí autori nemôžu publikovať, niektorí emigrovali • do popredia sa dostali predstavitelia schematickej literatúry, väčšina autorov sa ale snažila vyhnúť priamočiarej angažovanosti • popri oficiálnej literatúre existuje i tzv. samizdatová literatúra /vo forme samizdatu sa tajne rozširovali diela, ktoré boli pozastavené, zakázané, zošrotované/ • v 70. rokoch do poézie vstúpila mladá generácia talentovaných básnikov, ktorí sa i napriek nepriazni presadili kvalitnými zbierkami: Ján Švantner, Daniel Hevier, • v 2. polovici 80. rokov sa spoločenská klíma sčasti uvoľnila • 1989 rok znamenal pád socializmu a poézia sa opäť vrátila k pluralite