Internacionalizácia a globalizácia

1. Internacionalizácia a globalizácia Pavol Korec Univerzita Komenského v Bratislave

2. Globalizácia 1 – definovanie a vysvetlenie globalizácie „Zatiaľ“ budeme pod pojmom „globalizácia“ rozumieť: Rastúcu ekonomickú vzájomnú závislosť štátov vo svetovej mierke v dôsledku rastúceho objemu a druhu medzinárodných transakcií finančného kapitálu, tovarov a služieb.

3. Vnímate pozitívne globalizáciu, máte na globalizáciu priaznivý názor? (German Marshal Fund, 2007) Odpoveď respondentov „áno“: Taliansko 62 % Veľká Británia 54 % Nemecko 53 % USA 52 % Francúzsko 50 % Poľsko 46 % Slovensko 37 %

4. Dôvody prečo súhlasí s globalizáciou na Slovensku taký malý podiel obyvateľstva: - Časť obyvateľov stotožňuje globalizáciu (a všeobecne kapitalizmus) s ekonomickými reformami, ktoré u nás boli súčasťou prechodu od centrálne plánovanej ekonomiky k trhovej, prechodu od socializmu ku kapitalizmu (Klausove reformy zo začiatku 90-tych rokov 20. st. a Miklošove reformy z konca 90-tych rokov 20. st.) - Na Slovensku mala najvyššiu frekvenciu odpoveď „neviem odpovedať“, čo svedčí o relatívne nízkom povedomí Slovákov o vplyve globalizácie na ekonomiku, na spoločnosť všeobecne a v konečnom dôsledku na životnú úroveň obyvateľov - Je reálne očakávať, že ďalší výrazný prointegračný krok Slovenska – prijatie eura, počet antiglobalistov zrejme rozšíril, pretože sa očakáva dlhodobejší nárast inflácie a následné redistribučné následky („zavedenie eura prinesie transfer bohatstva od sporiteľov k dlžníkom“) - Určite veľmi negatívne ovplyvní názor Slovákov na globalizáciu (začína-júca) súčasná ekonomická kríza, hlavne preto, že začala v USA - Na Slovensku, ale nielen u nás, sa objavuje zaujímavý paradox: kroky, ktoré veľmi pozitívne ovplyvňujú integráciu Slovenska do svetovej ekonomiky vedú k tvorbe protiintegračných, antiglobalistických nálad

5. Témy úzko súvisiace s predmetom: • Vznik, vývoj, povaha a definícia(-e) globalizácie. • Internacionalizácia svetovej ekonomiky. • Hlavní aktéri procesu globalizácie. • Integračné procesy vo svete a globalizácia. • Nová ekonomika (New Economy)a globalizácia. • Úloha priamych zahraničných investícií (PZI, FDI) v procese globalizácie. • Hlavné geografické dopady procesu globalizácie. • Hlavné spoločenské (sociálne) dopady procesu globalizácie. • Globalizácia a Európska únia. • Globalizácia a Slovenská republika. • Vzťah globalizácie k vývoju (ne-)zamestnanosti. • Globalizácia a súčasné problémy „sveta“. • Globalizácia a finančná kríza.

6. Koncepcia slovenského vysokého školstva je úplne zlá. Odvíja sa to samozrejme aj (alebo hlavne) od financovania. Keby som si ako študent musel štúdium na univerzite platiť, vyžadoval by som za svoje peniaze kvalitu. Keď dostávam niečo zadarmo, neoprávňuje ma to k tomu, aby som sa sťažoval. Jednak nemám na to „kredit“, jednak necítim ten vnútorný tlak, „zaplatil som si, tak chcem za svoje peniaze kvalitný tovar“. Univerzity potom nie sú absolútne nijako nútené zvyšovať kvalitu, správať sa ekonomicky, reagovať na trh. Dnes si už väčšina profesorov a docentov (ale aj, resp. „najmä však“ asistentov a doktorandov) vedľa práci na škole zariadi nejakú s.r.o., prípadnesi zarába „bokom“ iným spôsobom mimo školy, prípadne pôsobí ešte na ďalšej univerzite. Tlak na univerzite na učiteľov nikto nevyvíja, konkurencia tam nie je prakticky žiadna, učiteľ prácu v škole často chápe ako niečo čo ho zdržuje. Systém jednoducho nefunguje a krajina bude mať veľmi skoro veľké problémy s konkurencie schopnosťou svojich absolventov. Vstup do EÚ tento proces ešte urýchľuje.

7. Úbytok pracovných miest v USA 1995 – 2005 Textilný a odevný priemysel: - 57,5 % Elektrotechnický priemysel: - 27,1 % Papierenský a celulózový priemysel: - 23,1 % Výroba počítačov: - 19,9 % Strojárenský priemysel: - 17,7 % Gumárenský priemysel a výroba plastov: - 11,9 % Automobilový priemysel: - 11,8 % Chemický priemysel: - 11,3 % Nábytkársky priemysel: - 9,1 % Výroba nápojov a tabaku: - 2,2 %

8. Priemerný ročný rast HDP v Číne a Indii v rokoch 1994 – 2007 Čína India 1994 12,6 7,3 1995 10,5 7,3 1996 9,6 7,8 1997 8,8 4,8 1998 7,8 6,6 1999 7,1 6,1 2000 8,0 4,4 2001 8,3 4,8 2002 9,1 4,0 2005: 2003 10,0 8,5 Čína 1662 mld. USD 2004 10,1 6,9 India 691 mld. USD • 10,4 7,5 • 11,1 7,8 2007 • 11,4 8,1 Čína 2330 mld. EUR Nemecko 2420 mld. EUR

9. - v roku 2006 dosiahol rast HDP Slovenskej republiky 8,2%, v roku 2007 už 10,4%, ešte aj v roku 2008 to bude okolo 7,4% (liberálne reformy + automobilový a elektrotechnický priemysel), rástla priemerná mesačná mzda, rástli reálne mzdy • slovenská koruna posilnila svoj kurz voči euro v priebehu jedného roka o 5 Sk (z kurzu 1 : 39,50 na 1 : 34,50) • tento vývoj kurzu slovenskej koruny sa mimoriadne negatívne premieta do ekonomiky výrobných firiem, ktorých významná časť výroby je určená na export • 1.5.2004 bola Slovenská republika prijatá do Európskej únie (okrem iného sa významne zväčšil pracovný trh) • OZETA Trenčín ohlásila 13.2.2007 ukončenie výroby, približne 1200 zamestnancov závodu stratí zamestnanie, firma súčasne zatvára aj svoju prevádzku v Skalici • aj toto (alebo práve toto?) je g l o b a l i z á c i a

10. Nejednoznačnosť v diskusiách o globalizácii: • kedy vlastne globalizácia začala? • čo všetko proces globalizácie zahŕňa? • aká je povaha a aké sú základné princípy globalizácie? • je globalizácia proces zámerne spustený a niekým zo zadu riadeným alebo je to proces samovoľný, nutný • a prirodzený? • komu globalizácia prospieva a komu globalizácia škodí? • do akej miery je možné proces globalizácie usmerňovať, resp. korigovať? • do akej miery je možné korigovať prípadné negatívne dopady globalizácie? • dá sa vôbec podať definícia globalizácie?

11. TEÓRIA GLOBALIZÁCIE • vymedzenie pojmu globalizácia • vznik, vývoj a „charakter“ globalizácie • základné roviny (hľadiská, oblasti) globalizácie (ekonomická, kultúrna, ekologická, politická a sociálna) • hlavní aktéri globalizácie: nadnárodné spoločnosti (NNS, TNK)medzinárodné inštitúcie (IMF, WB, WTO) svetové ekonomické veľmoci • priame zahraničné investície – hlavný nástroj globalizácie • vzťah globalizácie k integračným procesom • informačné technológie a rozvoj informačnej spoločnosti • liberalizácia, deregulácia a medzinárodná (vnútroštátna) interdependencia • teórie regionálneho rozvoja a globalizácia • vzťah globalizácie k regionálnemu vývoju na celoplanetárnej a národnej úrovni

12. Globalizácia a geografia Pozornosť geografov sa sústreďuje predovšetkým na päť hlavných okruhov problémov vo vzťahu ku globalizácii: - Neustály rast regionálnych rozdielov na celoplanetárnej a národnej úrovni, resp. veľmi nerovnomerný rozvoj sveta - Nová medzinárodná deľba práce a úloha nadnárodných spoločností v tomto procese - Príčiny geografickej alokácie priamych zahraničných investícií - Zvyšujúce sa znepokojenie nad narastajúcimi globálnymi ekologickými problémami - Vplyv globalizácie na migráciu

13. Globalizácia a migrácia • 191 miliónov migrantov • 32,9 miliónov utečencov /r. 2006/

14. Remitencie (2006, spolu 276 mld.)

15. Mezřický, V. (2003): Globalizace. Portál, Praha, s. 148. Cihelková, E. a kol. (2002): Světová ekonomika. Regionya integrace. Grada, Havlíčkuv Brod, s. 244. Haggett, P. (2001): Globalizaton. In: Geography a Global Synthesis. G.Canale & C.S.p.A, Harlow, s. 584-614. Soros, G. (2002): O globalizácii (Ako funguje globálny kapitalizmus a ako ho zlepšiť. Kalligram, Bratislava,s.127. Jehlička, P., Tomeš, J., Daněk, P. (2000): Stát, prostor, politika (vybrané otázky politické geografie). Karlova Univerzita, Praha, s. 274. Siwek, T., Baar, V. (2004): Globalisation and its Geopolitical, Cultural, Econ. and Ecological Context. Ostravská Univerzita, Ostrava, s. 336. Ehl, M. (2001): Globalizace pro a proti. Academia, Praha, s. 186

16. Spiegel Special (2005): Globalisierung: Die Neue Welt. Verlag RA GmbH & Co. KG, Hamburg, 7/2005. Pichanič, M (2004): Mezinárodní management a globalizace. C.H.BECK PRO PRAXI, Praha, s. 176. Holton, R. (2006): Globalizace. In: Harrington, A. a kol., eds., Moderní sociální teorie, Portál, Praha, s. 385-410. Matu, P. (2008): Globalizácia: determinanty, dôsledky a snahy o jej reformu. Rigorózna práca, PRIF UK, Bratislava, s. 146. Naím, M. (2008): Černá kniha globalizace. Vyšehrad, Praha, s. 303. O´Sullivan, J. (2007): Prezident, papež a priemiérka, trojice, která změnila svět. Ideál, Praha, s.368. Bauman, Z. (2000): Globalizace. Důsledky pro člověka. Praha, Mladá fronta, s. 251.

17. Definujte, resp. vysvetlite pojem „globalizácia“. - zmenšovanie sveta, „Zem“ je jeden ekonomický trh - rovnaká kultúra, rovnaké spotrebiteľské správanie - užšia spolupráca štátov a organizácia na svetovej úrovni - stieranie svetových bariér a hraníc - vytváranie medzinárodných vzťahov, nadnárodných spoločností, prienik NNS na globálne trhy, šírenie kultúry - zvyšujúci sa vplyv NNS a svetových organizácií prejavujúci sa vo všetkých krajinách sveta (Coca Cola, G7, NATO, ...) - opúšťanie národných hodnôt a zlučovanie sa do väčších skupín - môžeme ju chápať ako určitú integráciu a zoskupovanie nednárodných firiem a štátov do celosvetových štruktúr, prelínanie pracovných trhov, ekonomík, prakticky všetkých sfér života - je to proces, ktorý sa dotýka celého sveta, súčasťou sú napr. internetizácia, „amerikanizácia“ a i. - integrácia krajín do medzinárodných štruktúr - ťažko vysvetliť nejakou jednoduchou definíciou, chápem ju ako proces integrácie, spájania a prelínania sa jednotlivých sfér života na Zemi - šírenie kultúrnych, ekonomických, hospodárskych, technických fenoménov či aspektov v rámci civilizácie vo svete prostredníctvom komunikačných technológií

18. Definujte, resp. vysvetlite pojem „globalizácia“. Globalizácia je mnohodimenzionálny proces, v ktorom sa v celoplanetárnom rozsahu presadzujú tendencie k rastúcej interdependencii ekonomických, politických, sociálnych, kultúrnych, ekologických, technických abezpeč-nostných javov a procesov. Medzi črty globalizácie patria najmä expanzia a liberalizácia medzinárodného obchodu, previazanosť kapitálových trhov, deregulácia národných ekonomík, rozširovanie informačných a komuni-kačných technológií, univerzalizácia kultúry, znižovanie významu štátnych hraníc, vyššia mobilita a migrácia osôb, rast významu urbánnych štruktúr.

19. Máte na globalizáciu pozitívny alebo negatívny názor? - áno aj nie, spoznávanie iných kultúr „versus“ potláčanie domácich tradícií - áno, umožnila rozvoj menej rozvinutých krajín - áno, môžem si rifle „Stradivarius“ kúpiť už aj v Bratislave v Auparku a nielen v Španielsku ako to bolo pred pár rokmi - áno aj nie, otázka je, či sa pri riešení politických problémov vyhneme vojenským konfliktom - v kultúre áno (možnosť výberu z viacerých variant), v politike a ekonomike áno aj nie, bipolárny svet, rast sociálnych nerovností - neviem posúdiť, je veľa pozitívnych aj negatívnych vplyvov - áno, jednoduché cestovanie - neviem posúdiť z dôvodu nevedomosti všetkých aspektov globalizácie - skôr pozitívne, zmenšujú sa rozdiely vo svete - pozitívne, väčšie príležitosti vo svete pre jednotlivca - kladne, umožňuje rozvoj jednotlivých krajín, napr. aj Slovenska - v určitom smere áno, ale v určitých oblastiach nie – neschopnosť našich podnikateľov presadiť sa vo svete - vnímam ju pozitívne, prináša ľuďom viac výhod ako nevýhod - áno aj nie, stráca sa história a autentickosť krajín - negatívne v prípade globálnych ekologických problémov, dúfam, že po abslvovaní tohto predmetu bude môj názor ucelenejší -každá minca má dve strany, záleží od toho čo hodnotíme, niekde je veľkým prínosom, niekde je kontraproduktívna

20. Globalizácia: definícia globalizácie. Hagget, P. (2001): Globalizáciu môžeme definovať ako proces, ktorým udalosti, aktivity a rozhodnutia urobené v jednej časti sveta môžu mať signifikantnédôledky pre komunity (štáty, sociálne skupiny) vo vzdialených častiach Zeme. Medzinárodný menový fond (InternationalMonetaryFund):Pod pojmom globalizácia treba rozumieť rastúcu ekonomickúvzájomnú závislosť štátov vo svetovom merítku v dôsledkurastúceho objemu a druhu medzinárodných transakcií tovarov a služieb a tokov medzinárodného kapitálu, ako aj rýchlejšieho a rozsiahlejšieho šírenia inovačných technológií. Sýkora, L. (2000): Globalizácia je proces integrácie spoločnosti na rádovo vyššej geografickej úrovni (nad úrovňou štátu), ako tomu bolo v predchádzajúcich etapách vývoja spoločnosti (pred r. 1973, resp. 1944?).

21. Pichanič, M. (2004): Globalizácia je svetovým procesom, ktorý robí svet, jeho ekonomické systémy, jeho národné spoločenstvá viac uniformným, viac integrovaným a viac na sebe závislým. Giddens, A. (1990): Pod pojmom globalizácia treba rozumieť intenzifikáciu spoločenských (politických, ekonomických, sociálnych a kultúrnych) vzťahov na celosvetovej úrovni, ktorá vedie k prepájaniu veľmi vzdialených lokalít takým spôsobom, že miestne udalosti sú formované udalosťami dejúcimi sa na míle ďaleko a naopak. Gray, J. (2002): Globalizácia je historický proces, nie konečný stav, ktorý je založený na nerovnakej ekonomickej úrovni jednotlivých štátov sveta. Rastúca prepojenosť ekonomík sveta je možná vďaka rozdielom medzi regiónmi, štátmi a ich lokalitami. Globalizácia, globálne trhy a globálni hráči prosperujú vďaka rozdielom medzi ekonomikami sveta. Holton, R. (2006): Hlavný problém definovania pojmu globalizácia spočíva v tom, že sa stal zastrešujúcim výrazom pre mnoho rôznych spoločenských zmien. Je to pojem preťažený značným politickým a morálnym balastom.

22. George Soros (2002): Pod pojmom globalizácia rozumiem voľný pohyb kapitálu a čoraz väčšie ovládanie národných ekonomík globálnymi finančnými trhmi a nadnárodnými korporácií. Globalizácia je nevyvážená: rozvoj národných inštitúcií nedrží krok s rozvojom (aktivitami) medzinárodných finančných inštitúcií a nadnárodných korporácií a politické opatrenia štátov zaostávajú za globalizáciou ekonomiky. Globalizácia je to snaha súkromného majetkuovládnuť verejné statky. Globalizácia mimoriadne nahráva „trhovémufundamentalizmu“. Trhový fundamentalizmus je prirodzenáschopnosť kapitálu správať sa ekonomicky čo najefektívnejšie(umiestňovať sa v najvýhodnejších lokalitách a odvetviach,vyhýbať sa zdaňovaniu, minimalizovať regulácie a iné).Globalizácia jedielom trhových fundamentalistov.

23. George Soros (2002): Globalizácia poslala štát blahobytu, ktorý sa zrodil po druhej svetovej vojne, do starého železa, lebo ľudia, ktorí potrebujú sieť sociálneho zabezpečenia nemôžu z krajiny odísť, ale kapitál, ktorému štát kedysi vyruboval dane, môže. Tri nepríjemné „črty“ globalizácie: Mnohým ľuďom v menej rozvinutých krajinách (odľahlých regiónoch), globalizácia ublížila bez toho, že by našli sociálnu oporu v štáte. Mnohé krajiny a regióny vytlačila globalizácia na okraj. Globalizácia spôsobila nerovnomerné rozdelenie zdrojov (bohatstva) medzi súkromné statky a verejné statky. Súkromný kapitál a trhy sa osvedčujú pri tvorbe bohatstva, nie sú však stvorené na to, aby sa starali o sociálne potreby, prípadne životné prostredie. Finančné trhy sú náchylné na krízy. (Bohatí) Ľudia v rozvinu-tých krajinách a regiónoch si nemusia plne uvedomovať škody, ktoré spôsobujú krízy, pretože tieto majú sklon silnejšie postihovať rozvojové ekonomiky a chudobných ľudí.

24. George Soros (2002, str. 21): Inštitucionálne reformy sú potrebné v nasledujúcich oblastiach: Obmedzenie nestability finančných trhov. Náprava zabudovanej zaujatosti v existujúcich medzinárod-ných finančných a obchodných organizáciách, uprednostňujú-cej rozvinuté krajiny, ktoré ich do veľkej miery ovládajú. Doplnenie Svetovej obchodnej organizácie (WTO), ktorá uľahčuje vytváranie bohatstva, podobne mocnými medziná-rodnými inštitúciami venujúcimi sa sociálnym cieľom (znižovanie chudoby, zaobstarávanie verejných statkov v globálnej mierke). Zlepšenie podmienok verejného života v krajinách trpiacich skorumpovanými, represívnymi alebo inak neschopnými vládami. Hlavným zdrojom chudoby a nešťastia v dnešnom svete sú zlé vlády. Druhým hlavným zdrojom je zlá geografická poloha, ale urobiť niečo s týmto je oveľa ťažšie. Antiglobalisti by sa mali sústrediť predovšetkým na škody, ktoré páchajú zlé vlády.

25. Originálny a inšpirujúci výklad globalizácie podáva Z. Bauman. „Nejasnosť, rozpornosť a zmätenosť ako sa tento termín používa v politických, ekonomických i iných odborných kruhoch nie je vôbec náhodná. Termín „globalizácia“ vlastne len vystihuje všeobecne rozšírený pocit, že sa nám veci jednoducho vymkli z rúk. Je to ten najvernejší výraz pre neurčitosť a neusporiadanosť, nekontrolovateľnosť, nepredvídanosť a nepredstaviteľnosť situácie, v ktorej sa svet ocitol a v ktorej je unášaný dopredu svojou zotrvačnosťou, resp. silou ekonomiky. Globalizácia je len iné meno absenciu poriadku. Je to výraz, ktorý vlastne neoznamuje nič iné len našu kapituláciu pred pomermi, ktoré sa vyvinuli, bez toho, aby to mal niekto v pláne. Krátko povedané, zdá sa, že dnes nikto nemá nad ničím kontrolu, a čo je ešte horšie, nie je jasné, ako by takáto kontrola za daných okolností mohla vypadať. (Bauman, Z.: Globalizace. Důsledky pro člověka. Praha, Mladá fronta, 2000)“

26. Robert Holton (2006) „Globalizácia“. In: Moderní sociální teorie. Podľa klasickej teórie vývoja spoločnosti 19. storočia začali najdôležitejšie spoločenské zmeny (modernizmus) v dôsledku spoločného pôsobenia francúzskej revolúcie a priemyselnej revolúcie. Podľa spoločenskej teórie konca 20. storočia sú súčasné dôležité spoločenské zmeny výsledkom post-industriálneho vývoja ekonomiky a globalizácie. Definovanie globalizácie V prvom priblížení (k definovaniu pojmu globalizácia) možno globalizáciu považovať za súbor vyvíjajúcich sa inštitúcií, procesov a vzťahov, ktoré nie sú obmedzené hranicami národných štátov a obsahujú významné nadnárodné prvky. Globalizácia sa rýchlo (oprávnene) stala súčasťou slovníka dnešnej (neo-)liberálnej ekonomiky, ale jej význam a (teoretická i aplikačná) užitočnosť sú podstatne širšie. V súčasnosti existuje veľa dôležitých teoretických a empirických otázok vývoja spoločnosti, ktoré bez pojmu globalizácia strácajú zmysel. (1)

27. Globalizácia sa stotožňuje s predpokladom, že národné štáty prestali byť (jedinou, najdôležitejšou) významnou jednotkou pre vývoj a analýzu a štúdium ekonomického a sociálneho života spoločnosti. Pre predchádzajúce generácie teoretikov spoločnosti bol národný štát základnou jednotkou ekonomickej a sociálnej organizácie. Aj v súčasnosti je veľa teoretikov z oblasti politológie, ekonómie a sociológie, ktorí hovoria, že národné štáty sú základom všetkých svetových udalostí, poukazujú na nevyhnutnosť a nenahraditeľnosť národného štátu ako politickej, ekonomickej a sociálnej inštitúcie, pričom tvrdia, že väčšina toho čo je považované za „nadnárodné“, zostáva vlastne v medziach medzinárodného, resp. medzištátneho.

28. Prečo by sme mali dnes uvažovať o svete ako o niečom čo je viac než len sústava národných štátov, v ktorých pôsobia národné vlády a (medzi-) národne situované podniky? Odpoveď na túto otázku súvisí s hodnotením významnosti kľúčových globalizačných trendov, za ktoré sú všeobecne považované tri nasledovné: 1) Zosilnený pohyb ekonomických zdrojov, ideí, poznatkov a ľudí cez hranice národných štátov, pričom vznikajú nové „vzorce“ politickej, ekonomickej a sociálnej moci, ktoré sú kľúčové pre tieto pohyby. 2) Hlbšia vzájomná závislosť medzi rôznymi časťami sveta, ktorá sa týka nielen národných štátov, ale aj ich jednotlivých regiónov, miest a vidieckych obcí. 3) Rastúce povedomie obyvateľov sveta, že žijeme na jednom mieste, jednej planéte a mali by sme v svojom správaní uplatňovať „globálne vedomie“. (2)

29. Ak chceme posunúť definovanie a objasnenie pojmu globalizácia ďalej musíme urobiť niektoré zásadné rozhodnutia, z ktorých najdôležitejšie je nasledovné: Môžeme v súvislosti s globalizáciou hovoriť o jedinom ekonomickom fenoméne, ktorému sa ostatné javy prispôsobujú alebo by sme mali hovoriť o viacrozmernom súbore procesov, ktoré zahrňujú nielen ekonomické prvky, ale aj politické, sociálne, kultúrne a environmentálne, pričom každý z týchto prvkov je autonómny, správajú sa individuálne, t.j. nie sú podriadené ekonomike?

30. Ekonomická interpretácia globalizácie je veľmi rozšírená a posúva pozornosť k niektorým základným črtám súčasného sveta. Týmito črtami sú: • globálna distribúcia kapitálu, tovarov, služieb a trhov práce; • zvyšujúca sa ekonomická moc nadnárodných spoločností (NNS); • nové dopravné, komunikačné a informačné technológie; • globálne konzumné vedomie; • idey slobodného trhu; • globálna deregulácia. • Prevažne ekonomické definície globalizácie však so sebou prinášajú jeden problém, ktorým je skutočnosť, že môžu byť preceňované, t.j. zakladajú podmienky pre rozširovanie ekonomického determinizmu. (3)

31. Kultúra (napr. populárna hudba, filmová tvorba a i.), náboženstvo, politické vedomie, myšlienky sociálneho vývoja (napr. ľudské práva) a environ- mentálne vedomie takisto prúdia cez hranice a je diskutabilné tvrdiť, že majú menší vplyv na spoločnosť ako ekonomika. V štúdiách z posledné- ho obdobia je preto stále citeľnejší trend definovať globalizáciu v širšom zmysle a s ohľadom nielen iba na jeden, aj keď veľmi typický znak (ekonomiku), ale skôr na celý rad znakov (Holm, Sorensen 1995, Held 1995, Holton 1998 a i.). Ako už bolo uvedené okrem ekonomickej globalizácie sa objavujú a výraz- ne pôsobia aj prvky politickej, sociálnej, kultúrnej a environmentálnej globalizácie. Každá z týchto „parciálnych“ globalizácií sa nemusí vždy uberať rovnakým smerom ako ekonomická globalizácia, resp. nemusia jej byť podriadené. V tomto zmysle je teda globalizácia skôr súborom inštitúcií, procesov a vzťahov s „autonómnou logikou“ a vývojom, než s jedným dominujúcim procesom. (4) (1) + (2) + (3) = (4a) „versus“ (4b), 4b– platí skôr v teoretickej rovine

32. + (2) + (3) = (4a) „versus“ (4b), 4b– platí skôr v teoretickej rovine • (1) Globalizáciu možno považovať za súbor vyvíjajúcich sa inštitúcií, procesov a vzťahov, ktoré nie sú obmedzené hranicami národných štátov a obsahujú významné nadnárodné prvky. Globalizácia je súčasťou slovníka dnešnej neo-liberálnej ekonomiky • (2) Globalizácia priniesla nové základné trendy: zosilnený pohyb ekonomických zdrojov cez hranice národných štátov (vznikajú nové „vzorce“ politickej, ekonomickej a sociálnej moci), vytvára sa hlbšia vzájomná závislosť medzi rôznymi časťami sveta (týka sa nielen národných štátov, ale aj ich regiónov a miest, zvyšuje sa povedomie obyvateľov sveta, že žijeme na jednom mieste (nové globálne vedomie) • (3) Globalizácia by nemala byť jediný ekonomický fenomén, ktorému sa ostatné javy prispôsobujú ale o viacrozmerný súbor procesov (okrem ekonomických aj politické, sociálne, kultúrne a environmentálne prvky, pričom každý z týchto prvkov je autonómny • (4a) Globalizácia podriadená ekonomike • (4b) Globalizácia, kde je každá jej oblasť autonómna

33. Proces transformácie spoločnosti v ére globalizácie v globálnom merítku vedecká revolúcia technologická revolúcia zmeny v riadení a ekonomike účinný systém kontroly zmeny v sociálnych vzťahoch politické zmeny

34. O globalizácii sa diskutuje veľa, ale prakticky všetci autori zaoberajúci sa globalizáciou (Giddens 1990, Robertson 1992, Clark 1997, Gray 2002, Stiglitz 2006, a iní) akceptujú nasledovné skutočnosti: a) globalizácia prináša v celoplanetárnej mierke zvýšenie výkonnosti ekonomiky a pomáha zvyšovať výkonnosť aj vybraných národných ekonomík b) globalizácia spôsobuje výraznú regionálnu diferenciáciu ako v celo- planetárnej mierke, tak aj na úrovni integračných zoskupení a v národnej mierke c) globalizácia mimoriadne nahráva „trhovému fundamentalizmu“, trhový fundamentalizmus je prirodzená schopnosť súkromného kapitálu správať sa ekonomicky čo najefektívnejšie (umiestňuje sa sa v najvýhodnejších lokalitách) d) ekonomická teória netvrdí, že všetci na globalizácii zarobia, ale iba to, že čistý zisk bude kladný a vyšší a „víťazi“ vďaka tomu budú môcť nahradiť straty „porazeným“ a stále budú v „pluse“ e) súčasný stav globalizácie je výrazne asymetrický v prospech ekonomiky, výrazne sa pociťuje predovšetkým nedostatky v sociálnej oblasti, pretože globalizácia zoslabuje pozície štátu

39. Rast HDP na Slovensku (v %) v stálych cenách (jún 2008): 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010, 1,4 3,4 4,8 4,8 5,2 6,6 8,5 10,4 6,5(7,4) 5,9(2,1) 6,6- trhy v strednej Európe by nemali postihnúť problémy americkej ekonomiky- môže nás postihnúť prudký pokles dopytu po „luxusných tovaroch“ (na európskych burzách v posledných týždňoch najrýchlejšie klesali práve akcie automobiliek, spolu s ostatným priemysloma bankami- prognózy sú priaznivé, očakáva sa len prirodzený pomalý pokles tempa rastu- nebezpečie pre našu ekonomiku predstavuje zastavenie reforiem v sektoroch, ktoré sú náročné na financie (dôchodky, zdravotníctvo)- problémy môže ekonomike spôsobiť zaostávanie vzdelávacieho systému, predovšetkým univerzitného vzdelávania (je nevyhnutné byť pripravený na prechod od manuálnej práce k „duševne“ náročnejšej práci- je potrebné neustále zlepšovať podnikateľské prostredie, pre zahraničných investorov aj pre malé a stredné podnikanie- vzhľadom na „vkus“ slovenského voličstva je nebezpečie, že na dnešok budeme len nostalgicky spomínať ako na „zlaté časy“ a dnešok bude len epizódou v dlhom príbehu tohto osudom ťažko skúšaného kúska zeme Fi