Download
1 / 15
150 likes | 854 Views
Cicavce (Mammalia). Na život v mori sa adaptovali rôznymi spôsobmi. Zadné končatiny väčšine morských cicavcov premenili na plutvy . Cicavce majú stálu telesnú teplotu, preto sa mnohé dokázali prispôsobiť studeným severským vodám.
E N D
Na život v mori sa adaptovali rôznymi spôsobmi. • Zadné končatiny väčšine morských cicavcov premenili na plutvy. • Cicavce majú stálu telesnú teplotu, preto sa mnohé dokázali prispôsobiť studeným severským vodám. • Na udržanie tepla slúži týmto živočíchom hrubá vrstvapodkožného tuku, pretože voda odvádza teplo rýchlejšie ako vzduch. • Morské cicavce zastupujú mäsožravce (šelmy), plutvonožce, veľryby a sirény.
Mäsožravce (Carnivora) • Medveď biely (Thalarctos maritimus) trávi rovnakú časť života na súši, na ľadových kryhách ako aj v morskej vode. • Pred stratou tepla ho chráni hrubá vrstva tuku, hustá kožušina a zo spodnej strany osrstené laby. • Pri love koristi mu pomáha vynikajúci sluch a čuch. • Medvede sa živia vtákmi, rybami, ale aj tuleňmi, na ktoré často striehnu pri dýchacom otvore v ľade.
Vydra morská (Enhydra lutris), najmenší morský cicavec (1 až 1,5 m) žije v studených vodách severného Pacifiku. • Chýba jej vrstva izolačného tuku, má však najhustejšiu srsť zo všetkých cicavcov. Chlpy rastú tak husto vedľa seba, že cez ne voda neprenikne a pokožka ostáva stále suchá. • Jej pohyb zabezpečujú plutvovité zadné nohy a chvost. Výborne sa potápa. • Pri oddychu a spracovaní potravy pláva na chrbte. • Oddychuje zabalená v chaluhách.
Plutvonožce (Pinnipedia) • Najznámejšie plutvonožce sú tulene, uškatce a mrože. • Adaptácia na život vovode u nich pokročila tak ďaleko, že sa im končatiny premenili na silnejšie zadné a menšie predné plutvy. • Ušné a nosné otvory dokážu pritom uzavrieť. Orientujú sa najmä pomocou veľkých očí, sluchu a dlhých hmatových fúzov. • Ich potravou sú hlavne ryby, mäkkýše a kôrovce. Väčšinu života trávia vo vode, v čase rozmnožovania sa zhromažďujú na brehoch.
Tuleň grónsky (Pagophilus groenlandicus) • Jeho mláďatá sa rodia s dlhou, veľmi jemnou bielou kožušinou, ktorá ich maskuje na snehu. Samica produkuje také výživné mlieko, že sa hmotnosť mláďaťa za dva týždne takmer strojnásobí.
Mrož ľadový (Odobenus rosmarus) • Má málo osrstenú kožu. Pred stratou tepla ho chráni hrubá vrstva podkožného tuku. Živí sa lastúrnikmi na morskom dne.
Veľryby (Cetacea) • Tvar tela je podobný ako u rýb. Hlavným orgánom pohybu je chvostová plutva, ktorá je na rozdiel od rýb horizontálna. • Dýchacie otvory sú na vrchnej strane hlavy. • Migrujú za sezónnou potravou a zároveň zabezpečujú vhodné prostredie pre narodenie mláďat. • Žijú v skupinách a navzájom komunikujú pomocou zvukov. Každý druh a každá miestna populácia má svoj charakteristický spev, • K veľrybám patria bezzubé veľryby (kosticovce), ktoré sa živia filtráciou planktónu a významné morské predátory -zubaté veľryby (bezkosticovce).
Vráskavec obrovský (Balaenoptera musculus) • Je najväčší žijúci živočích na Zemi. • Potravu filtruje z vody pomocou kostíc –rohovinových platní s rozstrapkaným okrajom na bokoch hornej čeľuste.
Vorvaň tuponosý (Physeter macrocephalus • Živí sa hlavonožcami, ktoré loví až v 3 000 metrovej hĺbke.
Sirény (Sirenia) • Sú to dugongy a lamantíny. • Živia sa výlučne rastlinnou potravou a pohybujú sa veľmi pomaly. • Majú valcovité telo a hrubú kožu. Okrem človeka ich ohrozujú najmä žraloky. • Lamantíny žijú v sladkej aj slanej vode, dugongy sú výlučne morské.
