330 likes | 657 Views
Vznik autoimunity. Všetci máme mnoho autoprotilátok Rozdiel je len v množstve Mechanizmy akými zídu normálne imunitné mechanizmy z cesty je mnoho Autoimunitné ochorenie vznikne ak mechanizmy autoimunity narušia normálne pochody. Skrížená reaktivita a mimikry.
E N D
Vznik autoimunity • Všetci máme mnoho autoprotilátok • Rozdiel je len v množstve • Mechanizmy akými zídu normálne imunitné mechanizmy z cesty je mnoho • Autoimunitné ochorenie vznikne ak mechanizmy autoimunity narušia normálne pochody
Skrížená reaktivita a mimikry • Antigénna determinanta (epitop) na exoantigéne je podobná s antigénnou determinantou na vlastnej bunke: • (beta hemolytický streptokok a antigén bunky srdcového svalu – reumatická horúčka) • Identita vírusov a vlastných antigénov – molekulárne mimikry
Pravdepodobnosť molekulárneho mimikry • Priemerný protein má 300 aminokyselín A existuje 1% pravdepodobnosť že cudzí a ľudský ag budú mať identickú sekvenciu 5 aminokyselín Existuje 20 000 ľudských génov schopných vyvolať produkciu proteinov Je pravdepodobné, že v každom cudzom proteine existuje aspon 1 sekvencia 5 aminokyselín zhodná s vlastnou Naviac cudzie imunogénne antigény sa môžu kombinovať s vlastnými antigénmi ( vírus sa naviaže na receptor na povrchu vlastnej bb) – vlastný ag pôsobí ako haptén
Idiotypy a autoimunita Idiotyp:auto-auto interakcia • imunoregulačné pochody • amplifikačný systém Mnoho vírusov používa receptor na povrchu hostit.bb preto musí obsahovať podobné štruktúry Centrálne mechanizmy - tymus ničí potenciálne autoreagujúce klony - porucha Periferné mechanizmy • tolerancia a supresia – nadmerná stimulácia tvorby cytokínov • porucha MHC molekul I a II
Autoimunita Klasifikácia autoimunitných ochorení – obvykle na základe postihnutého orgánu alebo tkaniva – orgánovo špecifické – autoprotilátky proti 1 orgánu ( proti thyreoglobulínu Hashimotova struma) orgánovo nešpecifické – antinukleárne protilátky (SLE) Genetická predispozícia – súvislosť s určitým HLA typom, • jednoznačná rodinná incidencia Diagnostika – symptomatická – klinická – detekcia protilátok proti vlastným antigénov v postihnutých tkanivách Liečba– protizápalová a imunosuprimujúca
Autoimunita • Etiológia : - sekvestrovaný antigén (uvoľnenie antigénu z imunologicky nedostupného miesta napr. po operácii alebo úraze), - únik autoreaktívnych klonov nie všetky vlastné antigény musia byť zaznamenané v týmuse, °niektoré antigény nemusia byť presne spracované a prezentované – vlastný sa rozpozná ako cudzí – často po vírusových ochoreniach - strata supresorových buniek, - skrížene reagujúci antigén (patogén) poststreptokoková nefritída - zmenený antigén (chemicky, vírusovou infekciou)
Autoimunita • Zodpovedná za vytvorenie lézie • Chorobný proces cez vytvorenie tkanivového poškodenia vedie k tvorbe autoprotilátok • Faktor ktorý môže spôsobiť oboje
Autoimunita Imunológia 11 Autoimunita Hodnotenie testu
Vlastné vs. cudzie • Vrodený IS je založený na „hrubozrnných“ – nešpecifických receptoroch – vlastné /cudzie • Špecifický IS – musí rozlišovať podstatne detailnejšie odlišnosti – na základe BCR resp.TCR, ktoré sú náhodne vytvorené • BCR / TCR – niektoré rozpoznávajú vlastné iné cudzie molekuly • SYSTÉM odlíšenia a kontroly (zničenia) buniek s receptormi pre vlastné molekuly
Autoimunita je komplex • RA, DM, MS, SLE, • psoriaza, Crohnova choroba, autizmus ........ Vznik – rôzne mechanizmy Riziko – ovplyvnené rôznymi vplyvmi (genetické, metabolické, environmentálne ....) SPOLOČNÉ PRE VŠETKY – zničenie schopnosti tolerovať vlastné molekuly - porucha shopnosti IS účinne odlíšiť vlastné od cudzieho a zabrániť samozničujúcim procesom
Tolerancia vlastného • TOLERANCIA – zlyhanie IS odpovedať na epitop agresívnou reakciou • vyplýva zo zničenia alebo inaktivácie buniek s receptormi (BCR/TCR proti vlastným molekulám) – nie vytvorením nových • v priebehu ich vývoja – Centrálna tolerancia alebo • keď sú LY v cirkulácii – Periférna tolerancia • AKO ??
Centrálna tolerancia • vzniká v priebehu diferenciácie T a B v primárnych orgánoch (týmus, kostná dreň) • apoptóza autoreaktívnych bb. • negatívna selekcia V KD Blymfocyt s IgM (BCR) proti vlastným – apoptóza V TÝMUSE Tlymfocyt (CD4+ alebo CD8+) stretávajúci pMHC I alebo pMHC II na svoj TCR – apoptóza Problém – nie všetky vlastné epitopy sa dostanú do primárnych orgánov v čase lymfogenézy (predovšetkým tie, ktoré vzniknú neskôr – v puberte) PRETO....
Periférna tolerancia Ďalšie mechanizmy na kontrolu a elimináciu autoreaktívnych lymfocytov potom, ako opustia týmus a KD • ANERGIA – navodenie stavu neodpovedania po naviazaní špecifického antigénu • SUPRESIA – regulačné bunky bránia aktivite ostatných buniek
Anergia Naviazanie Ag na TCR T CD48+ prostredníctom MHC I Antigén nebol spracovaný APC neexistuje druhý signál 1. signál bez 2. vedie k ANERGIZÁCII T bb Anergizované T bb nemôžu byť aktivované ani po dodatočnom dodaní 2.signálu – PORUCHA = choroba
Supresia- inhibícia regulačných bb • Regulačné bb = T bb. • CD4+CD25+ prevencia IBD • CD8+ inhibícia CD4+ pri DTH • CD8+ a CD4+ subpopulácie – inhibícia tvorby Ab • Rovnováha Th1 a Th2 – či bude ochorenie alebo nie - na nejaký antigén: prevaha Th1 = 0, • prevaha TH2 = CM zápal • časté v GALT - produkcia protizápalových Th2 (IL4, IL10,TGF b) - podpora tvorby IgA, inhibícia CM zápalu. Zmeny vedúce k stimulácii Th1 CM zápalu (baktérie?) – nôžu navodiť IBD (Crohnova choroba, Ulcerózna kolitída)
Th1/Th2teória hygieny Th2 IL4, IL10,TGFb • produkcia protilátok, preladenie tried, znižovanie aktivity Th1 Th1 IFg – aktivácia makrofágov, stimulácia IgG1, IgG3(primárne opsonizujúce Ab, fagocytóza), inhibícia Th2 • Ten istý antigén môže vyvolať Th1 aj Th2 reakciu, s pôsobením typu presýpacích hodín alebo simultánnym
Strata tolerancie vlastného • PORUCHA mechanizmov tolerancie • ÚNIK pred mechanizmami tolerancie: • Molekulárne mimikry • Rozšírenie epitopu • Strata supresie • Sekvestrovaný antigén • Neoantigén
Zápal a autoimunita • Infekcia – často navodí autoimunitu. • Veľké množstvo endogénnych cytokínov aktivuje T bunky, bez APC a dokonca aj anergizovaných buniek • Zápal v mieste infekcie = proinflamačné cytokíny • TCR rozpoznávajúce vlastné molekuly – dostanú veľké množstvo nešpecifických signálov k aktivácii aj bez 2. signálu z APC
Molekulárne mimikry • Infekcia mikroorganizmom navodí špecifickú autoimunitnú chorobu – podobnosť antigénov Mi so štruktúrami tela • Str.pyogenes – M protein kĺby, obličky, srdce – RA • Coxackie vírus, CMV – glutamat dekarboxyláza – DM 1 • CMV, VHC, morbilli vírus fosfatáza IA-2 – enzým b buniek pankreasu - DM
Rozšírenie epitopu • Epitop, ktorý navodil autoimunitnú reakciu, nemusí byť podobný vlastnému • Vírusová infekcia poškodí vlastnú štruktúru a obnaží vlastné epitopy, čím sa dostanú pozornosti buniek a spustí sa AI reakcia • (vírusová infekcia navodí odpoveď na špecifické epitopy myelínovej pošvy, ktoré chránia axóny neuronu napr. SM) • Ochorenie má obdobia kľudu a relapsu. Relaps – reakcia stále proti tomu istému Ag alebo séria odpovedí generovaná proti rôznym vlastným antigénom
Sequestrované antigény – vylúčné (mimo dosah IS) • Niektoré štruktúry sú mimo dosah IS Imunologicky privilegované miestaorgány – rohovka, predná komora oka, mozog, prostredie maternice v gravidite. - ochrana (napr. bunky majú Fas lignady, ktoré viažu Fas – CD96 - molekuly na aktivovaných T bunkách, čím spustia ich apoptózu.,)molekuly – kryptoantigény – nedostupné imunokompetentným bunkám (3 rozmernosť) po zmene tvaru molekuly – denaturácia, rozdelenie, spracovanie, naviazanie – obnaženie kryptoantigénov a ich rozpoznanie a tvorba protilátok
Reumotoidný faktor: RF • reumatoidný = podobný reumatickému • IgG molekula proti Str.pyogenes (aj niektorým štruktúram srdca....) sa naviaže => zmena 3 rozmernej konformácie Fc časti => umožnenie väzby súčastí C´ alebo Fc fragmentov, alebo obnaženie kryptoantigénov v tejto oblasti => tvorba IgM proti Fc fragmentu IgG=RF • Väzba IgM na IgG podporuje tvorbu imunokomplexov. RF súvisí s viacerými autoimunitnými ochoreniami
Sequestrované antigény – vylúčné (mimo dosah IS) • Štruktúry sú mimo dosah IS Exponujú sa po úraze, zápale – dôjde k porušeniu obalu, ktorý ich separuje: • - vývoj spermií v testes, tubuly sú oddelené bariérou vo včasnej embryogenéze – pred vývojom IS – a imunokompetentné bunky sa k nim nedostanú. • PORUCHA – chirurgický zákrok, vasectomia – porušenie bariéry a vlastné ( pre IS ale cudzie bunky) sú exponované IS – niektoré typy sterility.
Strata supresie – pokles počtu supresorických buniek s vekom., pôvodne suprimované bunky sa aktivujú - s vekom súvisiaci výskyt niektorých AI ochorení (napr. SLE – systémový lupus erythematosus) • Neoantigén – vlastná štruktúra zmenená väzbou na vonkajšiu látku – (napr. reaktívna chemikália) – čím sa stane cudzorodou. Nepravá autoimunita – môže prestať, keď skončí expozícia nosiču)
Autoimunitné choroby • Systémové - difúzne vs. špecifický orgán • Rôzne molekuly, orgány, tkanivá - kanivo prítomné v rôznych orgánoch (SLE) • Crohnova choroba – črevo • Goodpastureova choroba – obličky, pľúca • Hashimotova thyreoiditida – štítna žľaza • IDDM typ I – b bb pankreasu • Sclerosis multiplex (biela hmota mozgu a miechy) • Sjorgenov sy – slzné kanáliky Ochorenie je následok bunkami sprostredkovanej a/alebo humorálneh odpovede
Humorálna odpoveď • Väzba autoreaktívnych Ab (IgG alebo IgM => hypersenzitivita II. alebo III. typu Mechanizmus:aktivácia komplementu, opsonizácia, zápalová odpoveď, poškodenie cieľových bb. a tkanív. Autoreaktívne T bb stimulujú autoreaktívne B bb Príklady: (II.) Hemolytická anémia, Goodpasture sy, Hashimotova thyreoiditida, Reumatická horúčka, (III.) Reumatická artritída, Systémový lupus – aj II
Bunkami sprostredkovaná - CM - autoimunitná odpoveď • Hypersenzitivita IV. • cytotoxické T bunky • (Delayed Type Hypersensitivity – DTH oneskoreného typu) - makrofágmi sprostredkovaná Príklady: IDDM – 1., MS, RA, reaktívna artritída, Reumatoidná artritída
HLA – súvislosť s autoimunitnými chorobami • Riziko vzniku autoimunitnéhoochorenia môže súvisieť s HLA génmi • Niekedy jediný HLA gén súvisí s viacerými chorobami • Mechanizmy nie sú jasné, štatistická súvislosť ovplyvnená spracovnaním a prezentáciou vlastných epitopov T bunkám • Sila štatistickej súvislosti = RR = relatívne riziko
Relatívne riziko-RR • porovnáva frekvenciu ochorenia u nosičov génu a u nenosičov génu • vypočítava sa pre určité skupiny ľudí • je obvykle nízke (2-5) – vplyv aj iných faktorov • vzťah k aktuálnej frekvencii choroby (1/1mil. : 3/1mil.- RR=3) • (HLA B 27:ankylosujúca spondylitída = 100