220 likes | 776 Views
- patria sem štáty Balkánského polostrova (Chorvátsko, Srbsko, Čierna Hora, Bosna a Hercegovina, Rumunsko, Moldavsko, Bulharsko, Macedónsko, Albánsko, Grécko). Juhovýchodná Európa. ekonomicky najzaostalejšia časť Európy
E N D
- patria sem štáty Balkánského polostrova (Chorvátsko, Srbsko, Čierna Hora, Bosna a Hercegovina, Rumunsko, Moldavsko, Bulharsko, Macedónsko, Albánsko, Grécko) Juhovýchodná Európa • ekonomicky najzaostalejšia časť Európy • balkán. štáty – most medzi Európou a Áziou – rôzne civilizácie, kultúry, jazyky, náboženstvá → časté občianske nepokoje – prehlbovanie spoloč. i hosp. krízy - názov “Sud pušného prachu pod nohami Európy“ • táto oblasť prechádza významnými zmenami: • rozpad Juhoslávie (nové štátne útvary) • Moldavsko (do r. 1991 – súčasť Sovietskeho zväzu)
Chorvátsko • hospodársky vyspelý štát tejto oblasti • priem.- poľnoh. štát, ale so značným podielom poľnoh. • v minulosti – hosp. vyspelá oblasť Juhoslávie (CR) • v súčasnosti – „nevýhodný tvar“ – sťažené dopravné spojenie medzi severom (priem., ph.) a juhom (CR) • sever – nížiny – hosp. vyspelejší (menšie ložiská ropy), intenzívna ph. výroba • juh – rekreačná oblasť
PRIEMYSEL- rôznorodá štruktúra – prevládajú strojárske odvetvia (výroba lodí, obrábacích strojov, strojárske výrobky)- koncentrovaný do 2 oblastí: a)Stredochorvátska – centrá Záhreb, Osijek, Sisak, Karlovacb) Prímorská - Rijeka, Split – prístavy – využívajú aj vnútrozemské eur. štáty - ostrov KRK – tu ropný terminál Omišalj (prístupný pre najväčšie tankery), začína tu ropovod „Adria“ (jedna vetva končí na Slovensku) POĽNOHOSPODÁRSTVO – teplomilné plodiny (citrusy, olivovníky, figovníky, levanduľa – Hvar, jediná stanica na pest. a množenie paliem vo voľnej prírode – Visa, delta Neretvy – zelenina, ovocie –marhule, broskyne, granát. jablká, kiwi)- mierna prevaha RV (pšen., kuk., vinič – červené vína, tabak) - ŽV – najmä chov HD a ošípaných, rybolov (pobrežné obl.)
CR – najvýznamnejšieekonom. odvetvie- Jadranské pobrežie, Dalmácia - najnavštevovanejšie
Srbsko • jediný štat. útvar hlásiaci sa k dedičstvu bývalej Juhoslávie (sever- Vojvodina, juh-Kosovo – snažia sa vystúpiť so zväzku so Srbskom) • OBYVATEĽSTVO – pestré • Srbi, Albánci (hovoria si „Škipetári“), Maďari (vo Vojvodine), menej – Slováci, Rumuni, Bulhari • významný podiel – Moslimovia v Kosove – najvyšší prírastok, najnižšia životná úroveň • priem.-poľnohosp. štát - najvyspelejšie Srbsko s Vojvodinou, najzaostalejšie - Kosovo
PRIEMYSEL- rozvinutý strojársky, energetický, metalurgický, chemický, - z ľahkého priem. - potravinárstvo- význam –spracovanie tabaku POĽNOHOSPODÁRSTVO – nížiny – významné postavenie - prevláda RV – hl. obilnica štátu – Vojvodina • vysoký podiel – obilniny, tabak, slnečnica, vinič, cuk. repa • ŽV - chov ošípaných, horské obl. - ovce CR – je to tranzitné turistické územie k Jadranskému a Egejskému moru- HOSP. OBLASTI – najvýznamnejšia –Belehrad s okolím (dopravné strojárstvo, elektronika , textilný a chem. priem.) - 2. najvýznamnejšia obl.- Novi Sad a okolie (strojárstvo, text. a potrav. priem.) - Priština bola centrom metalurgic. priem.
Čierna Hora od 12.7.2004 • Najmladší samostatný štátny útvar v Európe • Hornaté územie s minimálne porušeným prírod. prost. • začiatok ťažby nerast. surovín – 2. pol. 20 st. • priem. – poľnoh. štát • významné postavenie – prímorský cestovný ruch – najviac navštevovaná Budvianska riviéra; dôležitý prístav Bar • Hosp. centrum – hl. mesto PODGORICA (farebná metalurgia - výroba Al, drevospracujúci, strojár. a potrav. priem.
Bosna a Hercegovina • najproblémovejšia oblasť Balkánu – občianska vojna → hospodársky úpadok – po skončení krajina rozdelená na 2 časti srbskú a bosniansko-chorvátsku časť • Hornaté krasové územie – bohaté na nerastné suroviny, pasienkový chov HD • Nížiny- poľnohospodárstvo • OBYVATEĽSTVO: najviac Moslimovia, potom Srbi, Chorváti • HOSPODÁRSTVO – centrum – stred. tok rieky Bosna so Sarajevom • Priemysel – slabá úroveň – dominantné strojárstvo
Rumunsko • priem. - poľnohosp. štát • najväčší a najľudnatejší štát Balkánu • veľký potenciál- ťažobný priem. , poľnoh., prímorský CR • dostatok kvalifikovanej prac. sily – málo využívané • životná úroveň nízka • súčasnosť – sťahovanie ľudí z miest na vidiek HOSP. OBLASTI: • Valašsko-medzi juž. Karpatami a Dunajom – najvýznamnejšie (ťažba a sprac. ropy, strojárstvo, metalurgia, ph.)- Bukurešť • Sedmohradsko (Transylvánia) - historická priem. časť • záp. a vých. nížiny – poľnoh. (mestá - Temešvár, Arad) • Čiernomorská obl. – prímorský CR (Konstanz)
PRIEMYSEL • energetický – vlastné zdroje (ropa, zemný plyn, uhlie, lignit, vodná) • priem. centrá – Bukurešť, Transylvánia (Sedmohradsko), okolie Galaci • európsky význam – Dunajská vodná cesta • hl. prístav – Konstanca – s Dunajom spojený prieplavom • strojárenský, ťažobný, metalurgický, chemický, petrochem. + spracov. dreva – viac ako ½ priem. výroby POĽNOHOSPODÁRSTVO – zaostalé, málo mechanizov., veľká potreba prac. sily- prevláda RV (obilniny, kukurica) - ŽV – najmä chov oviec, rozširuje sa rybolov - rozvinuté na severovýchode (medzi riekou Prut a východnými Karpatami)– úrodné černozemné pôdy
Moldavsko • poľnoh. - priem. štát • najzaostalejší v Európe • ekonomika stále silne previazaná s Ruskom a Ukrajinou • významné poľnoh. – intenzívne – prevláda RV • priem. – prevláda spracovateľský Bulharsko • priem.- poľnoh. štát • málo nerast. surovín – význam –zásoby olova, zinku • výrazné rozdiely medzi oblasťami krajiny – zaostalý SV, najvyspelejšia Sofia (hl. mesto) s okolím, Hornotrácka nížina
PRIEMYSEL • strojárstvo, elektrotechnika, elektronika -rozvoj iba v posledných rokoch, chemický p. (hnojivá, plasty), potravin. p., textilný p. • POĽNOHOSPODÁSTVO • priaznivépôdne a klimatické podmienkynajmä v Hornotráckejnížine a na Severobulharskej tabuli - predpokladypreintenzívny rozvoj poľnohospodárstva • rastlinná výroba prevyšuježivočíšnuprodukciu • RV– pšenica a kukurica, význam má aj tabak, bavlník, ovocie, zel. • špec. odvetvie RV – pestovanieruží – kozmetické účely • živočíšna výroba - chov oviec a morský rybolov CR – významné odvetvie hospodárstva – čiernomorská oblasť
Macedónsko • ekonomickyslabo rozvinutý vnútrozemský štát • povodie rieky Vardar – najvýznam. hosp. a dopravná os – tranzit do stred. a záp. Európy, Grécka a Turecka • nerastné bohatstvo – najmä rudné suroviny – vývoz • vývoz – poľnoh. produkty (ovocie, zelenina, tabak, kvalitné vína) • problémy s početnou menšinou Albáncov Albánsko • rozvojový poľnoh.-priem. štát • hospodárstvo poznačene dlhoročnou komunist. izoláciou v minulosti • významné nerastné bohatstvo – chrómové a železno-niklové rudy – ťažobný priem.- dominuje • poľnoh. – prevláda RV, rybolov • centrá- Tirana,Drač, Elbasan)
Grécko • najviac rozvinuté –východné pobrežie-jadro –Atény s prístavom Pireus ( ½ priem. výroby, 1/3 obchodných a dopravných operácií štátu) • križovatka ciest – spája Európu, Áziu a Afriku • OBYVATEĽSTVO- väčšina Gréci, zvyšok Turci, Bulhari, Macedónci... • Hlavné príjmy – CR (jeho záujmom podriadený celý hosp. systém), poskytovanie lodí a služieb pre námornú dopravu, vývoz ph. výrobkov a nerast. surovín • Poľnohosp.- v nížinách (sever) a pobrežných obl. – Grécko členité územie, nedostatok vlahy – východisko zavlažovanie – prevláda špeciálna RV (bavlník, vinič, citrusy, olivy, tabak, ovocie a zelen., jačmeň, cuk. repa); ŽV- chov oviec a kôz
krajina s množstvom ostrovov ( Korfu, Rhodos, Lesbos, Kréta ) • jedna z najhornatejších krajín Európy – až 80% tvoria pohoria ( helenidy ) Pindos 2636m.n.m , Olymp 2919m.n.m • kvôli rozsiahlemu hornatému systému málo poľnohospodárskej pôdy
Priemysel • Priemysel – hlavne strojárstvo (Atény, Solún), ťažobný (bauxit, korund – najväčšie zásoby vo svete, chrómové a niklové rudy, hnedé uhlie, ťažba Gréckeho mramoru) • Energet. priem.- najmä tepelné elektrárne (hnedé uhlie) • nízky export a drahý dovoz • nedostatočné zdroje energetických surovín • dovoz : mäso, mlieko, oceľ, farmaceutické produkty • chemická výroba : hlavne cement • textilná výroba : obuv, odevy
Kríza • 1974 rok modernej Gréckej histórie • do 1981 ekonomika ovládaná „najbohatšími“ • od 1981 na čele socialisti s Alexandrom Papandreom • začiatok pôžičiek na uspokojenie obyvateľstva za podporu vo voľbách • rast dlhu – do 1999 narástol na 170 biliónov Eur • korupcia - Transparencyinternational : podiel úplatkov (r. 2009) 787 mil. eur • deficit : výdavky vyššie ako príjmy • verejný dlh : „sekera“ vlády za obdobie vládnutia • príjem eura 2001
podmienky : deficit nebude vyšší ako 3% • realita bola 10% minulý rok 15% • zníženie na 7-8 a do 2012 na 3% • verejný dlh : na hranici medzi 103 – 106% z HDP ( mohol byť do 60% z HDP ) • minuloročný dlh už predstavoval viac ako 120% • Pre porovnanie slovenský deficit na tento rok okolo 7 % • nemajú 2 dôchodkový pilier – 2015 zrútenie systému • Grécko dôchodok : 1636 eur na SK 311eur • priemerné platy : GR 1710 eur na SK 678 eur • štátna správa : 13 + 14 plat + bohaté odstupné ( až do 100 platov)
Reformy • zvýšenie DPH z 19% na 21% • upravenie platov • zmena veku odchodu do dôchodku zo 60 na 65 rokov • prijatie pôžičky vo výške 110 miliárd eur • nová vláda na čele s GeoriosomPapandreasom