160 likes | 741 Views
Slovenská poézia 1. polovice 20. storočia. Symbolizmus. literárny smer z poslednej tretiny 19. storočia. Jazykový symbol sa vytvára najmä metaforou, personifikáciou alebo metonymiou (napr. topole – symbol smútku)
E N D
Symbolizmus • literárny smer z poslednej tretiny 19. storočia. Jazykový symbol sa vytvára najmä metaforou, personifikáciou alebo metonymiou (napr. topole – symbol smútku) • Básnik má skutočnosť vyvolávať, nie pomenúvať, pretože „pomenovať predmet znamená potlačiť tri štvrtiny zážitku, ktorý máme z rozkoše hádania tajomného“. • Symbolizmus zbližuje poéziu s hudbou, melódia mala podporiť celkový dojem z veršov. Táto poézia často sprevádzaná rôznymi skladbami • Ivan Krasko, Janko Jesenský
Ivan Krasko (1876 – 1958) • Vlastným menom Ing. Ján Botto (príbuzný štúrovského autora) • Pseudonym mu vybrali S.H.Vajanský a J. Škultéty (on mal ps. Janko Cigáň) • Narodil sa roľníckej rodine, študoval na maďarskom gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr na nemeckom gymnáziu v Rumunsku a chemickým inžinierom sa stáva v Prahe • pracuje ako chemik v Čechách, po vypuknutí 1. sv. vojny narukuje na front, neskôr v Československu poslanec za agrárnu stranu • Tvorba: Nox et solitudo (Noc a samota) • Verše
Vitalizmus • literárny smer medzivojnovej poézie • básnici oslavujú život, nechcú sa vracať do minulosti, dôležitejšia je pre nich súčasnosť a budúcnosť. • ospevujú život, krásu ženy, životodarnú aktivitu a činorodosť, životný elán (elan vital – odtiaľ názov vitalizmus). • hľadajú harmóniu, optimizmus • Ján Smrek
Ján Smrek • vlastným menom Ján Čietek, narodil sa v roľníckej rodine, absolvoval učiteľský ústav v Modre, už ako stredoškolák spolupracuje s Národnými novinami • Počas 1. svetovej vojny narukoval ako vojak rakúsko-uhorskej armády. • Neskôr pôsobí ako redaktor, vydáva lit. časopis Elán • snažil sa o kultiváciu slovenčiny, odmietal snahy o československý jazyk. • Najvýznamnejšie zbierky: Odsúdený k večitej žízni (1922) , Cválajúce dni (1925), Božské uzly (1929) Básnik a žena (1934), Maľovaná abeceda (1954, pre deti) • ďalšie zb.: Hostina, Studňa, Zrno, Nerušte moje kruhy
DAV-isti • skupina mladých, ľavicovo orientovaných slovenských intelektuálov, ktorá vznikla roku 1922 v Prahe a vydávala časopis DAV (1924-1937). • boli to zväčša študenti, socialisti zo Slovenska, zaoberali sa otázkami umenia, filozofie, literatúry, kritiky, politiky. • Laco Novomeský, Daniel Okáli, Andrej Sirácky, Vladimír Clementis, Ján Rob Poničan
Ladislav Novomeský (1904 – 1976) • pochádzal z rodiny krajčíra, gymnaziálne štúdiá absolvoval v Budapešti, neskôr učiteľský ústav v Modre • okrem poézie sa venoval aj publicistike, redaktor Rudého práva, neskôr najvýznamnejšia osobnosť časopisu DAV • v časoch SNP bol podpredsedom ilegálnej Slovenskej národnej rady • Neskôr pôsobí v Slovenskej akadémii vied a ako predseda Matice slovenskej • Najvýznamnejšie zbierky: Nedeľa (1927), Romboid (1932), Otvorené okná (1935), Svätý za dedinou (1939) Ďalšie zb.: Pašovanou ceruzkou, Vila Tereza, Stamodtiaľ a iné
Nadrealizmus • (niečo nad skutočnosť) • vychádzajú z francúzskeho surrealizmu • v 30. 20. storočia na Slovensku vystúpila skupina mladých básnikov, ktorí zareagovali vo svojej tvorbe na blížiace sa nové vojnové obdobie, aj na udalosti vo vlastnom štáte, kritika fašizmu • vzbúrili sa proti dobe, svojou poéziou sa snažilipodať protest proti udalostiam, ktorých boli svedkami • básniam zdanlivo chýbala logika, boli na prvé prečítanie nezrozumiteľné, nabúrali aj klasickú stavbu básne – verš, rým, strofu, neobsahovali ani interpunkciu, či rytmus • opierali sa o javy podvedomia (o sen, o fantáziu), využívajú momentálne nápady a detské rečňovanky • Medzi zakladateľov nadrealizmu patrí Rudolf Fabry zbierkou Uťaté ruky. • nadrealistická sedmička: • Rudolf Fabry, Štefan Žáry, • Vladimír Reisel, Pavol Bunčák, • Ján Rak, Ján Brezina, Július Lenko
Rudolf Fabry (1915 – 1982) • Narodil sa v rodine strojníka, po absolvovaní gymnázia v Trnave vyštudoval kreslenie a zemepis v Prahe • Jeho činnosť bola predovšetkým žurnalistická – pôsobil v denníku Práca, či v časopisoch ako Život (šéfredaktor), Film a divadlo, neskôr Expres • Jeho prvá básnická zbierka Uťaté ruky sa všeobecne pokladá za signál nástupu nadrealizmu v slovenskej literatúre – ako svojskej podobe surrealizmu. • Najvýznamnejšie básnické zbierky: Uťaté ruky (1935), Vodné hodiny hodiny piesočné (1938), Ja je niekto iný (1946) Ďaľšie zb.: Nad hniezdami smrti vánok, Skala nekamenná, bralo neskalnaté, Na štít ruža krváca
Katolícka moderna • za programové vystúpenie básnikov katolíckej moderny je považovaná Antológia mladej slovenskej poézie, ktorú Dilong zostavil v roku 1933. • vytvorili ju v tridsiatych rokoch 20. storočia mladí autori, ktorí sa združili okolo františkána Rudolfa Dilonga. • zameriavajú sa na náboženské a národné hodnoty • základnou myšlienkou bolo heslo: služba Bohu, cirkvi, národu, boli pozitívne naklonení vláde vo fašistickom slovenskom štáte počas 2. svetovej vojny. • Po roku 1948 časť básnikov emigrovala a časť prestala tvoriť, alebo bola vo väzení • využívali náboženskú terminológiu, tematicky sa vracali do detstva, rodného kraja, k nenaplnenej láske, v pozadí ich poézie výrazná náboženská symbolika, viera v Boha • Rudolf Dilong, Pavol Gašparovič Hlbina, Janko Silan, Andrej Žarnov, Pavol Ušák Oliva, Svetloslav Veigl.
Rudolf Dilong (1905 – 1986) • Pochádza z rodiny plátenníka, od dvoch rokov sirota, v roku 1920 sa stal členom františkánskej rehole, neskôr katolícky kňaz. • Spolupracoval s viacerými literárnymi časopismi, vyznával ľudácky nacionalizmus (fašistický slovenský štát) a katolicizmus, ktoré sú prítomné aj v jeho tvorbe, ovplyvnený bol však aj surrealizmom a tvorbou slovenských nadrealistov • Počas 2. svetovej vojny pôsobil pri armáde ako vojenský kňaz • Po vojne emigroval do Talianska, neskôr do Argentíny, kde bol duchovným vo františkánskom kláštore. • Najvýznamnejšie básnické zbierky1934 Hviezdy a smútok 1935 Helena nosí ľaliu 1939 Na Hlinkovu gardu 1939 Gardisti, na stráž 1942 Hanička 1942 Vojna próza: Ruža pre Dagmar