Mäkkýše morí

1. Mäkkýše morí Mollusca

2. Mäkkýše (Mollusca) • sú pôvodne dvojstranne súmerné (mnohé druhotne asymetrické) prvoústovce, • medzi morskými mäkkýšmi nájdeme okrem zástupcov ulitníkov alastúrnikov ajhlavonožce a menej známechitóny, • jednotlivé druhy sa navzájom líšia tvarom, farbou aj kresbou schránky a stavbou svalnatej nohy,

3. Chitóny • Chitóny sú mäkkýše oválneho tvaru. Ich schránku tvoria škridlicovito usporiadané platničky. Pomocou mohutnej svalnatej nohy sa plazia po dne alebo sa prichytávajú v štrbinách skál. Živia sa riasami. Žijú najmä v prílivovej zóne morí

4. Ulitníky (Gastropoda) • k najkrajším patria porcelánovcea homôlky, • porcelánovce (Cypraea) majú ulitu hladkú a lesklú. Jej základ tvorí špirála, ktorú prekrýva posledný veľký závit s charakteristickými kresbami. Žijú v teplých moriach a živia sa riasami a drobnými živočíchmi. V minulosti sa používali ako platidlo,

5. Porcelánovce (Cypraea)

6. Homôlky (Conidae) • patria k jedovatým morským živočíchom. Ich jedové žľazyvyúsťujú do vyliačiteľného chobota, cez ktorý tieto mäkkýše vystreľujú na svoju korisť šípy. Lovia bezstavovce, ale aj menšie ryby

7. Prílipky (Patellidae) Nemajú typickú ulitu. Miskovitá schránka im umožňuje život v pobrežných vodách a chráni ich nielen pred predátormi, ale aj pred morskými vlnami. Jej špeciálny tvar znižuje straty vody pri odlive. Priľnú na dno, kde pod sebou vytvárajú jamku.

8. Lastúrniky (Bivalvia) • O podklad sa prichytávajú pomocou pevných vláken, ktoré produkujú špeciálne (bysové) žľazy. Patria k významným filtrátorom. Cez sifón prefiltrujú denne desiatky až stovky litrov vody, z ktorej odoberajú kyslík a živiny. Medzi lastúrnikmi je veľa druhov, ktoré slúžia ako potrava pre morské živočíchy a mnohé z nich sú pochúťkou aj pre človeka.

9. Slávka jedlá (Mytilus edulis)

10. Ustrica jedlá (Ostrea edulis)

11. Rozzeva obrovská (Tridacna gigas) • Najväčším a najťažším lastúrnikom, môže vážiť viac ako 200 kg a byť široká až 1m.

12. Hlavonožce (Cephalopoda) • Hlavonožce sú najdokonalejšou triedou mäkkýšov, čo súvisí najmä s ich aktívnym spôsobom života. Redukovaná, vnútorná schránka (sépiová kosť) sa nachádza v tele živočícha, niektorým druhom chýba. Vonkajšia schránka sa zachovala iba u lodienky • Najznámejšími zástupcami hlavonožcov sú osmohohy (chobotnice), sépie a kalmary. • Aktívny život viedol u hlavonožcov ku vzniku dobre vyvinutého nervového systému a zmyslových orgánov

13. Na hlave sú umiestnené zvyčajne zložité, veľké, komorové oči. V nebezpečenstve sa chránia tmavou tekutinou, ktorú uvoľňujú z atramentových žliaz. Takto zamaskované unikajú opačným smerom. Mnohé druhy majú schopnosť meniť farbu pokožky podľa farby podkladu a fyziologického stavu. • Hlavonožce sú oddeleného pohlavia s častým pohlavným dimorfizmom. • Oplodnenie je vnútorné. Jedno z ramien samca sa mení na kopulačný orgán (hektokotylové rameno), ktorým prenáša spermie do tela samice. Vývin je priamy, samice mnohých druhov sa o vajíčka starajú.

14. Chobotnice (Octopoda) • patria medzi najinteligentnejšie bezstavovce. Majú vyvinutú pamäť a sú schopné sa učiť

15. Kalmare (Loligo) • sú štíhle hlavonožce dosahujúce veľkosť 20 – 30 cm. Žijú a lovia vo veľkých húfoch • krakobrovský (Architeuthis dux) • Sépia obyčajná (Sepia officinalis)