HOTELIERSTVO 1. časť

1. HOTELIERSTVO1. časť PhDr. Katarína Havranová

2. Predmet: HOTELIERSTVO •  • Ročník: T Forma štúdia: externá • Školský rok: 2007/2008 • Spôsob ukončenia predmetu: skúška • Požiadavky na zápočet: aktívna účasť na prednáškach • Obsah prednášok: • Úvod do hotelierstva • Ubytovacie služby a ich poskytovanie v zmysle živnostenského zákona • Kategorizácia ubytovacích zariadení podľa vyhlášky MH SR č. 419/2001 zo 17. septembra 2001 • Manažment hotela – ciele, podstata, funkcie • Systém organizácie v hotelierstve – OŠ hotela, typy, formy OŠ • Podnikanie v hotelierstve • Štandardy v ubytovacích zariadeniach – dispozičné riešenie, vybavenosť, poskytované služby • Starostlivosť o hosťa v ubytovacom zariadení • Pracovníci – ich produktivita práce, pracovná náplň • Hotelový marketing – zber a rozbor informácií, stanovenie m. cieľov, marketingový mix, marketingové plánovanie, realizácia a kontrola • Cena a cenová politika v hotelierstve – východiská tvorby ceny, • Ekonomické výsledky podnikania – tržby, rentabilita, efektívnosť a návratnosť investícií

3. Povinná literatúra: Sládek, G. a kol.:Podnikanie a štandardy v pohostinstve a hotelierstve. Bratislava, Epos, 2001 Orieška, J.:Služby cestovného ruchu. Banská Bystrica. Ekonomická fakulta UMB, 1998, kapitola Ubytovacie služby Kotek, P. – Beránek, J.: Řízení hotelového provozu. GRADA Publishing Praha, 1996 Vyhláška č. 419/2001 Z. z. zo 17. 9. 2001, ktorou sa upravuje kategorizácia ubytovacích zariadení a klasifikačné znaky na ich zaraďovanie do tried Zákon o živnostenskom podnikaní č. 455/1991 Z. z. + jeho novela č. 279/2001 Z. z. Odporúčaná literatúra: Novácká, Ľ.: Hotelierstvo, ubytovacie zariadenia a ich služby. SOFA Bratislava, 1994 Sničšák, V.: Služby a cestovný ruch. Bratislava, Sprint 2001 Indrová, J. a kol.: Podnikatelská činnosť ve stravování a hotelnictví. Praha, VŠE, 1996. Kol.: Hotelový a gastronomický manažment pre 4. ročník hotelových akadémií. Bratislava, SPN, 1999. Kol.: Hotelový a gastronomický manažment pre 5. ročník hotelových akadémií. Bratislava, SPN, 1999. Patúš – Gúčik: Cena a cenová politika v pohostinstve a hotelierstve, UMB, 1997 Časopisy: Ekonomická revue cestovného ruchu, Hotel Revue, Kormorán, Cestovateľ, COT – Communication On-line Travel, Bulletin CR, Infotour Vyhláška č. 419/2001 Z. z. ktorou sa upravuje kategorizácia ubytovacích zariadení a klasifikačné znaky na ich zaraďovanie do tried

4. Prednáška č. 1 HOTELIERSTVO Úvod do hotelierstva Obsah prednášky: 1. Historický vývoj hotelierstva 2. Vývoj hotelierstva na Slovensku 3. Hotely a ďalšie ubytovacie zariadenia 3. 1 Klasifikácia ubytovacích zariadení 3. 2 Minimálne požiadavky na klasifikáciu podľa WTO 3.3 Medzinárodné hotelové spoločnosti

5. 1. HISTORICKÝ VÝVOJ HOTELIERSTVA • Úplné počiatky spadajú do antického Grécka. V tom čase v uznávaných kúpeľoch Epidauros liečili ľudí. Kúpeľní hostia boli ubytovaní v tzv. katagoigon, (dom pre hostí) s kapacitou 160 izieb. • Karavanseraje - boli to ubytovacie hostince v Lýbii, ktoré boli útočiskom pred tmavou nocou a únavou pre obchodníkov v karavanoch s tovarmi. • Rimania vybudovali v období rozkvetu ríše nové cesty, ktoré spájali hlavné mesto s kolóniami. Pri týchto mestách vyrastali veľké paláce pre ubytovanie hodnostárov a ich sprievodu. • Európa v období feudalizmu nevytvorila také podmienky pre rozvoj cestovania. Kresťanstvo, ktoré sa rozšírilo v európskych krajinách, však čiastočne prispelo k zdokonaleniu pohostinstva. Boli to najmä kláštory, ktoré ako strediská náboženstva, kultúrneho a hospodárskeho života sa starali aj o pohostinstvo. Pre kupcov, pútnikov zakladali tzv. hospice - pre hostí, ktorí prichádzali s náboženskými cieľmi poskytovali hromadné ubytovanie. • Zvýšený počet cestujúcich si neskôr vynútil vznik ubytovacích hostincov - boli tu ubytovaní zástupy veriacich pútnikov - tie často niesli názvy s náboženským významom (napr. U matky božej, apod. ).

6. Začiatky hotelierstva v dnešnom ponímaní sa datujú do obdobia 17. storočia, kedy v Paríži a na území Francúzska už fungovali ubytovacie zariadenia (napr. Imperial d´Anjou, hotel Picardia d´Orleán, apod.). Boli nielen prepychové, ale vynikali aj chutnou gastronómiou. • Podobným spôsobom sa vyvíjali ubytovacie služby aj vo Švajčiarsku, Belgicku, Taliansku a Nemecku. • ANGLICKO - 1. krajina, ktorá si uvedomila potrebu právne upraviť služby ubytovacích zariadení. V roku 1604 bol tu prijatý zákon, ktorý kvalifikoval služby hostincov v rozsahu: "poskytovať prístrešie, stravu a ubytovanie pocestným, nie však zábavu a opíjanie." • Rozvoj železničnej dopravy - nielen zvýšenie počtu cestujúcich a urýchlenie dopravy, ale aj rozvoj ubytovacích možností v blízkosti hlavných železničných križovatiek a konečných staníc. V Londýne v roku 1838 vznikol 1. hotel pri železničnej stanici - VICTORIA. • V priebehu 19. storočia v súvislosti s cestovaním Angličanov do kolónií aj ostatných krajín Európy vznikajú nové hotely s názvami napr. Britanic, London, Windsor, apod. • V roku 1896 vzniklo v Anglicku"Združenie pre poskytovanie ľudového odpočinku a občerstvenia" - ako prvé na svete, ktoré zaviedlo jednotný systém riadenia, pravidelnú inšpekciu, pevné a primerané ceny. • V 19. storočí rozvoj hotelierstva napredoval aj v USA - na európske pomery priam gigantické hotely. Už v tomto období mali kapacitu 300 až 700 hostí. • Koniec 19. a začiatok 20. storočia - nielen zvyšovanie počtu hotelov, ale i diferencovanie úrovne hotelov. Vznikajú veľké luxusné hotely.

7. ZHRNUTIE: • prvé hotely ako samostatné zariadenie pre ubytovanie cestujúcich sa objavuje na prelome 18. a 19. stor. • hotel- názov prevzatý z francúzskeho jazyka (vznikol zo stredovekého latinského pomenovania hostinca). Francúzi z pôvodne latinského pomenovania hostinca prevzali názov hotel na označenie šľachtického domu. • prvé boli ubytovacie hostince (môžeme ich považovať za predchodcov hotelov)- vznikali v súvislosti s cestovaním za obchodom, s rozvojom dostavníkovej dopravy, pošty a neskôr aj železnice • rozvoj hotelierstva v Európe - predovšetkým v krajinách s priaznivými podmienkami pre rozvoj obchodu a CR - Francúzsko, Veľká Británia, Švajčiarsko, Nemecko, ale aj USA • prvé luxusné hotely - na prelome 19. a 20. stor. - vznik prvých združení hotelov - proces koncentrácie hotelov vrcholí po 2. svet. vojne a pokračuje dodnes • hotelierstvo dnes - neoddeliteľná súčasť CR • dnes vznikol tzv. hotelový priemysel

8. 2. VÝVOJ HOTELIERSTVA NA SLOVENSKU • Do roku 1989 slúžili najväčšie hotely zahraničnému cestovnému ruchu. Boli to INTERHOTELY, ktoré patrili pod GR ČEDOK, ktorý podliehal ministerstvu obchodu ČSSR. V rámci ČSSR bolo 10 objektov, z toho 3 boli na Slovensku. • Boli to: • IH Bratislava • IH Ružomberok • IH Tatry so sídlom v Starom Smokovci. • V roku 1989 sa tieto 3 slovenské Interhotely osamostatnili, ostatné Interhotely v Českej republike sa osamostatnili v roku 1990. • Okrem Interhotelov bolo mnoho hotelov prevádzkovaných podnikmi: Spostrebné družstvá, Cestovné kancelárie, spoločenské organizácie (ROH, SZM,…). • Po roku 1990 prešli vlnou kupónovej privatizácie, resp. reštitúcie (prešli k pôvodným majiteľom). • Od pol. 90-tych rokov – prienik zahraničných spoločností – hotelových sietí (napr. Holiday Inn, Intercontinental /hotel Forum/, Hotel Carlton,...)

9. 3. HOTELY A ĎALŠIE UBYTOVACIE ZARIADENIA • HOTELIERSTVO- svetovo uznávaný odbor cestovného ruchu • - vznikli mnohé registrované národné aj svetové • organizácie zaoberajúce sa rozvojom, postavením a • profesionálnou úrovňou podnikania v tomto odbore • IHA – International Hotel Association – Medzinárodné hotelové združenie • IHRA - International Hotel and Restaurant Association • (Medzinárodné združenie hotelov a reštaurácií) • HOTREC - Confederation of the National Hotel and Restaurant Associations • in the European Community • HoReCa - International Union of National Associations of Hotel, Restaurant • and Cafe Keeper (Medzinárodný zväz národných organizácií • majiteľov hotelov, reštaurácií a kaviarní) • ZHR SR- Zväz hotelov a reštaurácií Slovenskej republiky (založený v roku • 1993) - založený v októbri 1993 ako dobrovoľná, nepolitická, záujmová, profesná organizácia v Slovenskej republike so sídlom v Banskej Bystrici. Cieľom zväzu je obhajovať spoločné záujmy členských subjektov voči orgánom štátnej správy a iným organizáciám, zvyšovať ich profesionálnu prestíž, ovplyvňovať verejnú mienku a názory riadiacich orgánov cestovného ruchu v štátnej správe a samospráve na slovenské hotelierstvo, gastronómiu a cestovný ruch. • Svojimi aktivitami sa zväz usiluje o profesionálnu úroveň podnikania, o rast kvality poskytovaných služieb v hotelierstve a cestovnom ruchu.V súlade s poslaním zväz najmä: • prináša nové poznatky o hotelierstve doma i v zahraničí, pre členov vydáva mesačník - HOSPITALITY MAGAZINE • pripomienkuje návrhy zákonov a vyhlášok týkajúcich sa hotelierstva a cestovného ruchu • organizuje odborné vzdelávanie pre pracovníkov v hotelierstve • zabezpečuje spoločnú propagáciu členských zariadení na veľtrhoch a výstavách • poskytuje právne a poradenské služby • zastupuje záujmy svojich členov v medzinárodných organizáciách cestovného ruchu • spolupracuje s masmédiami, kde prezentuje činnosť zväzu a svojich členov • minimálne dvakrát ročne organizuje stretnutia hotelierov s odborným programom • - Členstvo v organizáciách napomáha výmene poznatkov, skúseností a informácií, nadväzovaniu vzťahov s novými partnermi ap.

10. www.ih-ra.com International Hotel and Restaurant Association (Medzinárodné združenie hotelov a reštaurácií) ABOUT US • Who are we? • Who are our Members? • What do we do? • What are our achievements? • How do we work? • Statutes & By-Laws

11. ZHR SR- Zväz hotelov a reštaurácií Slovenskej republiky

12. Zväz hotelov a reštaurácií Slovenskej republiky • Cieľ a predmet činnosti: • zastupovať a presadzovať záujmy členov, navrhovať a spolupôsobiť pri tvorbe legislatívnych a hospodárskych opatrení pre hotelierstvo a cestovný ruch, • zabezpečovať informovanosť členov, sústreďovať a spracúvať informácie o hotelierstve a cestovnom ruchu, • vypracúva zásady a odporúčania pre poskytovanie služieb, poskytovať právnu pomoc a poradenské služby, • koordinovať a zabezpečovať účasť na domácich a zahraničných výstavách cestovného ruchu, hotelierstva a gastronómie, • spolupracovať s profesnými organizáciami cestovného ruchu a výrobcami hotelových a reštauračných zariadení dodávateľmi tovaru a služieb, • spolupracovať pri vydávaní odbornej literatúry a časopisov

13. Vznik a história ZHR SR • ZHR SR bol založený v októbri 1993 ako dobrovoľná, nepolitická, záujmová, profesná organizácia v Slovenskej republike so sídlom v Banskej Bystrici. • Prezidentka ZHR SR: • Ing. Zuzana Šedivá – riaditeľka hotela International Veľká Lomnica • Viceprezidenti ZHR SR: • Ing. Jozef Bendžala - riaditeľ hotela Patria Štrbské Pleso • Ing. Ján Kučera - riaditeľ hotela Holiday Inn Bratislava • Hlavné ciele • Zastupovať záujmy svojich členov v tvorbe podnikateľských podmienok pre poskytovanie ubytovacích a stravovacích služieb, popularizovať zväz medzi podnikateľmi a posilniť jeho postavenie medzi hoteliermi, štátnou správou i samosprávou. • Výmenou skúseností z hotelierstva a gastronómie vytvoriť podmienky pre neustály rast kvality poskytovaných služieb. • Aktívne spolupracovať s brandžovými spojeniami doma i v zahraničí s cieľom získavania informácií o trendoch rozvoja hotelierstva a cestovného ruchu.

14. 3. 1 KLASIFIKÁCIA UBYTOVACÍCH ZARIADENÍ: • Medzi najpoužívanejšie členenie patrí: • Podľa veľkosti • - malé (10 - 100 izieb) • - stredné (101 - 250 izieb) • veľké (251 izieb a viac • Podľa doby prevádzky: • - celoročné • - sezónne (môžu byť jednosezónne, dvojsezónne) • Podľa umiestnenia:Podľa prevažujúcej klientely • - mestské zariadenia - pre obchodníkov • - kúpeľné zariadenia - pre rodiny s deťmi • - horské zariadenia - pre športovcov • letiskové zariadenia - zariadenia špecializujúce sa na • pri ceste (motely) kongresy • - na upevnenej lodi (botely) • - na plávajúcej lodi (linery)

15. Podľa určenia- rekreačné (resorts) • - kongresové • - mládežnícke (hostely) • - business hostely • - športové hotely • - rodinné hotely (aparthotely) • Podľa rozdielu v kvalitatívnej úrovni poskytovaných služieb členíme ubytovacie zariadenia • - hotelového typu (hotel, motel, botel, penzión) • parahotelového typu (turistická ubytovňa, chatová osada, camping, ubytovanie v súkromí /chata, chalupa, zrub/, kultúrno-historické objekty, vo svete sa považuje aj penzión) • Ubytovacie zariadenia sú charakterizované Vyhláškou Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č.419/2001 Z. z., ktorou sa upravuje kategorizácia ubytovacích zariadení a klasifikačné znaky na ich zaraďovanie do tried. Touto vyhláškou sa ruší vyhláška z 20. marca 1995, č. 125/1995, v ktorej sú klasifikované aj pohostinské prevádzkarne.

16. 3. 2 MINIMÁLNE POŽIADAVKY NA KLASIFIKÁCIU PODĽA WTO: • Dnes neexistuje jednotná klasifikácia ubytovacích zariadení platná vo všetkých krajinách sveta, ale platia základné minimálne požiadavky na klasifikáciu hotelov a ubytovacích zariadení, ktoré musia spĺňať. • Podľa Svetovej organizácie cestovného ruchu (Word Tourism Organization - WTO) /sídlom je Madrid/ sú minimálne požiadavky nasledovné: • nie menej ako 10 izieb • presné normy pre sanitárne a hygienické zariadenia ako pre hostí , tak aj pre personál • účinné upratovania a hygienická služba • všetok stavebný materiál, nábytok a výzdoba, posteľná bielizeň, obrusy aj riad musia byť v najvyššej kvalite vo vzťahu ku kategórii • hotelový personál musí mať kvalifikáciu v súlade s požiadavkami národného kontrolného orgánu (SOI), v rodinných hoteloch ich majitelia musia mať kvalifikáciu, ktorá je uznávaná kontrolným orgánom (Živnostenský úrad) • všetky hotely musia vyhovovať technickým podmienkam, ktoré zabezpečujú bezpečnosť budovy a ich obyvateľov. Technické a stavebné zariadenia musia zodpovedať požiadavkám pre núdzové situácie. Príslušné bezpečnostné podmienky musia byť spoločne stanovené národným turistickým orgánom a kompetentnými vládnymi orgánmi

17. všetky hotely musia spĺňať minimálne normy pohodlia v závislosti od kategórie, vrátane teplej a studenej vody a primeranej klimatizácie (t. j. príjemná teplota v celom hoteli) so zreteľom na kategóriu, bez ohľadu na systém, či zariadenia, ktorými je príjemná teplota dosiahnutá • všetky hotely musia mať zdravotnú službu pre prípad rýchlej pomoci • Citovaný dokument je z roku 1985, schválené valným zhromaždením WTO v Sofii. Dokument stanovil aj minimálne požiadavky pre jednotlivé triedy hotelov na zariadenie a na služby s cieľom, aby aj v tejto oblasti bola vytvorená jednotná základňa.

18. 3. 3 MEDZINÁRODNÉ HOTELOVÉ SPOLOČNOSTI • Medzinárodné hotelové spoločnosti sa rozvíjajú v súvislosti s rozvojom medzinárodného CR • V súčasnosti existuje vyše 350 hotelových spoločností • Najvýznamnejšie : • Holiday Inn World-Wide (Atlanta) • Best Western Int. (Phoenix) – napr. v Nitre hotel Koruna • Choice Hotels (Boston) • Marriot Int. (Washington) • ITT Sheraton corp. (Boston) • Hilton Hotel comp. (Beverly Hills) • Intercontinental • Bass Hotels • Forte PLC (Londýn) • Club Med (Francúzsko)

19. Výhody hotelových skupín: • finančné výhody • Marketingové výhody • Výhody v oblasti nákupu • Manažérske výhody • Možnosť rozloženia rizika • Nevýhody hotelových skupín: • Problémy v oblasti komunikácie • Problémy v oblasti kontroly • Problémy v oblasti nákladov • Spôsoby zapojenia do skupín: • - Franchisingové zmluvy, Zmluvy o manažmente, Nájomné zmluvy

20. Prednáška č. 2 HOTELIERSTVO Poskytovanie ubytovacích služieb v zmysle živnostenského zákona

21. Živnosť– sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených zákonom • Druhy živností: • 1. Ohlasovacie a)remeselné – podmienkou je odborná spôsobilosť • získaná vyučením v odbore • b) viazané – podmienkou je odborná spôsobilosť • získaná inak • c) voľné – ak nie je podmienkou odborná spôsobilosť • 2. Koncesované – musia byť splnené určité podmienky • Všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti – vek 18 rokov, bezúhonnosť, spôsobilosť na právne úkony • Osobitné podmienky prevádzkovania živnosti – odborná alebo iná spôsobilosť

22. Podľa zákona o živnostenskom podnikaní existujú 2 spôsoby poskytovania ubytovacích služieb: • Bez živnostenského oprávnenia • Individuálny prenájom nehnuteľností – bytových priestorov • Prenájom nehnuteľností – bytových priestorov v spolupráci s organizáciou • So živnostenským oprávnením • Ubytovanie v súkromí – napr. v izbe, objekte • Ubytovanie v iných kategóriách ubytovacích zariadení, napr. penzióne, hoteli, a pod.

23. Poskytovanie ubytovacích služieb bez živnostenského oprávnenia • Ide o prenájom nehnuteľností, bytových a nebytových priestorov, ak sa popri prenájme neposkytujú iné než základné služby súvisiace s prenájmom • Upravuje ho Občiansky zákonník • a)Prevádzkovateľ prenajíma hosťovi len zariadenú izbu (bytový priestor) bez poskytovania doplnkových služieb /ide len o ubytovanie bez stravy/. • Základné služby – služby podmieňujúce riadnu prevádzku nehnuteľností, napr. dodávka elektriny, tepla, vody, plynu a pod. • V zmysle Živn. Zákona prenajímateľ uzatvára s hosťom Zmluvu o prenájme bytových priestorov. • b) Prenájom bytových priestorov v spolupráci s organizáciou • Do 31. 8. 2001 to mohla byť len organizácia, ktorá mala oprávnenie poskytovať ubytovanie spolu s ubytovacími službami – musela mať koncesiu. • Podľa novelizácie (1.9.2001) sprostredkovateľská org. nemusí mať koncesiu • Medzi sprostredkovateľom a majiteľom bytového priestoru sa uzatvorí zmluva o podmienkach používania bytových priestorov • Kooperácia je výhodná – sprostredk. sa podieľa na zabezpečení klientely, propagácie, ubytovacích služieb a pod.

24. Takouto sprostredkujúcou organizáciou môže byť: • Obchodná spoločnosť – s.r.o., v.o.s., a pod. • 2. Cestovná kancelária – venujúca sa najmä touroperátorskej /organizačnej/ činnosti v CR. • - s majiteľom nehnuteľnosti uzavrie zmluvu, na základe ktorej zaradí jeho objekt do svojej ponuky (katalógu) - /napr. chaty na Slovensku – LIMBA, SATUR/ • 3. Obecný úrad – vtedy, ak je v obci viacero ubytovateľov, pričom obecný úrad na seba právne prevezme organizáciu tejto činnosti

25. 2. Poskytovanie ubytovacích služieb so živnostenským oprávnením • Ide o prenájom tých nehnuteľností, bytových a nebytových priestorov, ak sa okrem základných služieb spojených s prenájmom poskytujú aj doplnkové služby • Doplnkové služby – napr. upratovanie, stravovanie, výmena posteľnej bielizne, služby hotelového typu, či predaj jedál a nápojov, polotovarov ubytovaným hosťom v ubytovacích zariadeniach s kapacitou do 10 lôžok • 2a) Voľné živnosti • napr. prevádzkovanie ubytovacieho zariadenia s kapacitou do 10 lôžok, ubytovanie v súkromí • Na poskytnutie ubytovania v súkromí (izba, objekt) a doplnkových služieb je potrebné živnostenské oprávnenie. • Ide o voľnú ohlasovaciu živnosť, na jej získanie stačí splniť všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti. • !!! Bližšie informácie naštudovať v živnostenskom zákone !!!

26. 2b) Viazané živnosti (od 1. 9.2001, do 31.8.2001 Koncesia) • Ak je ubytovanie (ubytovanie + doplnkové služby za odplatu) spojené s prevádzkovaním pohostinskej činnosti v minulosti išlo o koncesovanú živnosť. • V súčasnosti od 1.9.2001 patrí poskytovanie ubytovacích služieb v ubytovacích zariadeniach s prevádzkovaním pohostinských činností medzi živnosti viazané • Je potrebná odborná spôsobilosť: • VŠ vzdelanie v odbore a 2 roky prax • Vyššie odborné vzdelanie v odbore a 3 roky prax • Úplné stredné vzdelanie v odbore alebo ekonomickom odbore a 5 rokov prax • !!! Bližšie a podrobnejšie informácie naštudovať v živnostenskom zákone 455/1991 zb. a jeho novelizácia č. 279/2001 !!! - všetko, čo sa týka poskytovania ubytovacích služieb

27. Prednáška č. 3 HOTELIERSTVO Kategorizácia ubytovacích zariadení podľa vyhlášky MH SR č. 419/2001 zo 17. septembra 2001

28. KATEGORIZÁCIA UBYTOVACÍCH ZARIADENÍ PODĽA • VYHLÁŠKY MH SR Č. 419/2001 Z.Z. • Kategorizácia stanovuje zásady pre označovanie a zaraďovanie ubytovacích zariadení podľa druhu do kategórií a podľa vybavenia, úrovne, druhu a rozsahu poskytovaných služieb do tried, ktoré sa označujú počtom hviezdičiek ( * ). • Zaradenie zariadenia do kategórie a triedy je v kompetencii jeho prevádzkovateľa. Má význam: • - z hľadiska ochrany spotrebiteľa /kontrolu vykonáva SOI a iné orgány týkajúce sa kontroly spotrebiteľa/ • - z hľadiska ďalšieho rozvoja CR • Potreby praxe si v roku 2001 vyžiadali novelu vyhlášky MH SR č. 125/1995, ktorou sa upravuje kategorizácia ubytovacích zariadení a klasifikačné znaky na ich zaraďovanie do tried. Nová vyhláška č. 419/2001 zo 17. 9. 2001 vošla do platnosti 1. 11. 2001. • Požiadavky na vybavenie, druh, rozsah a úroveň poskytovaných služieb stanovené vyhláškou sú minimálne. • Vyhláška sa vzťahuje na všetky fyzické a právnické osoby oprávnené prevádzkovať ubytovanie podľa živnostenského zákona.

29. Kategorizácia sa vzťahuje na tieto ubytovacie zariadenia: • hotel (hotel, garni hotel, horský hotel, motel),, +pozor,nove!!!! • botel, • penzión, • turistická ubytovňa, • chatová osada, • kemping, • ubytovanie v súkromí. • Členenie vyhlášky: • I. NÁZVOSLOVIE • II. SPOLOČNÉ USTANOVENIA • III. VŠEOBECNÉ POŽIADAVKY • IV. ZÁKLADNÁ CHARAKTERISTIKA UBYTOVACÍCH ZARIADENÍ • V. - XI. KLASIFIKAČNÉ ZNAKY (pre hotely až ubytovanie v súkromí) • XII. ZOZNAM FAKULTATÍVNYCH ZNAKOV A ICH HODNOTA

30. I. NÁZVOSLOVIE • V názvosloví sú uvádzané základné pojmy, s ktorými sa vo vyhláške narába, konkrétne čo je to ubytovacie zariadenie, kategória, trieda. • Súhrne je tu 13 pojmov. • Na základe vyhlášky: • Ubytovacie zariadenie je budova, priestor alebo plocha, kde sa verejnosti za úhradu poskytuje prechodné ubytovanie a s ním spojené služby. Ubytovacie zariadenie poskytujúce ubytovacie služby najviac 9 mesiacov v roku je sezónne ubytovacie zariadenie. • Kategória určuje druh ubytovacieho zariadenia. • Trieda ustanovuje minimálne požiadavky na vybavenie, úroveň a rozsah služieb spojených s ubytovaním. • Fakultatívne znakypredstavujú ďalšie služby poskytované ubytovaným hosťom podľa individuálneho výberu prevádzkovateľa v závislosti od charakteru ubytovacieho zariadenia. Všetky triedy hotela, motela, botela a penziónu okrem triedy * majú stanovený minimálny počet bodov, ktorý musia spĺňať na zaradenie do kategórie a triedy.

31. II. SPOLOČNÉ USTANOVENIA • V tejto časti je uvedené základné členenie ubytovacích zariadení do kategórií a tried. Ubytovacie zariadenia sa členia podľa druhu na kategórie a podľa vybavenia, úrovne a rozsahu poskytovaných služieb na triedy. Triedy sa označujú hviezdičkamiod najnižšej triedy (*) po najvyššiu triedu (*****). • KategórieTriedy • Hotel * ** *** **** ***** • Garni hotel * ** *** • Horský hotel * ** *** • Motel * ** *** **** • Botel * ** *** • Penzión * ** *** • Turistická ubytovňa * ** • Chatová osada * ** *** • Kemping * ** *** **** • Ubytovanie v súkromí • Izba * ** *** • Objekt * ** *** • Prázdninový byt * ** *** • Oproti pôvodnej kategorizácii je Prázdninový byt nový a vypadol tranzitný hotel.

32. VŠEOBECNÉ POŽIADAVKY • Hovoria o označení prevádzky, označení únikových ciest, a všetkých základných pravidlách podnikania • ZÁKLADNÁ CHARAKTERISTIKA UBYTOVACÍCH ZARIADENÍ • Táto časť definuje jednotlivé druhy ubytovacích zariadení: • HOTELY • Hotelje najtypickejšie ubytovacie zariadenie slúžiace na prechodné ubytovanie hostí, ktoré má viac ako 10 izieb. Okrem ubytovania, stravovania a služieb spravidla poskytuje aj priestory a zariadenia potrebné na služobný pobyt a rekreačno-športové služby.

33. Depandance hotelaje vedľajšia budova bez vlastnej recepcie organizačne súvisiaca s hotelom, ktorý nie je vzdialený viac ako 300 m. Depandance poskytuje iba ubytovanie. Garni hotel je určený na krátkodobé prechodné pobyty. Zo služieb sa tu poskytuje spravidla len ubytovanie s obmedzeným rozsahom stravovania, spravidla len s raňajkami.

34. Horský hotel je určený na náročné športovo - rekreačné pobyty. Spravidla je umiestnený v ťažko prístupnom teréne (nezriedka prístup len lanovkou). • Motel na prechodné ubytovanie motoristov, buduje sa pri hlavných cestných trasách a diaľniciach. Návštevníkom zabezpečuje parkovanie motorového vozidla v areáli motela.

35. Tranzitný hotel - na prechodné ubytovanie jednotlivcov/skupín, v okrajových častiach sídiel pri hlavných komunikáciách, letiskách, železničných staniciach. BOTELY Botel je ubytovacie zariadenie hotelového typu umiestnené na trvalo zakotvenej lodi, ktorá má viac ako 10 kajút. Kajuty môžu mať len stále lôžka.

36. PENZIÓNY Penziónjednoduché ubytovacie zariadenie hotelového typu s 5 izbami a max so 4 stálymi lôžkami v izbe. Zabezpečuje raňajky, resp. celodennú stravu a poskytuje základné služby. TURISTICKÉ UBYTOVNE Turistická ubytovňaubytovacie zariadenie s väčším počtom lôžok v izbách ako v ostatných zariadeniach. Určená na prechodné ubytovanie pre veľké skupiny hostí (mládež, športovci, účastníci zájazdov). Hostia majú k dispozícii spoločné hygienické zariadenia.

37. CHATOVÉ OSADY • Chatová osada je ubytovacie zariadenie v súbore 2- až 4-lôžkových ubytovacích objektov jedného prevádzkovateľa. Môže byť ako samostatné ubytovacie zariadenie alebo ako súčasť kempu, alebo depandance hotela. Má vlastnú recepciu. • KEMPINGY • Kemping je zariadenie na prenocovanie alebo prechodné ubytovanie s použitím vlastného ubytovacieho prostriedku (stan, obytný príves), prípadne aj v ubytovacích objektoch prevádzkovateľa (chata, zrub, bungalov). Návštevníkom poskytuje základnú hygienickú vybavenosť, stravovanie, rekreačno-športové, kultúrno-spoločenské vyžitie.

38. UBYTOVANIE V SÚKTOMÍ Ubytovanie v súkromípredstavuje ubytovanie hostí (turistov) v izbách rodinných domov alebo sa na tento účel poskytuje celý objekt, napríklad dom (prázdninový dom), chalupa, chata. Podľa toho ubytovanie v súkromí rozdeľujeme do kategórií izba a objekt. Do tejto kategórie patrí aj prázdninový byt. V. - XI. KLASIFIKAČNÉ ZNAKY (pre hotely až ubytovanie v súkromí) Klasifikačné znaky pre jednotlivé druhy ubytovacích zariadení viď v prílohe ZOZNAM FAKULTATÍVNYCH ZNAKOV A ICH HODNOTA Zoznam fakultatívnych znakov a ich hodnotenie pre jednotlivé druhy ubytovacích zariadení viď v prílohe . !!! ZOHNAŤ VYHLÁŠKU č. 419/2001 upravujúcu kategorizáciu ubytovacích zariadení a PODROBNE naštudovať !!!

39. Prednáška č. 4 HOTELIERSTVO Manažment hotela

40. Manažment hotela • Úlohou manažmentu ubytovacieho zariadenia je určiť optimálny spôsob riadenia všetkých činností v závislosti od druhu a kapacity ubytovacích a stravovacích stredísk. • Základným cieľom manažmentu každého hotela je zabezpečiť jeho dlhodobý rast a prosperitu, konkrétne: • - snaha o maximálne využívanie ubytovacej kapacity a všetkých odbytových • stredísk a doplnkových služieb • - maximalizácia tržieb pri zachovaní, resp. zvyšovaní kvality • -minimalizácia nákladov a tým zabezpečenie zisku a rentability • Ide o tzv. ekonomické cielehotela, ktoré treba zabezpečovať s ohľadom na právne normy podnikania, na životné prostredie, na morálku. • Okrem toho plní hotel ešte: • -sociálne ciele ( uspokojenie potrieb hostí, pracovné podmienky personálu) • - ekologické ciele (minimalizovať negatívne dopady zo strany prevádzky hotela na ŽP).

41. Hotelový manažment predstavuje skupina ľudí, ktorá vykonáva v hoteli riadiace funkcie. • Každá časť skupiny riadi určitú oblasť hotela. • S manažmentom sa spájajú nasledovné manažérske funkcie: • plánovanie, • rozhodovanie, • organizovanie (výber a rozmiestnenie personálu) • vedenie ľudí, • motivácia, • kontrola. • 1. PLÁNOVANIE • Ide o systematickú činnosť. • Obsahom plánovania je určenie cieľov hotela. • Cesty a spôsoby dosiahnutia cieľov podniku predstavujú úlohy, ktoré sú zakotvené v plánoch. • Plány obsahujú termíny na splnenie čiastkových úloh. • V plánovaní ide o určenie budúceho diania v hoteli na základe prevádzkového vývoja, súčasného stavu konkurencie, dodávateľsko-odberateľských vzťahov, vývoja dopytu, cien a celkového svetového hospodárstva.

42. Výsledkom plánovacieho procesu je sústava plánov. • Plány v hotelovom podniku sa diferencujú: • podľa prevádzok: • a) plán podniku ako celku • b) plány úsekov a stredísk • 2. podľa časového horizontu: • a) dlhodobý , tzv. strategický /do 10 rokov/ • b) strednodobý /do 3 rokov/ • c) krátkodobý, tzv. operatívny, t.j. ročný plán s rozpisom na mesačné • plány • 3. podľa funkčného zamerania: • a) ročný obchodný plán • b) ročný marketingový plán • c) ročný finančný plán /vždy s rozpisom na mesiace a úseky a strediská/

43. 2. ROZHODOVANIE • Pre rozhodovanie je dôležité byť dobre informovaný a mať dostatočnú rozhodovaciu právomoc. • Informácie musia byť preto: vecné, presné a komplexné. • Cieľom je mať kvalitnú informáciu – z tohto dôvodu sa v hotelových podnikoch • využíva informačný systém. • Rozhodovanie môže byť: • a) koncepčné/strategické – rozhoduje vrcholový manažment o koncepcii • a dlhodobých plánoch hotela • b) operatívne – rozhoduje stredný manažment, riešia sa problémy čiastkových • plánov • 3. ORGANIZOVANIE • Cieľom je dosiahnuť také vzťahy, ktoré vylučujú nekoordinované správanie sa úsekov a stredísk hotela a vytvoriť takú organizáciu hotela, ktorou sa nastolí poriadok a zamestnanci sa oboznámia s tým, čo, kde a kedy majú robiť, za akú odmenu, s kým majú spolupracovať, kto ich riadi a aké majú práva a povinnosti. • Úlohou organizovania je: • - vytvoriť organizáciu hotela • - zabezpečiť správnu deľbu práce • - vytvoriť v hoteli hierarchické vzťahy • Vyjadrením organizácie v hoteli je organizačná štruktúra. OŠ závisí od veľkosti, triedy a náplne jednotlivých prevádzok hotela.

44. 4. VEDENIE ĽUDÍ • Patrí medzi najdôležitejšie funkcie manažmentu. • Ide o bezprostredné pôsobenie vedúceho pracovníka na podriadených, ktorým chce dosiahnuť u nich žiadúce pracovné správanie. • Vedúci má svojich pracovníkov usmerňovať pri dosahovaní očakávaných cieľov a vytvárať také pracovné prostredie, v ktorom pracovníci podriadia svoje osobné ciele a záujmy cieľom pracovného kolektívu. • Spôsoby vedenia ľudí: • - osobným príkladom – vedúci svojimi vlastnosťami, svojím konaním a vystupovaním • - nepriamym pôsobením – motiváciou, stimuláciou, vytvorením priaznivej podnikovej klímy • - priamym usmerňovaním – príkazy, úlohy, nariadenia • Štýly vedenia ľudí: • - autoritatívny • - participatívny • - demokratický • - liberálny

45. 5. MOTIVÁCIA PRACOVNÍKOV • Motivácia – sú to všetky podnety a pohnútky, ktoré smerujú k určitému správaniu a konaniu ľudí. • Faktory motivácie poznáme: • vnútorné – ide o individuálne potreby, návyky, záujmy • vonkajšie – ovplyvnené spoločensko-ekonomickými podmienkami štátu, • úrovňou organizácie a riadenia podniku a charakterom vykonanej • práce. • Motivácia je úzko prepojená so systémom stimulácie pracovníkov podniku, ktorý vytvára na pracovníkov tlak. • Systém stimulácie zahŕňa: • Odmeňovanie • možnosti postupu • pracovné podmienky • právo spolurozhodovať a zúčastňovať sa na rozvoji • podnikovú klímu.

46. 6. KONTROLA • Predstavuje náročné, kritické a objektívne hodnotenie kontrolovaných javov, cieľov a osôb. • Jej úlohou je: • - zisťovať skutočný stav riadeného hotela, • - porovnávať skutočný stav s vývojom a cieľmi, ktoré určoval systém plánov, • - zisťovať odchýlky a ich príčiny, • - vyvodzovať závery pre ďalšie rozhodovanie. • Celkové riadenie hotelového podniku prebieha v nasledovných fázach: • v rámci podnikového zámeru sa vypracuje stratégia rozvoja, • pripraví sa, schváli a rozpíše na jednotlivé pracoviská obchodný plán podniku, • organizujú sa marketingové aktivity s prihliadnutím na ciel marketingového plánu a situáciu na trhu, • zabezpečí sa vypracovanie finančného plánu, financovanie, informačný systém, evidencia, priestorové rozmiestnenie činností a pracovníkov (OŠ), • vedenie pracovníkov pri realizácii strategických a krátkodobých úloh, • zabezpečí sa dohľad nad činnosťou hotela.

47. Radiaci a správny aparát hotelového podniku • Jeho úlohou je zabezpečiť riadenie činnosti hotela a jeho jednotlivých útvarov. Tvorí ho: • Vrcholový manažment hotela (top manažment) • riaditeľ hotela – stojí v čele hotela, reprezentuje ho navonok, organizuje a kontroluje prácu vedúcich úsekov a svojho vlastného útvaru (správa), je zodpovedný za celý chod hotela. • sekretariát – vybavuje agendu spojenú s riadením hotela, organizuje porady a jednania podľa pokynov riaditeľa, zostavuje z týchto jednaní zápisy a vedie si spisovú agendu. • právne oddelenie – vybavuje agendu spojenú s reklamáciami hostí, dozerá na formálnu správnosť uzatváraných zmlúv s dodávateľmi, zastupuje hotel pri právnych sporoch.

48. 2) Stredný manažment • personálny útvar – zodpovedá za prácu spojenú so získavaním nových pracovníkov, zvyšovaním kvalifikácie, zaraďovaním pracovníkov do funkcií a ich odmeňovaním. • kontrolné oddelenie – priamo zodpovedá riaditeľovi za správnu realizáciu inventúr a všetkých hodnôt hotela. • Ekonomické/finančné oddelenie– centrum hospodárenia hotelového podniku, spracováva, ekonomické informácie zo všetkých stredísk hotela, kontroluje plnenie finančného a obchodného plánu, získané informácie použije ako podklad pre úpravu plánov do budúcnosti. • marketingové oddelenie– realizuje marketingové aktivity hotela, využívajúc nástroje marketingového mixu, buduje pozitívny imidž hotela • technický úsek– vytvára sa iba u väčších hotelov, zabezpečuje údržbu a prevádzku kotolne, garáží, práčovne, záhrady ap.

49. obchodno-prevádzkový úsek– zabezpečuje celú prevádzku hotela – ubytovací, stravovací úsek, stredisko doplnkových služieb. Vedúcemu tohto úseku je podriadený vedúci ubytovacieho úseku a vedúci gastronomického úseku. • Každý z uvedených úsekov má svojho riaditeľa, resp. vedúceho (riaditeľ pre ekonomiku, marketingový riaditeľ, vedúci technického úseku ap), ktorý je priamym podriadeným riaditeľa hotela a iba jemu sa zodpovedá za celý zverený úsek/útvar. • Títo vytvárajú riadiaci aparát hotela, ktorý označujeme aj pojmom stredný manažment. • 3) Čiastkový manažment /manažéri prvej línie • predstavujú vedúci pracovníci v jednotlivých úsekoch a prevádzkach, napr. šéfkuchár, hlavný čašník, vedúci recepcie, hotelová gazdiná. • 4) Najnižšiu úroveň tvoria pracovníci hotela.

50. Prednáška č. 5 HOTELIERSTVO Systém organizácie v hotelierstve