110 likes | 402 Views
. ?tvrtohory je geologick? ?ra, v ktorej ?ijeme. Trvaj? pribli?ne 2 mili?ny rokov. Klimatick? podmienky sa vyznacuj? ochladen?m a striedan?m studen?ch ladov?ch obdob? s teplej??mi medziladov?mi dobami. V ladov?ch dob?ch bol na severnej pologuli mohutn? kontinent?lny ladovec. Vo vysok?ch pohoriach
E N D
1. tvrtohory
2. tvrtohory je geologická éra, v ktorej ijeme. Trvajú pribline 2 milióny rokov. Klimatické podmienky sa vyznacujú ochladením a striedaním studených ladových období s teplejími medziladovými dobami. V ladových dobách bol na severnej pologuli mohutný kontinentálny ladovec. Vo vysokých pohoriach tvorili sa tvorili horské ladovce, malé mnostvo vody v riekach spôsobovalo ukladanie riecnych nánosov - trkov a pieskov. Zo zvetraných úlomkov, ktoré roznáal vietor, vznikali naviate piesky a sprae. Cast vody viazaná v ladovcoch bola prícinou zníenia hladiny oceánov.
3. V medziladových dobách zvetrávanie podporovali zráky. Rieky mali väcie mnostvo vody z topiacich sa ladovcov, prehlbovali doliny zarezávaním sa do podloia. Zo zvetraniny sa tvorila pôda. V mori ili takmer rovnaké organizmy ako v súcasnosti. Na súi sa mnohé ivocíchy prispôsobili chladným podmienkam, napr. mamuty, srstnaté nosoroce, ablozubé tigre, jelene, jaskynné medvede a jaskynné levy. Väcina z nich nepreila oteplenie pred 10 000 rokmi. V mocaristej tundre na okraji kontinetálneho ladovca rástli väcinou machy, liajníky a zakrpatené dreviny.
4. Smerom na juh sa rozprestieralo pásmo ihlicnatých a listnatých lesov, lesostepí a stepí, prevládali krytosemenné rastliny. V dnenej strednej Európe rástli rastliny súcasného typu, v junej teplejej casti rástli figovníky, rododendrony a vavríny. V medziladových dobách sa vyvíjal najmä hmyz a primáty. tvrtohory sú érou vývoja cloveka. Clovek vzpriamený (Homo erectus) il na zaciatku tvrtohôr. Pravdepodobne sa ivil prevane rastlinnou potravou, pouíval kamenné nástroje, poznal ohen, ale nevedel ho zakladat.
5. Asi pred 300 000 rokov pochádzajú nálezy cloveka rozumného (Homo sapiens). K najstarím predstavitelom patrí neandrtálske (pomenovaný podla náleziska Neandrtál pri Duseldorfe v SRN). Zhotovoval dokonalejie kamenné nástroje, pochovával mrtvych. Väcinou sa ivil lovom (napr. mamutov) a pravdepodobne sa dorozumieval primitívnou recou. Podla nálezov pozostatkov il na konci poslednej ladovej doby praveký clovek - kromanonec (pomenovaný podla francúzskeho náleziska Cro Magnon). Clovek sa postupne stával pastierom a polnohospodárom. V nálezoch z obdobia pred 15 000 a 10 000 rokmi u poznáme rozlicné hlinené nádoby a predmety zo zlata a bronzu. Sú to výtvory cloveka dneného typu alebo súcasného.
6. Srstnatý nosoroec