Bobor (Castor fiber)

1. Bobor (Castor fiber) Život bobra na Slovensku Mgr. Tomáš Hulík

2. Charakteristika • bobor eurázijský (Castor fiber) je náš najväčší hlodavec a druhý najťažší hlodavec na Zemi • dospelé jedince dosahujú dĺžku tela 80 – 120 cm a chvostu 25 – 50 cm; váha 11 – 30 kg • vek 10 až 17 rokov veľmi vzácne aj viac • bobor ako vodný živočích je perfektne prispôsobený na život pod vodou • potápajú sa obvykle na 2 – 3 minúty, maximálne však aj na 20 minút, dokáže pod vodou preplávať až 750m • v zime sa pohybuje vo vode s teplotou okolo bodu mrazu • typicky plochý chvost používa na prudké zrýchlenie, príp. odrážanie sa • v ušiach a nose má chlopne proti vode a na očiach ma membránu, ktorú môže na suchu stiahnuť • silné zuby, korene zubu zasahujú hlboko do lebky, čo zvyšuje ich pevnosť • bobor má na jednom centimetri štvorcovom až 28 000 chlpov

3. Obydlie a okolie • biotopom bobrov sú stojaté i tečúce vody s pobrežnými porastmi listnatých drevín. Uprednostňujú riečne systémy s vetvenou sieťou malých riek, potokov, mŕtvych ramien, jazier a bažinatých nížin. Vyhľadávajú brehy vôd zarastené osikou, vŕbami, brezou, jelšou prípadne topoľmi • zaujímavosť na Záhorí - bobor medzi borovicami • bobrie nory (hrady) vyzerajú ako kopa blatového dreva. Vo vnútri sú lôžka na odpočinok, miesto kde si sušia srsť a vetrací otvor • vchod po vodou, môže mať až 10m • nadzemné „hrady“ môžu byť až 2 m vysoké a ich priemer dosahuje 3 – 4 m • hrádze stavajú na prirodzených prekážkach vody pre udržanie stavu vody • miesto na ktorom sa bobry usídlia výrazne zmenia: sieť hatí, hrádzí a kanálov cez ktoré vodou napúšťajú miesta, kde je drevo; rúbanie stromov. • bobrie aktivity menia celý ekosystém, zaisťujú si bezpečnosť pred predátormi • bobor je aktívny celú zimu, neupadá do zimného spánku

4. Rodinka • bobry sú monogamné, celý život žijú ako rodina • pohlavne dospievajú vo veku 2,5 – 3 rokov • v januári a februári sa začína doba párenia • rozmnožovací cyklus samice trvá dva týždne • mláďatá sa rodia o približne 105 dní, v máji • v jednom vrhu je zvyčajne 2-5 mláďat • bobry majú do roka iba jeden vrh • mláďatá sa rodia s otvorenými očami a vážia asi pol kila; veľmi rýchlo rastú • o mláďatá sa stará celá rodina, rodičia aj o rok starší súrodenci • bobry sa už od mala často „rozprávajú“, indiáni im hovorili malí hovoriaci bratia • s rodičmi žijú dva roky a na jar tretieho sa osamostatňujú

5. Bobor všeobecne • Castor fiberLinnaeus, 1758má v slovenčine tri ekvivalenty: bobor vodný, bobor európsky, bobor eurázijský • Červená kniha ohrozených a vzácnych druhov rastlín a živočíchov ČSSR - status: vymiznutý druh. Vyhubený v druhej polovici 19. storočia

6. Príčiny vyhubenia • Francúzsky jezuitský páter Charleroix v r. 1754 a lekárska fakulta parížskej Sorbony o bobrovi: „Je to štvornohá ryba!“ • 1718, v Prahe vydanom Vusinovom beštiári, prvom obšírnejšom popisom bobra pre „školu a dom“:z bobra je možné upotrebiť v liečení tri veci, tuk, bobrí stroj, a bobriu kožu. • liečiteľstvo: • pri ženských chorobách • pri mŕtvici • proti boleniu nôh a zubov • afrodiziakum • k masáži pri kŕčových záchvatoch nervov • výroba voňaviek • kožušiny • likvidácia územia

7. Bobria história • Európa • eurázijský bobor (Castor fiber) BOL široko rozšírený v Európe a Ázii • v Európe nebol tak početne zastupený ako v Amerike • na začiatku 20-teho storočia predovšetkým kôli lovu prežívalo v celej Eurázii len asi 1300 jedincov, v piatich populáciách: Nemecko (Labe), južné Francúzsko (Rhôna), júžné Nórsko (Skagerrak), poľsko-bieloruské Polesie, Rusko (Don pri Voroneži) • vymiznutie začalo na juhu od Portugalska, Španielska, Grécka, Turecka, Azerbajdžánu a Iraku, kde boli nájdené iba subfosílne nálezy • z Británie bobor zmizol už v 12. storočí • vo väčšine iných európskych krajinách bol bobor vyhubený už v 19. storočí • zvyšné populácie v Ázii (Konda, Sosva - Západná Sibír, Jenisej - Stredná Sibír, Bulgan – Mongolsko) • v Čechách bol bobor pôvodne hojný (Lužnice a Nežárka) posledný bobor 1882

8. Bobria história • Slovensko • pôvodne najmä na Žitnom ostrove, v povodiach Váhu, Hronu, Dudváhu a Dunaja • najstarší písomný záznam o bobroch z nášho územia je z roku 1251 o kráľovských lovcoch bobrích kožušín krála Bélu IV. pri rieke Turiec • 1844, 17. apríla zastrelili bobra neďaleko Bratislavy a ďaľšieho tam chytili živého v roku 1855 • 1858, ulovený posledný bobor na Žitnom ostrove (zrejme preparát SNM v Bratislave) • „stopy“ po bobroch: Bobrovecké pleso, Bobrovecká dolina v Západných Tatrách, Bobrovec, Bobrovček, Bobrovník, Bobrov • v sedemnástom storočí sa u nás usídlil rod Pyberovcov, ktorí mali vo svojom erbe bobra vyskakujúceho z vody, držiaceho drevený kríž v predných labách. Najstarším doloženým členom tohoto rodu u nás je Ján Pyber, ktorý pôsobil v rokoch 1607 – 1609 v Trnave ako šaštínsky archidiakon

9. Návrat bobrov Slovensko • začiatok 70-tych rokov: chov a reštitúcia bobrov v Rakúsku: v rokoch 1976-1981 vysadených do dunajských nív 15 km proti prúdu od sútoku Dunaja s Moravou celkom 9 bobrov • úspešná reintrodukcia v Rakúsku mala kľúčový význam pre šírenie bobra na juhozápadnom Slovensku • návrat prvého bobra na Slovensko po 120 rokoch tragikomický: pri jakubovských rybníkoch na Záhorí, v júli 1977 poľovník niečo zbadal, samozrejme neváhal a zastrelil to. Bol to bobor. (exponát na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave) • nasledujúca správa o výskyte bobrov z nášho územia až v roku 1985: Petržalka; bobrie ohryzy pri Čunove • zima 1986/1987: zaregistrované prvé ohryzy na jazere Šandorf pri obci Prievaly. Na túto lokalitu sa mohli bobry dostať buď z rakúskeho Eckartsau vzdialeného 125 km, alebo z malej populácie žijúcej na rakúskej strane rieky Moravy v rezervácii Marchauen vzdialenej 85 km • na Záhorí boli ohryzy objavené aj na lokalite Centnúz v decembri 1987. Odvtedy sa populácia bobrov rozrastá a koncom roka 1994 sa objavili aj v potoku Brezinka pri dedine Brezová pod Bradlom, ktorá leží na úpätí Malých Karpát • okrem Borskej nížiny a nivy rieky Moravy si bobry našli vhodné stanovištia aj na území „Veľkej Bratislavy“ a v ramennej sústave rieky Dunaj až po VD Gabčíkovo. V rokoch 1986 – 1988 sa nachádzali obhryzy v bočných dunajských ramenách pri obci Baka. V jarných mesiacoch 1991 sa objavili ohryzy na Vodárenskom ostrove medzi Karlovou Vsou a Devínom v Bratislave. Na prelome rokov 1991 a 1992 žil bobor na Fokovskom ramene neďaleko Palkovičova, ale po záplave na jar 1992 bez stopy zmizol. V zime 1993/1994 boli bobry opäť prítomné na dunajskom ramene Zuzana pri Petržalke a tiež v Biskupickom ramene, ktoré kedysi obopínalo ostrov Kopáč • prvá reštitúcia na našom území prebehla na Orave v roku 1995, ale osud týchto zvierat nie je známy • bobor sa vyskytuje aj na severovýchodnom Slovensku, kam preniká z Poľska

10. Súčasnosť • areál súčasného rozšírenia bobra eurázijského: severo-západná Eurázia, od východného Francúska, cez Nemecko a Škandináviu po jazero Bajkal a Mongolsko. • poddruhy: • v povodí rieky Rhône Castor fiber galiae • na rieke Labe je to Castor fiber albicus • v strednej Európe a Škandinávii Castor fiber fiber • oblasť Voroneže bol reštituovaný Castor fiber osteuropaeus • Castor fiber vistulanus: územie Polska, Rakúska, Nemecka, bývalá ČSFR • Bielorusko: Castor fiber belarusicus • Castor fiber tuvinicus – Tuva • oblasť západnej Sibíri Castor fiber pohlei • Mongolsko Castor fiber birulai • Spolu s našim bobrom bol v Európe introdukovaný aj bobor severoamerický (Castor canadensis), ktorý sa tu úspešne aklimatizoval

11. Šírenie u nás • pri hľadaní nového teritória môžu prejsť alebo preplávať od 20 – 250 km a dokážu prekonávať aj menšie horské prekážky (napr. hrebeň Malých Karpát) • niekedy sa dostávajú do konfliktov s inými bobrami ale najmä s nástrahami civilizácie • územie Záhorskej nížiny je skoro plne obsadené, a tak migrujúce zvieratá narážajú na prekážku v podobe horského masívu Malých Karpát • niekoľkým zvieratám sa podarilo úspešne aklimatizovať na Podunajskej nížine, odkiaľ smerujú ďalej na Slovensko a do Maďarska

12. Rozšírenie na SK

13. Vplyv na prostredie • Bobria činnosť vo vzťahu k ochrane vodných pomerov da dá kvalifikovať ako pozitívna • Bobor je po človeku jediným živým organizmom na Zemi, ktorý si aktívne pretvára svoje životné prostredie na svoj obraz • Bobor je nositeľom regenerácie krajiny a zvyšovania ekologickej stability krajiny, reštaurátorom biologickej rozmanitosti, katalyzátorom samočistiacej schopnosti vodných tokov a ich brehov • Z tohto hľadiska je bobor kľučovým prvkom v krajine

14. Aktivity bobrov • zhryzávanie stromov • hrabanie nôr • stavba hatí • stavba hradov • budovanie kanálov • budovanie hrádzí

15. Konflikty medzi človekom a bobrom • Poľnohospodárstvo • Zaplavovanie a podmáčanie pozemkov spôsobené výstavbou hatí, upchávaním melioračných systémov • Poškodzovanie nechráneých ovocných drevín • Vyberanie úrody z polí • Lesné hospodárstvo • Zhryzávanie stromov • Zaplavovanie ciest a lesných porastov • Vodné hospodárstvo • Poškodzovanie protipovodňových hrádzí • Blokovanie mylých vodných tokov, odvodňovacích systémov, melioračných priekop, priepustov a iných stavieb • Cestné hospodárstvo • Upchávanie cestných priepustov s dôsledkom zaplavovania vozovky • Spúčťanie stromov na cestné komunikácie a následné znepriechodnenie vozovky • Podhrabávanie cestných násypov

16. Konflikty medzi človekom a bobrom • Rybničné hospodárstvo • Hrabavé aktivity uvedené pri vodnom hospodárstve • Straty na rybách spojené so zimovaním • Zabraňovanie vypúšťania rybníka • Preplavovanie rybníka • Prenikanie rýb otvormi po bobrích aktivitách • Iné • Spúšťanie stromov na telefónne a elektrické vzdušné vedenie • Rozhrýzanie reziva • Poškodzovanie pamätných stromov • Vzácne poškodenie stavieb (rekreačné objekty v blízkosti vody) • Obmedzenie funkčnosti čističky odpadových vôd • Znižuje až znemožňuje činnosť malých vodných elektrární • Ochrana prírody • Degradácia niektorých ekosystémov a ich prvkov chránených ako osobitne chránené časti prírody (chránené územia, druhy) • Zaplavovanie chráneých ekosystémov • Blokovanie migrácie a výskytu niektorých druhov rýb na malých tokoch • Zhrýzaním pôvodných a odmietaním nepôvodných drevín podporujú bobry rozširovanie nepôvodných rastlinných spločenstiev

17. Právna ochrana bobrov • Ochrana na národnej úrovni • Zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny: Každý, kto obhosporaduje územie, músí pri vykonávaní svojej činnosti brať ohľad na existenciu bobra (podľa § 4 ods. 1) • Na základe § 35 odseku (1) je bobry zakázané: • a) chytať, zraňovať alebo usmrtiť v jeho prirodzenom prostredí, b) rušiť v jeho prirodzenom vývine, najmä ho vyrušovať v dobe rozmnožovania, výchovy mláďat, migrácie, • c) ničiť a poškodzovať jeho biotop, najmä obydlie, miesto rozmnožovania, získavania potravy, odpočinku, alebo zimovania, • d) chovať v ľudskej opatere, • e) predávať, kupovať alebo vymieňať a ponúkať s cieľom predaja alebo výmeny, • f) premiestňovať alebo prepravovať, • g) vyvážať. • Odsek (7) Kto nájde chorého, poraneného, poškodeného alebo uhynutého bobra v prírodnom prostredí alebo ten, kto sa o náleze dozvedel, je povinný to bezodkladne oznámiť na územne kompetentný okresný úrad spolu s opisom situácie. • Ochrana na medzinárodnej úrovni • Bernský dohovor: príloha III • Smernica 92/43/EEC o ochrane prírodných biotopov a voľne žijúcej fauny a flory (Habitats Directive) : príloha II, IV • NATURA 2000

18. Riešenie problémov s bobrami Zatriedenie lokalít výskytu bobra podľa konfliktnosti: • I. územie bez konfliktov • II. územie potencionálnych konfliktov • III. územie aktuálneho konfliktu V príppade II. a III.: • Ponechaním územia a tolerovaním bobrov • Zabránenie kolonizácie nových území bobrami • Aktivitami, ktoré zmenšujú početnosť rodín alebo inak minimalizujú vplyv na prostredie

19. Riešenie problémov s bobrami Odchyt a presídľovanie Lov Technickými zásahmi: • Lokalizácia novobudovaných ciest a iných stavieb • Regulácia vodnej hladiny v bobrích zdržiach sieťky a mreže ochraňujúce priepusty, ohradenia chrániace priepusty, elektrický ohradník, rúry ochraňujúce priepusty, drénovanie bobrej hate, blokovanie či usmernenie budovania hate Ochrana drevín pred ohryzom

20. Literatúra • Dušan Valachovič, Roman Gímeš • Manuál pre starostlivosť • o populáciu bobra vodného • Štátna ochrana prírody • Slovenskej republiky 2003

21. Zhrnutie • ٱ Bobry prispôsobujú osídlené prostredie pre svoje potreby amenia ho do takej miery ako žiaden iný živočích. Budovateľská činnosť bobrov je základom fungovania mnohých ekosystémov. Takisto má vplyv na hospodárenie človeka. • ٱ Bobria populácia bude naďalej vzrastať početne ale aj plošne. Škála konfliktov sa bude stále rozširovať, pritom sa všetky ani nedajú predvídať. Preto model manažovania bobrov musí byť dlhodobý. • ٱ V každej konfliktnej situácií je potrebná bilancia prínosov a strát pre prostredie a hospodárenie človeka. • ٱ Vzhľadom na migračné sklony bobrov na veľké vzdialenosti, manažmentový plán musí byť stanovený pre veľkéúzemie. • ٱ Metódy riešenia konfliktov majú zohľadňovať čo najreprezentatívnejšie zastúpenie zainteresovaných strán (poškodený, štátna ochrana prírody, verejnosť). • ٱ Vmanažmente bobrej populácie treba zohľadniť funkciu brehovej zóny (životné prostredie bobra), ktorá má dôležitúúlohu pre zachovanie celkovej kostry ekologickej stability, čistoty akvality vody, druhovej rozmanitosti, limitovanie erózie, splošťovanie povodňových vĺn azadržiavanie vlahy v území..