THE INSTRUMENTS OF TRADE POLICY ( N ÁSTROJE OBCHODNEJ POLITIKY)

1. THE INSTRUMENTS OF TRADE POLICY(NÁSTROJE OBCHODNEJ POLITIKY) Vypracovala: Zuzana Mikolajová

2. ÚVOD WTO (Svetová obchodná organizácia) • najdôležitejšouinštitúciousvetového obchodu • stanovuje globálnepravidlá obchodu medzinárodmi. Zahraničný obchod • časťobehu tovaru prekračujúca hranice jednotlivého štátu. Predstavuje export a import tovaru, v širšomzmysle aj služieb (dopravné, poisťovacie) a nehmotných práv (patenty, licencie). Obchodná politika • je nástrojom, pomocouktorého krajiny, respektíveintegračnézoskupenianapomáhajú • rozvoju obchodu. Na jednej straneochraňujúdomácichvýrobcov a spotrebiteľov a na stranedruhej, bojom proti bariéram v medzinárodnom obchode sasnažiadocieliťľahšíprístup na trhy tretíchkrajín. Nástroje (opatrenia) používané na realizáciuobchodnej politiky: • zmluvné nástroje obchodnej politiky - opierajúsvoj základ o medzinárodnézmluvy, ktoréštátzaväzujú k realizácii určitého obchodného systému. • autonómne nástroje obchodnej politiky - súplne v kompetencii jednotlivých krajín. Ceztieto nástroje súchránenídomácivýrobcovia. • proexportné nástroje obchodnej politiky - slúžia k podpore domáceho exportu. najčastejšie podoba zvýhodnenéhofinancovania exportu, poisťovaniarizík,poskytovaniateritoriálnych a komoditnýchinformácií a marketingovej podpory.

3. TYPY CLA • Clo – daň vyrúbená za dovážané tovary a služby. • Špecifické clo - pevný poplatok na jednotku tovaru Napr.: Bicykle, špecifické clo 10 eur za jednotku. • Ad valorem clo - percento (časť) hodnotydovážaného tovaru Napr.: Bicykle, majú valorické clo o 5,5%

4. Tabuľka 1: AverageTariff on IndustrialProducts in Major DevelopedCountries (%) U.S E.U Japan Canada Wood, pulp, paper, andfurniture 0.8 2.0 1.0 2.0 Textilesandclothing 10.0 8.0 8.012.0 Leather, rubber, andtravelgoods 5.0 4.0 7.0 6.0 Metals 2.0 2.0 1.0 2.0 Chemicalsandphoto. supplies 4.0 5.0 3.0 3.0 Transport equipment 3.0 4.0 0.0 6.0 Non-electricmachinery1.0 2.0 0.0 1.0 ElectricMachinery 2.0 3.0 0.2 2.0 Mineralproducts 2.0 2.0 0.8 2.0 Othermanufactures 3.0 3.0 1.0 3.0 Fishandfishproducts 1.0 12.0 6.0 1.0 Petroleum 1.0 3.0 3.01.0 Average 3.8 4.2 2.7 4.3

5. Tabuľka 2: AverageTariff on IndustrialProducts in Some Major DevelopingCountries (%) BrazilMexico Korea China India Wood, pulp, paper, andfurniture 13.0 16.0 6.0 9.0 29.0 Textilesandclothing20.0 24.0 10.0 18.0 30.0 Leather, rubber, andtravelgoods 17.0 21.0 8.0 15.0 32.0 Metals 14.0 15.0 6.0 7.0 32.0 Chemicalsandphoto. supplies11.0 13.0 7.0 8.0 34.0 Transport equipment 18.0 18.0 8.0 16.0 38.0 Non-electricmachinery14.0 12.0 6.0 10.0 25.0 ElectricMachinery17.0 16.0 6.0 11.0 26.0 Mineralproducts10.0 15.0 6.0 10.0 29.0 Othermanufactures18.0 19.0 7.0 14.0 29.0 Fishandfishproducts 12.0 28.0 16.0 15.0 35.0 Petroleum 0.4 12.0 6.0 5.0 18.0 Average14.9 17.1 7.5 11.3 30.5

6. PREDPOKLADY (ASSUMPTIONS) • dve krajiny: domov a zahraničie • produkt: pšenica • obe krajiny konzumujú a produkujú • cena: uvádzaná v mene domácej krajiny • Obchod medzi krajinami nastáva, keď sú ceny rovnakého tovaru rozdielne. • Predpokladajme, že cena pšenice v zahraničí je nižšia ako doma • zahraničie začne predávať pšenicu domácej krajine (dovoz zníži domácu cenu a zvýši cenu v zahraničí, pokiaľ sa neodstránia cenové rozdiely)

7. S Cena P Cena P A 1 MD D MnožstvoQ MnožstvoQ S1 D1 D1 – S1 DOMÁCA KRIVKA PO IMPORTE (DERIVING HOME´S IMPORT DEMAND CURVE) PA P2 P1

8. Cena P Cena P S* XS D* D*2 D*1 S*1 S*2 MnožstvoQ S*1 – D*1 S*2 – D*2 MnožstvoQ ZAHRANIČNÁ KRIVKA EXPORTNEJ PONUKY (DERIVING FOREIGN´S EXPORT SUPPLY CURVE) P2 P1 P*A

9. Cena P XS 1 PW QW Množstvo Q SVETOVÉ EQUILIBRIUM • nachádza sa v bode v ktorom sa pretína domáca krivka dopytu po importe so zahraničnou krivkou exportnej ponuky MD i

10. VPLYV CLA (THE EFFECTS OF A TARIFF) • predpokladajme špecifické clo t na jednotku pšenice • prepravcovia nie sú ochotní previesť svoj tovar (pšenicu), pokiaľ cenový rozdiel medzi domácim a zahraničným trhom neprevýši clo • ak prepravcovia nie sú ochotní previesť do domácej krajiny pšenicu, nastane prebytok dopytu po pšenici na domácom trhu a prebytok ponuky na zahraničnom trhu • cena za pšenicu bude mať tendenciu rásť v domácej krajine a klesať v zahraničnej • clo spôsobí, že cena tovaru vzrastie na domácom trhu a klesne na zahraničnom trhu až pokiaľ sa cenový rozdiel nebude rovnať tarife: PT - P*T = t

11. cena na domácom trhu vzrastie do bodu PT • domáci výrobcovia môžu ponúkať viac a domáci spotrebitelia kvôli vyššej cene konzumujú menej • množstvo dovážaného tovaru klesne z QW na QT • cena na zahraničnom trhu klesne na P*T • domáci výrobcovia ponúkajú menej za nižšiu cenu, preto dopyt zahraničných spotrebiteľov rastie • množstvo vývozu klesne z QW na QT • kvôli zavedenému clu klesá obchodované množstvo pšenice • množstvo domáceho dopytu po dovoze a zahraničnej ponuky vývozu sa rovná ak PT - P*T = t • nárast ceny na domácom trhu je menší ako čiastka cla, pretože časť cla sa prejaví poklesom zahraničnej exportnej ceny • efekt cla je prakticky veľmi malý

12. Home market World market Foreign market Cena P Cena P CenaP S* XS 2 1 t D* MnožstvoQ QT Množstvo Q Množstvo Q QW Zobrazenie vplyvu špecifického cla v eur tnajednotkupšenice Svetový trh Zahraničie Domov S PT PW P*T 3 MD D

13. EFEKT CLA V MALEJ KRAJINE

14. Cena P S D Množstvo Q D2 D1 S1 S2 Imports pocle Imports pred clom PW+ t PW

15. EFEKTÍVNA MIERA OCHRANY(EFFECTIVE RATE OF PROTECTION) • meria do akej miery ochraňuje clo domácich obchodníkov • clo je ochrana domácich výrobcov pred nízkymi cenami, ktoré môžu byť spôsobené dovozom • porovnáva pridanú hodnotu odvetvia pred zavedením ciel a po aplikácii ciel colnej štruktúry na celé odvetvie vrátane vstupov. • definuje sa ako percento, o ktoré sa zvýši odvetvová pridaná hodnota na jednotku produkcie pri aplikácii celej colnej štruktúry v krajine. ERP = (hc-h)/h • hc - jednotková pridaná hodnota,(pridaná hodnota) • h - je jednotková pridaná hodnota aplikácie ciel, (pridaná hodnota pri existujúcej colnej politike) • ERP - je efektívna miera ochrany • vprípade, žeprivýrobeclomchránenéhotovarusaspotrebúvavajúajdovezené medziprodukty, vtedysaskutočnámieraochranynebuderovnaťnominálnejcolnejtarife

16. NÁKLADY A VÝNOSY CLA (COST AND BENEFITS OF TARIFFS) Dovážajúca krajina- cena rastie • spotrebitelia strácajú • obchodníci získavajú • vláda získava príjem Vyvážajúca krajina – cenaklesá • spotrebitelia získavajú • obchodníci strácajú

17. Cena P a b D Q1 Q2 Množstvo Q SPOTREBITEĽSKÝ PREBYTOK (CONSUMER SURPLUS) • meria hodnotu, ktorú spotrebiteľ získa z nákupu z rozdielu medzi cenou za ktorú vlastneplatí a cena, ktorú by bol ochotný zaplatiť. Keď cena produktu je na úrovni P1, spotrebiteľský prebytok prezentuje plochu pod krivkou D a nad cenou P1, viď trojuholník a. Pokiaľ cena produktu je znížená z P1 na P2, spotrebiteľský prebytoksa zväčší a trojuholník je daný na ploche a plus b. Tak plocha b je rozdiel alebo zvýšenie blahobytu spotrebiteľa ako výsledok zníženia cien. Môžeme povedať, že nižšia cena zvýšila spotrebiteľský prebytok. P1 P2

18. Cena P S d c Q1 Q2 MnožstvoQ PREBYTOK VÝROBCOV (PRODUCER SURPLUS) • meria hodnotu, ktorú výrobca získa z rozdielu medzi cenou, za ktorú výrobok aktuálnepredal a cenou, za ktorú ho bol ochotný predať Keď cena produktu je na úrovni P1, tak prebytok výrobcov je na ploche Krivky ponuky S a pod cenou P1, viď Trojuholník c.Pokiaľ cena produktu sa zvyšuje z P1 na P2, prebytok výrobcov sa zväčší a bude zobrazený na ploche c plus d. Plocha d je zvýšenie výrobcu. P2 P1

19. Cena P S = strata spotrebiteľov (a + b + c + d) = zisk výrobcov (a) = vládne príjmy (c + e) a c b d e D MnožstvoQ D2 D1 S1 S2 ANALÝZA NÁKLADOV A VÝNOSOV (MEASURING THE COST AND BENEFITS) • clo spôsobuje rast domácej výroby, pokles domácej spotreby, zníženie dovozu a rast príjmov do štátneho rozpočtu. PT PW P*T

20. Cena P S = strata efektívnosti (b + d) = zisk z výmenných relácii (e) b d e D MnožstvoQ Imports ČISTÝ BLAHOBYT VPLYV CLA(NET WELFARE EFFECT OF A TARRIFF) PT PW P*T