Sociálny práca v treťom sektore II. časť

1. Sociálny práca v treťom sektore II. časť PhDr. Petr Mrázek

2. Definícia sociálnej práce Medzinárodná federácia sociálnych pracovníkov (1988) Činnosť, ktorá predchádza alebo upravuje problémy jednotlivcov, skupín, komunít, ktorá vzniká z konfliktov, potrieb jednotlivcov a spoločenských inštitúcií a mala by ovplyvňovať uskutočňovanie vhodných sociálnych zmien v prospech kvality života všetkých ľudí.

3. Definícia sociálnej práce Sociálna práca ako základná činnosť v rámci sociálnej pomoci a sociálnej ochrany má najmä dva ciele: • zabrániť, aby sa rizikoví jednotlivci a rodiny stali vylúčenými • zmierniť sociálne dôsledky • poskytnúť pomoc už vylúčeným jednotlivcom a rodinám

4. Terénna sociálna práca je vykonávaná sociálnym pracovníkom v prirodzenom prostredí klienta. Úlohou terénneho sociálneho pracovníka je • dohodnúť s klientom kompletný spôsob riešenia jeho problémov a poskytnúť mu sprievod • pracuje v prostredí klienta (v byte, komunite) • je zamarená na sociálne vylúčených a inak ohrozených klientov • je zameraná na prácu s klientom a nadväzne na jeho primárne prostredie akým je rodina resp. iné blízke sociálne väzby. • je orientovaná na klienta, rešpektuje jeho želania, jeho návrhy na riešenie problému a stavia na schopnostiach a mobilizácii vnútorných síl klienta • je nedirektívna spolupracuje s ďalšími aktérmi pôsobiacimi v prostredí klienta, napr. v prostredí sociálne vylúčenej komunity.

5. Definícia sociálneho pracovníka Podľa Strieženca, 2001, s. 187 je to človek, ktorý: Pracuje v sociálnej sfére. Sprostredkúva pomoc pri riešení problémov klienta. • V spolupráci s klientom rieši sociálne problémy, aktívne sa podieľa na • vytváraní preventívnej činnosti s vyhľadávaním ohrozených osôb a skupín, • signalizuje sociálne problémy. Dokáže samostatne poskytovať vecné • informácie, sprostredkovať styk so špecializovanými inštitúciami • a odborníkmi, interakcie psychických a sociálnych faktorov pôsobia cich na • fungovanie jednotlivca. Vedomosti pracovníka vychádzajú z poznania • sociálnej práce, z filozofického, psychologického, pedagogického, • sociologického, etického, právneho, ekonomického a politického prístupu. • Musí poznať miesto, úlohy a perspektívy sociálnej politiky a sociálnej práce a musí na profesionálnej úrovni zvládnuť komunikáciu s jednotlivcom, skupinou a komunitou.

6. Terénny sociálny pracovník • odborný zamestnanec obecného úradu, alebo inej oprávnenej organizácie. • Využíva rôzne metódy sociálnej práce podľa toho, či sa jednotlivec alebo rodina ocitol v ohrození krátkodobo alebo či ide o dlhodobé, viacgeneračné sociálne vylúčenie z komunity. • Hlavnou metódou práce terénneho sociálneho pracovníka je terénna sociálna práca. • Z hľadiska obsahu je ťažisko práce v sociálnom (alebo sociálnoprávnom) poradenstve pre klientov • Spolupracuje s inými odborníkmi pri riešení problémov svojich klientov

7. Sociálny prípad zahrnuje najrôznejšie druhy fyzickej, mentálnej, citovej či spoločenskej deviácie, ktoré sú príčinou zlyhania človeka pri plnení svojich ľudských funkcií a úloh (choroba, staroba, strata zamestnania, materstvo a starostlivosť o deti, strata príjmu alebo chudoba, strata spoločenských väzieb). Na vyjadrenie tohto pojmu sa tiež používa pojem sociálna udalosť. Človek sa dostáva do rôznych životných situácií, ktoré vyvolávajú celý rad dôsledkov. Ak sú spojené s ekonomickými dôsledkami, stávajú sa predmetom verejného záujmu, a to najmä v prípade, ak svojimi dôsledkami a výskytom môžu vyvolať sociálne napätie. Sociálny prípad teda vzniká, ihneď keď človek nestačí svojimi schopnosťami a silami prekonať prekážky, ktoré sa v jeho živote vyskytli

8. Sociálny problém znamená vzťah človeka, klienta k sociálnemu okoliu obsahujúci rozpor.

9. Sociálne služby • sú špecializované činnosti na riešenie sociálnej núdze, ambulantné aj pobytové (krátkodobé aj dlhodobé) • Poskytované oprávneným užívateľom, ktorých cieľom je zvýšenie kvality klientovho života, prípadne ochrana záujmov spoločnosti. Sociálne služby vymenúva • taxatívne Zákon o sociálnych službách c. 198/95 Z. z.. Podľa tohto zákona • sú sociálne služby nasledovné: • opatrovateľská služba, organizovanie spoločného stravovania, prepravná • služba, starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb, sociálna pôžička. • Služby majú predovšetkým zmierniť a pomôcť prekonať hmotnú alebo • sociálnu núdzu.

10. Sociálne poradenstvo SOCIÁLNE PORADENSTVO je sprostredkovanie špecifických informácií o klientovi, ktoré sú pre neho dôležité k riešeniu sociálneho problému. V širšom zmysle dáva poradenstvo klientovi príležitosť k tomu, aby preskúmal svoju situáciu (slabé a silné miesta) a našiel stratégie vedúce k zlepšeniu kvality svojho života. Sociálne poradenstvo môže byt všeobecné (základné) a špecifické (odborné), ktoré vyžaduje okrem zvládnutia základných informácií aj špecifické zručnosti pre dlhodobú prácu s klientom. Sociálne poradenstvo by malo predchádzať všetkým ostatným formám riešenia hmotnej a sociálnej núdze. Základné sociálne poradenstvo je jednou z hlavných činností terénneho sociálneho pracovníka.

11. Sociálny klient označuje osobu, ktorá prichádza alebo je v starostlivosti sociálneho pracovníka. Jedinci, členovia skupiny, ktorí vyžadujú sociálnu starostlivosť, sociálnu pomoc preto, lebo sa ocitli v sociálne kolíznej situácii, majú určitý sociálny problém, ktorý je potrebné odstrániť, prekonať alebo aspoň čiastočne odstrániť. Sociálny klient – • osoba, ktorá prichádza, alebo je už v starostlivosti sociálneho pracovníka. • Klient je objektom, ale aj subjektom sociálneho poradenstva a to najmä z dôvodov jeho vlastnej mobilizácie a motivácie podieľať sa na riešení svojich problémov aj svojim vlastným pričinením

12. Typológia sociálneho klienta • Mlčanlivý • Agresívny • Manipulatívny • Suicidiálny

13. Krízová intervencia je zvyčajne charakterizovaná ako rýchla psychologická a sociálna pomoc človeku, ktorý sa ocitol v krízovej situácii a nedokáže ju zvládnuť vlastnými silami. Kvalifikovaná pomoc by mala vychádzať z hodnotenia príčin krízovej situácie, z posúdenia klientových súčasných vzťahov, z hodnotenia jeho psychického stavu, z úrovne klientovej životnej adaptácie pred vzniknutou krízou, zo spôsobov ako klient zvládal analogické situácie a ako sa na aktuálnu krízu klient sám adaptoval.

14. Supervízia v SP • predstavuje kvalifikovaný dohľad nad priebehom interakcie • sociálny pracovník – klient, ktorého hlavným cieľom je dať sociálnym pracovníkom podnety k tomu, aby mohli svojich klientov naučiť, ako hľadať • nové cesty, perspektívy a riešenia v ich ťažkej ekonomickej a psycho-sociálnej situácii

15. SP s klientom Sociálna práca s klientom je založená na poradenskom princípe, ktorý • vyžaduje rovnocenné postavenie vo vzťahu sociálny pracovník – sociálny klient • Vychádza z potreby aktivizácie klienta a jeho okolia • Spolupráce klienta pri analýze sociálnej situácie a formulovaní čiastkových cieľov • Ich dosahovaním buduje sebadôveru klienta a jeho schopnosť samostatne riešiť budúce problémové situácie.

16. Individuálna sociálna práca s klientomOboznámenie sa s prípadom • Vyhľadanie • evidencia • sociálna evidencia a prvý kontakt s klientom, • analýza prípadu, osobná anamnéza, zdravotná anamnéza, školská anamnéza, rodinná anamnéza, analýza širšieho prostredia, analýza potrieb klienta

17. Sociálne hodnotenie • sociálna diagnostika, • vypracovanie sociálneho plánu pre jednotlivca, pre skupinu, komunitu, • utváranie kontraktu s klientom ústnou formou alebo písomnou formou • voľba pracovných metód, spolupráca s iným odborníkom, distribúcia klienta • sociálna prognóza

18. Sociálna intervencia • intervencia, • sociálna terapia, • rehabilitácia, • odborné poradenstvo, • opora • diskusia

19. Hodnotenie prípadu • overovanie výsledkov, • účinnosť sociálnej terapie

20. Sociálna prevencia • činnosti smerované na predchádzanie, resp. zabránenie vzniku problému • činnosti smerované k zabráneniu opakovaniu sa problému • činnosti zamerané na znižovanie dopadov nežiaduceho správania alebo konania

21. Skupinová práca s klientmi • Výber a tvorba skupiny • Ciele skupiny a definovanie potrieb a zdrojov vzťahujúcich sa ku skupine • Tvorba skupinových pozícií • Udržiavanie skupiny • Diferenciácia resp. etapa konfliktov • Ukončenie práce so skupinou

22. Činnosť SP Sociálny pracovník vykonáva svoju prácu na základe dohody s klientom, bez ohľadu na to, či o sociálnu pomoc požiadal klient alebo potrebu pomoci identifikoval sociálny pracovník, iná osoba, či inštitúcia. Dohoda môže mat písomnú aj ústnu formu.

23. Pokračovanie Sociálny pracovník podľa povahy sociálneho problému a želania klienta vykonáva svoju prácu v rôznych sociálnych prostrediach: • na obecnom úrade, v domácnosti klienta, v inštitúciách alebo v • otvorenom prostredí, v ktorom sa klient zvyčajne nachádza. Práca sociálneho pracovníka sa prispôsobuje procesom života v komunite, plne akceptuje klienta, má nedirektívny prístup. Potreba sociálnej intervencie vzniká v rôznom čase a na rôznom mieste, preto zamestnávateľ rešpektuje pracovné postupy sociálneho pracovníka a umožňuje mu ich vykonávať v nepravidelnom pracovnom režime v rôznych prostrediach.

24. Dobrovoľník za dobrovoľníka považujeme človeka, ktorý „ponúka organizácii svoje vedomosti, schopnosti, zručnosti a skúsenosti za dohodnutých podmienok a nie je za túto činnosť finančne odmenený formou platu“.

25. Dobrovoľník - pokračovanie Dobrovoľník je teda človek, ktorý verí v to, že môže sám, ale najmä v spolupráci s jemu podobnými, prispieť k zmene niektorých javov alebo problémov, s ktorými nie je vo svojom živote spokojný. Je to človek, ktorý je ochotný obetovať svoj voľný čas k naplneniu voľného času iných ( napr. voľno-časové aktivity detí, starostlivosť o chorých ľudí alebo osoby vyššieho veku ) alebo k zaisteniu aktivity, ktorú by inak nemal kto vykonávať ( úprava verejného priestranstva, rozdávanie letákov ).

26. Typy dobrovoľníkov • a) krátkodobí dobrovoľníci – ich záujem o dobrovoľnícku prácu nie je príliš hlboký, dobrovoľnícku prácu nevidia ako ústredný motív svojho života, ich nábor je oveľa jednoduchší, zvyčajne si vyžaduje jasne definovanú prácu s krátkym pracovným časom, • b) dlhodobí dobrovoľníci – pre nich je charakteristická oddanosť klientovi alebo organizácii, majú tendenciu prispôsobovať svoje pracovné prostredie i pracovný čas a všetku energiu organizácii, sú ochotní robiť akúkoľvek požadovanú prácu, i keď nie je zaujímavá a neposkytuje im žiadnu odmenu, ich motiváciou je dosahovanie úspechov celej organizácie.

27. Rola dobrovoľníka v organizácii Profesionalizáciou dobrovoľníckej činnosti rozumieme, že v organizácii je človek – koordinátor dobrovoľníkov, ktorého pracovnou náplňou je výber, výcvik, riadenie, supervízia a hodnotenie dobrovoľníkov. Pôsobí aj ako kontaktný pracovník medzi dobrovoľníkmi, ostatným personálom, klientmi i vedením organizácie.

28. Roľa dobrovoľníka – pokračov. • Koordinácii dobrovoľnej činnosti sa môže venovať platený zamestnanec alebo dobrovoľník a na kvalitu jeho práce sú v tom prípade kladené podobné nároky ako na zamestnanca.

29. Roľa dobrovoľníka – pokračov. Profesionál má okrem vzdelania, praxe a motivácie ďalšie formálne predpoklady pre výkon svojej profesie dané pracovnoprávnou legislatívou. Zamestnanec vie, čo je jeho pracovnou náplňou, vie, akú dostane pracovnú odmenu, akú má pracovnú dobu, kto je jeho nadriadený alebo podriadený, aké má práva a povinnosti, vrátane nároku na dovolenku a pracovné pomôcky. Vedenie potrebuje mať spätnú väzbu od zamestnancov, aby mohlo rozhodovať o činnosti organizácie, o ďalšom vzdelávaní a výcviku zamestnancov.

30. Roľa dobrovoľníka – pokračov. Dobrovoľník má hlavne snahu venovať časť svojho času a energie prospešnému cieľu bez nároku na finančnú odmenu. To je síce prvý a najdôležitejší predpoklad, ktorý sám o sebe nestačí. Aby sa dobrovoľníci stali skutočným zdrojom trvalej pomoci a neoddeliteľnou súčasťou organizácie, potrebujú podobný štýl riadenia ako profesionáli. Ak to tak nie je, stačí malé nedorozumenie, nedostatočný prenos informácií a dobrovoľník odchádza sklamaný alebo profesionáli usúdia, že na neho nie je spoľahnutie.

31. Roľa dobrovoľníka – pokračov. Organizácia dobrovoľníckej činnosti sa v mnohom nelíši od manažérskej práce s ľuďmi všeobecne. U dobrovoľníkov viac pracujeme s ich motiváciou a zvažujeme iné, nefinančné formy ocenenia ich prínosu pre organizáciu. Vstup dobrovoľníka do organizácie predstavuje systémovú zmenu, ale predovšetkým otvorenie sa organizácie okolitému svetu. Táto zmena nemusí byť žiaducou a prijateľnou pre všetkých, ktorí sa v organizácii pohybujú. Vzhľadom k nie príliš pozitívnym postojom verejnosti je treba spočiatku očakávať skôr skepsu než nadšené vítanie dobrovoľníkov. Podrobné zoznámenie zamestnancov s princípmi dobrovoľníckej práce a využitím ich námetov, v čom by mohla dobrovoľnícka práca organizácii pomôcť, to sú prvé kroky, ktoré je potrebné nepodceniť pri plánovaní akýchkoľvek zmien. Každá zmena i k lepšiemu sa musí naplánovať a zmeny vysvetliť a nacvičiť. Dobre pripravený dobrovoľnícky program môže zvýšiť nielen výkonnosť, ale i profesionalitu

32. Získavanie dobrovoľníkov • Keby sme porovnávali dobrovoľníka s tovarom, platilo by, že dobrovoľník je tovar s krátkou záručnou dobou a rýchlym obratom. Dobrovoľníci prichádzajú a odchádzajú častejšie ako zamestnanci. Ich získavanie, výber, výcvik a podpora ich motivácie je nepretržitý, stále sa opakujúci proces. V programoch postavených prevažne na študentoch je nutné, aby harmonogram práce s nimi rešpektoval ich školský rok. Toto pravidlo je dobré dodržiavať i u ostatných dobrovoľníkov, pretože obdobie letných prázdnin je pre ľudí väčším predelom než hranica kalendárneho roka. Získavanie dobrovoľníkov by malo prebiehať priebežne. • Konkrétne spôsoby získavania dobrovoľníkov závisia od tvorivosti koordinátora. Dobrými náborovými pracovníkmi sú napr. dobrovoľníci z predchádzajúceho roku

33. Najčastejšie používané formy získavanie dobrovoľníkov sú • leták, plagát, výveskamiestna tlač, regionálne rozhlasové či televízne vysielanie,náborové akcie,spolupráca s dobrovoľníckymi centrami,stredné a vysoké školy,osobné kontakty. • Príprava, školenie a výcvik dobrovoľníkov záležia na charakteristike činnosti, ktorú budú dobrovoľníci vykonávať. Príprava dobrovoľníka obsahuje dve zložky a to všeobecnú dobrovoľnícku a špeciálnu alebo odbornú, ktorá sa vzťahuje k charakteru vykonávanej činnosti. Niektorí dobrovoľníci majú svoje konkrétne predstavy už pred vstupom do organizácie. Iní majú potrebu vykonať niečo dobré, ale nevedia ako a kde môžu pomôcť. S každým záujemcom je potrebné postupovať individuálne a mať na zreteli ako jeho motívy a záujmy, tak aj potreby organizácie.

34. Supervízia a hodnotenie dobrovoľníkov • Pod pojmom supervízia dobrovoľníkov si predstavujeme komunikáciu dobrovoľníka, resp. skupiny dobrovoľníkov so supervízorom v neohrozenom prostredí, ktoré umožní dobrovoľníkom konzultovať svoje postoje a pocity prameniace z ich činností. Supervízia zároveň chráni záujmy klienta pred prípadnými nevhodnými aktivitami dobrovoľníka. Napriek tomu možnosť otvorene sa zveriť so svojimi pochybnosťami a chybami, bez obavy z nepochopenia a výčitiek, profesionálne povedané supervízia, je zriedkavým javom i v manažmente platených zamestnancov. O to ťažšie sa presadzuje pri práci s dobrovoľníkmi.

35. Supervízia a hodnotenie dobrovoľníkov Hodnotenie dobrovoľníkov súvisí s hodnotením celej organizácie. Záleží na rozhodnutí vedenia organizácie, či a ako bude hodnotiť svoju prácu, aby sa mohla v objektívnom svetle prezentovať verejnosti, médiám, sponzorom, darcom, klientom a vlastným zamestnancom. Dobrovoľníci si zaslúžia, aby ich činnosť bola evidovaná, aby boli vykazované počty hodín, ktoré organizácii venujú, ich prínos organizácii ako celku. Jednorazové akcie s dobrovoľníkmi sa dajú zhodnotiť po skončení akcie. I v tomto prípade je možné odporučiť, aby už v príprave akcie bol človek, ktorý bude mať hodnotenie na starosti.

36. Ďakujem za pozornosťa prajem vám pekný deň    