Postmodernizmus (úvod)

1. Postmodernizmus(úvod)

2. stále prebieha – čo implikuje neukončenosť diskusie, skôr sa treba pýtať a hľadať, ako niečo záväzne tvrdiť, obsahuje atribúty často aj protirečivé • definícia a zhodnotenie – úloha pre budúce generácie • tento -izmus je odlišný od modernistických -izmov • široké použitie termínu – hovoríme o postmodernizme vo filozofii, architektúre, výtvarnom umení, literatúre, teológii

3. sám názov naznačuje, že pri pokuse o uchopenie pojmu bude treba vychádzať z pojmu "modernizmus" a voči nemu ho aj vymedziť • znamená to koniec moderny, jej popretie, rozšírenie alebo niečo iné? • český teoretik a prekladateľ, anglista Martin Hilský: "Podstatou estetickej ideológie modernizmu je odklon modernistických básnikov, prozaikov, maliarov, sochárov a skladateľov od realizmu a ich smerovanie k nemimetickým formám vyjadrenia.“ • jedným z hlavných prvkov, ktorými sa moderna odlíšila od tradičného umenia, bola zmena vo vzťahu umenia k zobrazovanej skutočnosti, čo Václav Černý nazýva disrealizáciou

4. realistický umelec sa usiluje pravdivo, realisticky zobraziť skutočnosť, moderný umelec si naproti tomu uvedomuje, že nie je možné zobraziť skutočnosť v celku, že jestvuje niečo nepredstaviteľné • nemecký filozof, teoretik postmoderny Wolfgang Welsch hovorí o túžbe po jednote a celku, čo vedie k experimentom s formou, jazykom a podvedomím

5. názory na vzťah postmoderny k moderne sa rôznia: • francúzsky filozof Jean-Francois Lyotard ju chápe ako súčasť moderny, nie ako epochu, ale stav mysle, či skôr stav ducha • Wolfgang Welsh: postmoderna neznamená rozchod s modernou, ale pýtanie sa na modernu • slovenský filozof Peter Sýkora: nie revolučné popretie moderny, nie nová avantgarda, ale "plazivá kontrarevolúcia" – rafinované a ustavičné rozkladanie moderny znútra • Martin Hilský: priame popretie eliotovskej vetvy modernizmu • pesimistický názor, že postmoderna znamená koniec kultúrnych dejín(Francis Fukuyama)

6. v akom svete sa konštituuje postmoderna? • je úzko spojená s postindustriálnou spoločnosťou, obrovská informačná explózia, nárast konzumnej kultúry, nárast vplyvu populárnych médií – televízia, film, video, rocková hudba • nový vzťah k skutočnosti – čo nie je v televízii, to „neexistuje“ • globalizácia problémov, hroziaca ekologická katastrofa »internacionalizácia životných pocitov • kultúrny pluralizmus – paradoxný postulát postmodernizmu: Pravda nie je globálna, ale lokálna. • nejstvuje jedna, univerzálna pravda, ktorou by sa dal vysvetliť svet, akceptácia rozličných pohľadov

7. v literárnom zmysle termín postmodernizmus – od konca 50. rokov 20. st. rokov v USA • Irvin Howe v eseji Masová spoločnosť a povojnová prózaa Harry Levin v eseji Čo bol modernizmus? spočiatku vymedzovali pojem postmodernizmus negatívne, ako úpadok postmodernistickej literatúry vo vzťahu k literatúre modernizmu, nostalgia za modernizmom • v 60. rokoch – zmena k pozitívnemu hodnoteniu – John Barth: v eseji „The Exhaustion of Literature“ (1967) konštatuje vyčerpanie možností literatúry

8. esej Leslieho Fiedlera Cross the Borders –Close the Gap (Prekročte hranice – prekleňte priepasť), uverejnená nie v literárnom časopise, ale v Playboyi • kritika „Novej kritiky", akademickej inštitúcie moderny • T. S. Eliot – antiliberál, neuznával masovú kultúru • L. Fiedler – dôraz práve na masovú, populárnu kultúru, ktorej prvky začal rozoznávať u niektorých amerických spisovateľov – Kerouac, Ferlinghetti, Vonnegut, Mailer (nadväznosť na dadaistickú a surrealistickú líniu)

9. „Takmer všetci spisovatelia si uvedomujú fakt, že prežívame zápas literárnej moderny so smrťou a pôrodné bolesti postmodernizmu... Žijeme teraz v dobe, ktorá je naozaj iná – apokalyptická, antiracionálna, otvorene romantická a sentimentálna... Postmodernizmus je schopný prekonať priepasť medzi umelcom a publikom. Preklenúť priepasť znamená prekročiť hranice medzi zázračným a pravdepodobným, medzi skutočným a mýtickým, medzi buržoáznym svetom s jeho budoárom, učtárňou a kráľovstvom toho, čo sa dlho zvyklo označovať za rozprávku, až nakoniec nadobudlo povesť pomäteného blúznenia... Postmoderný umelec je 'dvojitý agent‚ – je rovnakou mierou doma vo svete technológie aj v ríši zázrakov." (Leslie Fiedler)

10. Hlavné znaky postmodernizmu Prekonanie priepasti medzi umelcom a publikom • modernizmus svojimi experimentmi s časopriestorom, podvedomím a jazykom túto priepasť zväčšil • Eliotova Pustatina je bez poznámok takmer nečitateľná alebo ťažko interpretovateľná, Joyceov román Plačky za Finneganom zasa fakticky nepreložiteľný • znamaná to návrat realizmu? áno, aj • postmodernizmus skutočne rehabilituje realizmus ako tvorivú metódu, ale postmoderný umelec netvorí podľa nijakých ustálených pravidiel, podľa nijakého literárneho kánonu, on si tie pravidlá tvorí, hľadá v procese tvorby • namiesto dôrazu na štruktúru sa kladie dôraz na genézutvorby, dielo ako proces • znamená to, že v postmodernizme neplatia nijaké pravidlá, že sa môže všetko? • postmodernizmus neuprednosťnuje ani jeden štýl – platia všeobecné hodnotové kritériá pre literatúru • dôležité je spojenie vo funkčný celok

11. Spojenie prvkov "vysokej kultúry", ("kultúry elity") s prvkami "masovej kultúry“ • L. Ferlinghetti: požiadavka vyhnať poéziu na ulicu • neznamená to degradáciu umenia a jeho podriadenosť komerčným cieľom? • poľská literárna vedkyňa Joanna Goszczynska: "Je to literatúra, ktorá chce byť populárna, atraktívna, čítaná masovým príjemcom. Využívajúc schémy nízkej kultúry (konvencie westernu, krimi,špionážneho románu, komiksu), nezriedka sa obtiera priamo o gýč – či skôr pseudogýč. Spisovateľ postmodernista sanemusí hanbiť za to, že píše bestsellery." • niektorí autori sa skutočne podriaďujú zákonom trhu, no napriek štylistickej či inej zručnosti ich tvorba zostáva schematická (Grisham, King) • autori postmodernistickej literatúry naproti tomu síce využívajú prvky alebo žánre pop-kultúry, ale uvedomujú si ich dopad a ich využitie smeruje k irónii (využitie paródie, citácie, plagiátu)

12. Kurt Vonnegut – román Groteska – apokalyptická vízia americkej spoločnosti, obraz rozkladu modernej civilizácie, fiktívna autobiografia postavy menom dr. Wilbur Narcis-11 Swain, USA – len niekoľko tisíc roztrúsených rodín, New York – džungľa, prezident – nikto ho nerešpektuje, vytváranie "náhradných" rodín pomocou počítača • prelínanie motívov science fiction s non-fiction, v pozadí silný humanizmus, strach o budúcnosť • groteska – prelínanie tragických a komických prvkov, vážneho a smiešneho, reálneho a fantastického • vzťah k čitateľovi – postmoderné texty sú schopné uspokojiť zároveň masového i elitného príjemcu • čitateľ ako spolutvorca postmoderného textu • film (Spielberg) • výtvarné umenie (Warhol) – spojenie umenia a obchodu • vstup komixu do literatúry – Peter Pišťanek: Rivers of Babylon

13. Eklektická a synkretická povaha postmoderného umenia • Beatles – obal LP Sgt. Pepper: vpredu je kvetinový záhon, v ňom zo živých kvetov nápis Beatles, za ním bubon s nápisom Sgt. Pepper's Lonely Heart Club Band, pri ňom stoja členovia kapely v uniformách, za nimi v podobe koláže je znároznená plejáda voskových figurín osobností z rôznych období: E. A. Poe, O. Hardy, M. Diettrichová, K. Marx, Sh. Temple, T. A. Edison...

14. Frank Zappa a Mothers of Invention – obal LP We're Only In It For Money – rovnaký princíp: • nápis Mothers, na bubne We're only for it for money, členovia kapely v ženských šatách, opäť koláž (L. H. Oswald, Mona Lisa, Rasputin, L. Johnson, J. Hendrix), niektoré osobnosti majú pásku cez oči • Beatles – prvok synkretizmu, spájania rozličných prvkov, Zappa – kópia, irónia, odstup

15. v literatúre – akýsi "voľný štýl" • neuprednostňuje sa ani jeden štýl, povolené sú všetky prostriedky, často vo vnútornej protirečivosti • stierajú sa hranice medzi literárnymi druhmi a beletristické formy sa zlučujú s reportážnymi či esejistickými

16. Spojenie skutočnosti a fikcie • v americkej literatúre v 70. rokoch 20. st. – nový žáner – "nonfiction novel" ("faktografický román“) • "žurnalistický román" (Norman Mailer, Tom Wolfe) • autor sa neuspokojuje len so sprostredkovanými informáciami, ale chce byť "pri tom" • jeden z románov Normana MaileraKatova pieseň • dvojnásobný vrah Gary Gilmore sa po 18 rokoch väzenia vracia na slobodu, prežije lásku, dopustí sa ďalšieho zločinu, väzenie, odmieta požiadať o milosť a trvá na vlastnom potrestaní • látka nie je fiktívna, ale založená na skutočnej udalosti • hoci jeden z literárnych kritikov prirovnal Mailera k Tolstému, je tu podstatný rozdiel v spôsobe spracovania látky, u Mailera prevažujú fakty, klasické dejové rozprávanie nahrádza sled dramatických scén, fragmentárnosť, Mailer využíva nefiktívne prvky, ako sú výpisky z dobovej tlače či z Gilmorových listov

17. Metaliteratúra, metafikcia, intertextuálnosť • J. Goszczynska: "Spisovateľ si plne uvedomuje, že vytvárané dielo vzniká v nadväznosti na už existujúce texty, a toto poznanie vyjadruje cez autoreflexiu, ktorú vpisuje dotextu." • literatúra sa stáva literatúrou o literatúre, kópiou kópie skutočnosti • metafikcia – imaginárny dialóg autora s čitateľom, priamo ho oslovuje:„Milý čitateľ, napísal som to tak a tak, ale pozor, je to len fikcia.“ • ironický postoj k rozprávačovi • intertextuálnosť – odkazy na iné diela, citácie, text sa "rozpráva" s inými textami • anglosaská kritika: prenášanie "ireálnej reality" do textu prostredníctvom citácií a parafráz • nadväznosť na Laurencea Sterna

18. Irónia, paradox, humor • postmoderný text je programovo založený na irónii a paródii • spochybnenie prevládajúceho racionalizmu 20. storočia • nový vzťah k minulosti • U. Eco: "Postmodernistickou odpoveďou modernizmu je poznanie, že minulosť treba preskúmať tak, že k nej pristupujeme ironicky a bez ilúzií." • pulzácia medzi "vážnym" a "smiešnym", tragické sa prelína s komickým, proklamované hodnoty sa stávajú terčom výsmechu (P. Vilikovský: Večne je zelený) Fragmentárnosť • negácia štruktúrovania textu ako podstatného znaku modernizmu a avantgardy • modernizmus – fragment je časťou celku, postmodernizmus – celok sa vytvára z fragmentov • zámerná depsychologizácia postáv Prelínanie reality a fantastiky • magický realizmus – G. G. Márquez, J. L. Borges, J. Cortázar