1 / 21

Nadvetná (textová) syntax

Nadvetná (textová) syntax. Nadvetná (textová) syntax skúma skladbu celého textu. Text je súvislý jazykový prejav, ktorý sa skladá zo zámerne usporiadaných viet a vyjadruje uzavretý myšlienkový obsah (téma).

topper
Download Presentation

Nadvetná (textová) syntax

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript

  1. Nadvetná (textová) syntax

  2. Nadvetná (textová) syntax skúma skladbu celého textu. Text je súvislý jazykový prejav, ktorý sa skladá zo zámerne usporiadaných viet a vyjadruje uzavretý myšlienkový obsah (téma). Text nie je súčtom viet, ktoré sa v ňom nachádzajú. Súvislosť existuje nielen medzi vetami, ale aj medzi jednotlivými obsahovými časťami textu (motívmi témy). Obsahové časti textu sú usporiadané v istom poriadku, radenie obsahový zložiek za sebou nazývame architektonika textu.

  3. Predmet skúmania nadvetnej syntaxe: • nadväznosť textu (konexia) • slovosled • modifikácia vetnej stavby • Nadvetná kompozícia textu A) členenie textu B) odstupňovanie textu

  4. Nadväznosť textu a prostriedky nadväznosti textu Text je cieľavedomé usporiadanie textových jednotiek. Autor ukladá vety (výpovede) tak, aby bol jeho text súdržný, aby jednotlivé obsahové časti na seba nadväzovali (konexia – nadväznosť, súdržnosť textu). Prostriedky, ktoré vytvárajú medzi vetami nadväzovací vzťah, sa nazývajú spájacie prvky medzi vetami(konektory). Súdržnosť textu dosiahneme o. i. opakovaním výrazov alebo častí textu (anafora, epifora, refrén), nevyjadrením podmetu, ak je známy z kontextu.

  5. Pri štylizovaní si musíme spájacie prostriedky uvedomovať a efektívne nimi narábať. Pri stavbe textu pôsobia 1. smerom dozadu (retrospektívne) napr: Na štýl jednotlivca pôsobia subjektívne štýlotvorné činitele. Najdôležitejším z nich je autorova intelektuála vyspelosť. Zámeno nich spája obsah druhej vety s obsahom prvej vety, lebo my z kontextu vieme, že hovorí o štýlotvorných činiteľoch. 2. Smerom dopredu (perspektívne).Dnes ti čosi prezradím. Necestujem, zostávam doma. Počúvajúci spočiatku netuší, čo mu hovoriaci povie, slovo čosi avizuje, že niečo bude nasledovať.

  6. Druhy konektorov • Jazykové prostriedky (zámená, synonymá, antonymá..) • Obsahové prostriedky (fázy rozprávania, opakovanie motívu) • Mimojazykové prostriedky (pri hovorenom texte aj mimika a gestikulácia, odkaz na predchádzajúcu situáciu) • Retrospektívne konektory • Perspektívne konektory • Mimotextové nadväzovanie

  7. Slovosled Na výstavbe textu sa veľkou mierou podieľa slovosled. Slová majú určenú svoju pozíciu vo vete. Nadradený vetný člen podmet so svojimi rozvíjajúcimi vetnými členmi (napr. nezhodným prívlastkom) je zvyčajne na začiatku vety. Chlapec od susedov doniesol hrušky. Tým, že jedna časť vety je známa z predchádzajúceho kontextu (východisko výpovede) a druhá časť prináša nové informácie, fakt (jadro výpovede), text sa stáva zovretejším.

  8. V pokojnej komunikácii je objektívne poradie častí výpovede: • Východisko výpovede + 2. jadro výpovede (známe fakty, okolnosti) (nový fakt) V emocionálnej vypätej komunikačnej situácii (napr. prudký dialóg) je subjektívne poradie častí výpovede: jadro + východisko výpovede, napr.: Stotisíc mu susedia požičali!.

  9. Modifikácia vetnej stavby (nepravidelnosti v stavbe vety) Veta nemá vždy klasickú stavbu rešpektujúcu požiadavky slovenského slovosledu. Nepravidelnosti v stavbe vety: • Vytýčený vetný člen • Pripojený vetný člen • Osamostatnený vetný člen • Výpustka – elipsa • Neukončená výpoveď - apoziopéza • Vsuvka - parentéza

  10. Vytýčený vetný člen • Najčastejšie býva na začiatku vety. Využíva sa ako expresívny výrazový prostriedok na zachytenie atmosféry, situácie, nedočkavosti a pod. Ružová, tá sa mi páči! (oddelený čiarkou alebo Jednotka – tá ešte neznamená úspech v živote. pomlčkou) Vytýčený vetný člen býva často vyjadrený neurčitkom takého istého slovesa, ako je v prísudku. Kradnúť nekradne ( v tomto prípade sa neoddeľuje čiarkou)

  11. 2. Pripojený vetný člen K vete sa doplní dodatočne, po jej zdanlivom ukončení. Zvyčajne doplní informáciu vo vete, ak autor nevedomky alebo zámerne na niečo zabudne. Prosím si tvaroh, ale čerstvý. Vrátili sme sa z brigády, včera. (pripojený vetný člen je vždy oddelený čiarkou) 3. Osamostatnený vetný člen Ak pripojený vetný člen formálne upravíme ako vetu, vznikne osamostatnený vetný člen, napr. Na pohovke niečo ležalo. Okaté a strakaté.

  12. 4. Výpustka (elipsa) • Je to neúplná výpoveď. Vzniká vypustením niektorej časti, zvyčajne menej dôležitej, ktorá je známa z kontextu alebo komunikačnej situácie. Dosiahne sa tým úspornosť Mladosť – pochabosť (mladosť je pochabosť) Aká matka, taká Katka ( Aká je matka, taká je Katka) Dobré ráno! (Prajem dobré ráno!) (namiesto vypusteného vetného člena býva v ustálených elipsách pomlčka alebo čiarka) 5. Neukončená výpoveď (apoziopéza) Typická pre hovorovú reč, spája sa s gestom alebo mimikou. Autori ju využívajú, aby dali najavo, že ich postavy sú rozrušené, nepokojné alebo vnútorne nevyrovnané. Žofa: Čoby ste i nedali kúštik, aby sa odrátalo... Ďurko: Aspoň lúčku pod Žiarom...

  13. 6. Vsuvka (parentéza) Vsuvkou môže byť slovo alebo veta vložená do inej vety. Začneme, a teraz celkom vážne, s rozborom vašich prác. Na obed – v horúčave i mraze – chodil domov. Jano, ako tvrdila matka, bol po otcovi. Vsuvku oddeľujeme zľava aj sprava čiarkou, pomlčkou alebo zátvorkami. Vsuvka má (narozdiel od prístavku) voľný slovosled, môžeme ju v rámci vety premiestniť. Prístavok nemôže meniť svoje miesto vo vete.

  14. Nadvetná kompozícia textu Členenie textu V rámci členenia skúmame rozloženie textu na jednotky, ako sú odsek, kapitola, diel; akt/výstup, dejstvo; strofa, spev a rámcové zložky textu na začiatku (prológ, predhovor, úvod, abstrakt) a na konci textu (epilóg, záver, resumé).

  15. Odsek • Je najmenšia nadvetná kontextová jednotka, má formu (grafické označenie) a obsah. • Jeho rozsah sa nedá presne vymedziť, môže byť v rozsahu jedného slova (umelecký text) až po jednu stranu (odborná literatúra) • Odseky členia aj jadro textu na menšie obsahové celky (motívy, motivické celky) • Sprehľadňuje text • Odsek musíme urobiť, ak sa v rozprávaní zmení postava, ak postava začne robiť inú činnosť ako v predchádzajúcom odseku, ak v opise začneme opisovať iný objekt.

  16. Kapitola • Zvyčajne sa skladá z viacerých odsekov. • Nie je tak presne vymedzená obsahom a formou ako odsek. • Istá samostatnosť kapitoly sa prejavuje aj tým, že má samostatný názov alebo číslovanie. • Obsah kapitoly je niekedy až natoľko uzavretý, že nemusíme poznať obsah predchádzajúcich kapitol, aby sme textu porozumeli (SJ – Lexikológia)

  17. Odstupňovanie textu Text sa skladá z významnejších a menej významných obsahových častí, ktoré sú odstupňované (vertikálne) nielen podľa dôležitosti ale aj podľa funkcie. V odbornej literatúre: - grafické prostriedky (body, grafy, podčiarkovanie, typ písma), logické princípy výkladového textu. V umeleckej literatúre sa v epike odlišuje pásmo rozprávača a pásmo postáv, čo čitateľovi pomáha porozumieť text a intenzívne ho vnímať.

  18. Pásmo rozprávača Rozprávač predkladá čitateľovi príbeh, ktorý prežíva postava. Rozprávač je fiktívna postava, ktorú autor vytvoril, aby vyrozprávala príbeh. Preto nesmieme stotožňovať autora s rozprávačom (v prípade poézie s lyrickým subjektom), no napriek tomu, že v niektorých dielach sú tieto dve kategórie takmer identické. Rozprávač môže byť: a) Vševidiaci – používa 3. osobu sing., vie všetko o deji aj o jednotlivých postavách, záleží len na ňom, koľko informácií čitateľovi prezradí a kedy.

  19. b) Subjektívny (priamy) – rozprávačom je postava, ktorá rozpráva príbeh v 1. osobe, spravidla je to hlavná postava, ktorá rozpráva svoj vlastný príbeh, alebo je to vedľajšia postava, ktorá bola účastníkom alebo pozorovateľom príbehu. Z obsahového hľadiska pásmo rozprávača tvoria prehovory, v ktorých rozprávač napr. postavy opisuje alebo charakterizuje. V autorskej reči si môže od postáv udržiavať odstup, vyjadrovať k nim sympatie či antipatie. Autor môže rozprávať príbeh v 1. osobe singuláru, plurálu (priame rozprávanie) alebo v 3. osobe singuláru.

  20. Pásmo postáv Pásmo postáv sa skladá z prehovorov postáv. Postavy ich buď vyslovujú nahlas (priama reč), alebo si ich myslia (vnútorný monológ). Priama reč je graficky vyčlenená úvodzovkami alebo pomlčkami, v modernej literatúre sa nemusí označovať interpunkčnými znamienkami. Jej výrazným znakom je uvádzacia veta (ktorá patrí do pásma rozprávača, vyslovuje ju autor). Chlapec nespúšťal matku z očú a pokorne povedal: „Povedzte prosím, Fleur, že to nejde.! Vnútorný monológ je myslený, nahlas nevyslovený prehovor postavy.

  21. Použitá literatúra: CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk 1. Učebnica pre stredné školy. Bratislava: Orbitus Pictus Istropolitana, 2008. 96 s. ISBN 978-80-7158-910-5 CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. Bratislava: ENIGMA PUBLISHING, 2010. 369 s. ISBN 978-80-89132-93-5 Spracoval: Mgr. Peter Beňo www.maturitavpohode.webnode.sk

More Related