280 likes | 360 Views
Name : Mária Debnárová Alexandra Markovičová Eva Velšicová AE3. The Political Economy of Trade and Empirical Evidence On The H-O Model.
E N D
Name : Mária Debnárová Alexandra Markovičová Eva Velšicová AE3 The Political Economy of Trade and EmpiricalEvidence On The H-O Model
vzájomná výmena tovaru a služieb medzi krajinami sveta, ktorá spája národné hospodárstvo so svetovým hospodárstvom sa nazýva medzinárodný obchod. od roku 1980 nastalo najviac zmien v celosvetovej ekonomike – rozšírenie voľného obchodu medzi krajinami na celom svete The political economy of trade
Význam zahraničného obchodu z pohľadu národnej ekonomiky : - zabezpečenie dovozu tovarov a služieb, ktoré krajina nemôže vyrábať - širšie zapojenie do medzinárodnej deľby práce - skvalitnenie vlastnej produkcie v snahe vyrovnať sa konkurencii - zahraničný obchod rozširuje možnosť odbytu - vďaka zahraničnému obchodu sa môžu aj pri rovnakých výrobných zdrojoch rozšíriť spotrebné možnosti krajiny, čo vyplýva z teóriekomparatívnych výhod The political economy of trade
Výber nástrojov obchodnej politiky nemusí mať vždy efektívny dopad. Prečo? pri tvorbe politických rozhodnutí často poháňa jednotlivcov vlastný záujem pred záujmom širokej verejnosti The political economy of trade
menej obmedzujúce podmienky vzniku dopytu pre účastníkov trhu pre voľný obchod Faktory: - vonkajšie záväzky štátu týkajúcej sa obchodnej politiky (regionálne dohody platné v rámci WTO) - vnútorné záväzky štátu (colné zjednotenie) - zabránenie diskriminácie medzi domácimi a zahraničnými krajinami ich službami a produktmi The political economy of trade
- správne využitie prírodných zdrojov vedie k rastu celkovej ekonomiky v štáte. Cieľom každej vyspelej ekonomiky je najefektívnejšia produkcia. - čím má krajina väčší objem vyvážaných produktov, tým bude potrebný väčší objem pracovnej sily. Má to priaznivý plyv na zamestnanosť v danej krajine. - naopak krajiny ktoré majú veľký objem importu trpia vedľajším efektom – nezamestnanosť. The political economy of trade
- znižovanie obchodných bariér ako sú: dane, tarifné poplatky a obchodné zákazy, ktoré obmedzujú dovážané množstvo - zvýšenie konkurencieschopnosti zabraňuje rozširovaniu čierneho trhu a odrádza od nekalých praktík obchodovania - podpora menej rozvinutých krajín prostredníctvom špeciálnych privilégií a časového obmedzenia na prispôsobenie sa ustanoveniam viac rozvinutých krajín The political economy of trade
Rozdiel medzi medzinárodným obchodom adomácim obchodom: spočíva v obmedzení zdrojov kapitálu a práce, pričom na domácom trhu je pravdepodobnejší obchod s pracovnými silami alebo kapitálom, v obmedzeniach prostredníctvom taríf, colných poplatkov a daní Thepoliticaleconomyoftrade
World Trade Organization (WTO) je jediná celosvetová organizácia zaoberajúca sa pravidlami obchodu medzi členskými krajinami za účelom odstraňovania prekážok v obchode. vytvára pravidlá pre medzinárodný obchod a rieši spory medzi jednotlivými krajinami. každá členská krajina musí používať rovnaký meter na všetky ostatné členské krajiny. The political economy of trade
Heckscher-Ohlin model: je všeobecný rovnovážny model medzinárodného obchodu predpovedá vzory obchodu a výroby na základe faktora dotácií z obchodného regiónu často sa vykonávajú empirické výskumy, ktorých úspechy sú však veľmi obmedzené vzhľadom k rovnakým dôvodom,ktoré narušujú predpoveď pre faktor cenového vyrovnania. Empirical Evidence on the H-O model
Wassil Leontief v roku 1953 študoval Heckscher-Ohlin model na príklade vývozu a dovozu tovaru v USA. USA vyvážala tovar náročný na prácu a dovážala tovar náročný na kapitál. V tej dobe prevládalo presvedčenie, že pracovná sila v USA je najbohatšie vybavená kapitálom preto by sa dalo očakávať, že budú vývážať tovar náročný na kapitál. Nebolo to tak a predsa patrilo USA v tej dobe medzi najbohatšie krajiny. Tento jav sa nazýva Leontievov paradox. Empirical Evidence on the H-O model
Na rozdiel od Richardovho modelu, ktorý je zameraný na komparatívne metódy sa tento model sa zameriava na to, že krajina vyváža tovary a služby, na výrobu ktorých má dostatočné zdroje a dováža tovary a služby, na ktoré dostatočné zdroje nemá. EmpiricalEvidence on the H-O model
Základné predpoklady tohto modelu: Práca a kapitál voľne prúdia medzi sektormi Množstvo práce a kapitálu sa v oboch krajinách líši Krajiny využívajú rovnaké technológie Záujem je rovnaký EmpiricalEvidence on the H-O model
Test ofGlobaldata: Autori : Harry P. Bowen, Edward E. Leamer, and LeoSveikauskas Test zaoberajúci sa viacerými krajinami (okrem USA) zahrňujúci 27 krajín a 12 faktorov produkcie. Rovnaká teória ako v Leontiefovom modeli skúmanom na Spojených štátoch EmpiricalEvidence on the H-O model
Výpočet pomeru dotácie každej krajiny pre jednotlivé faktory ku svetovej dodávke týchto faktorov Následné zistenie porovnaní nepotvrdzuje H-O model, práve naopak, potvrdzuje Leontiefovu teóriu Výsledok tejto teórie vysvetľuje zlyhanie predpokladu o rovnakom technologickom predpoklade EmpiricalEvidence on the H-O model
TheCaseoftheMissingTrade: Technologické rozdiely v krajinách zaznamenané na základe pozorovania objemu obchodu, Skutočnosť sa líši od predpovede H-O modelu, Využitie H-O modelu len ako modelu pre určenie predpovede pre krajinu ( s pravdepodobnosťou odchýlok ), Rozdiel v predikcii obchodu s prácou medzi bohatými a chudobnými krajinami. EmpiricalEvidence on the H-O model
Príklad: Spojené štáty mali v roku 2008 svetový príjem okolo 23 %, avšak počet pracovníkov len 5 % z celosvetového počtu, pričom podľa modelu by mal byť počet pracovníkov niekoľkonásobne vyšší. Naopak Čína mala v roku 2008 svetový príjem 7 %, ale približne 20 % svetových pracovníkov, preto by mala vyvážať prácu, čo sa však nestalo. EmpiricalEvidence on the H-O model
Predpoklad „chýbajúceho obchodu“ s faktorom práce Predpoklad technologických rozdielov krajín, ktoré medzi sebou obchodujú Je možná kombinácia O-H modelu s Richardovým modelom EmpiricalEvidence on the H-O model
Vývoz medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami V rámci porovnávania štruktúry vyspelých krajín a krajín tretieho sveta je vývozna celkom dobrej pozícií Na príklade vGraf 1 môžeme sledovať porovnania : dovoz USA vsBangladéš, ktorého pracovná sila má nízku úroveň vzdelania; dovoz USAvsNemecko, ktorého pracovná sila má vysokú úroveň vzdelania. EmpiricalEvidence on the H-O model
Graf 1 EmpiricalEvidence on the H-O model
Vertikálne osi na grafe predstavuje USA. Ako môžeme sledovať, krivka Bangladéšu predstavuje veľký podiel dovozu nízkonáročných tovarov na výrobu– napríklad oblečenie, ale naopak nízky podiel vysoko náročných tovarov na výrobu. Nemecko je v opačnom postavení. EmpiricalEvidence on the H-O model
Graf 2 EmpiricalEvidence on the H-O model
Na Graf 2 pozorujeme prichádzajúce zmeny štruktúry dovozu do USA zo západných krajín Európy, Japonska a štyroch ázijských ekonomík tzv. „four miracles“ (Južná Kórea, Taiwan, Hongkong, Singapur), ktoré sa vyvíjali časom. EmpiricalEvidence on the H-O model
Graf 3 EmpiricalEvidence on the H-O model
Zmeny v rokoch zaznamenané na Graf 3: 1960- Japonsko sa nachádzalo na úrovni pod Západnou Európou, krajiny „four miracles“ sa zameriavali na nízko náročné tovary na výrobu. 1998 - Vývozy sa formovali a zároveň sa stali vysoko prosperujúce. Pomerne rýchlo sa stali z chudobných ekonomík relatívne bohaté na vysoko kvalifikované na pracovné sily. EmpiricalEvidence on the H-O model
Najväčšie zmeny zaznamenávame hlavne v Japonsku, ktorého pracovná sila porovnateľná zo Západnou Európou, ekonomika krajín „four miracles“ vysoko stúpala a to hlavne kvôli kvalifikácií pracovných síl ale až o niekoľko desaťročí neskôr ako Japonsko. EmpiricalEvidence on the H-O model
Na tomto modeli môžeme sledovať empirické testovane H-O modelu. Konkrétne informácie poukazujú na to, že technológie sú faktory, ktoré vytvárajú najväčšie rozdiely medzi krajinami, a nie základné rozdiely v bohatstve krajiny. Štruktúry obchodov tovarov však napredujú a rozvojové krajiny sú čoraz viac a viac vyspelejšie. EmpiricalEvidence on the H-O model