Literárna moderna

1. Literárna moderna Svetová literatúra v období moderny 80. roky 19. storočia – 20. roky 20. storočia

2. Spoločenské pomery • MODERNA = umelecké smery z konca 19. storočia a zač. 20. storočia: • symbolizmus • dekadencia • impresionizmus • Prelom storočí priniesol rýchle striedanie viacerých umeleckých smerov • Výskyt viacerých prúdov vedľa seba • Obdobie tzv. „...izmov“ – literárne smery zahrnuté do moderny

3. Spoločenská situácia – odraz v literatúre • Literárnu modernu zjednocuje zdôrazňovanie významu autorského subjektu = citlivo reaguje na prítomnosť, dostáva sa do sporu so spoločnosťou (v ktorom literárnom smere ste sa stretli s podobnou reakciou?) • Východiská moderny: • francúzska dekadencia (úpadok) • realizmus – zobrazovali prítomnosť, mali racionálny prístup k všetkým spoločenským problémom • rýchle životné tempo a rast sociálnych problémov prináša pocit beznádeje a pesimizmu, zvyšuje sa bezradnosť indivídua • silnie kapitalistická spoločnosť (Anglicko, Francúzsko, Nemecko) – prestávajú podporovať umenie, spoliehajú sa na vedu

4. Názory na umenie • Osvojovali si filozofiu Schopenhauera (voluntarizmus – pokladá vôľu za základnú zložku poznania) a Nietzscheho (nihilizmus – vyjadruje presvedčenie, že nič na svete nemá absolútnu hodnotu alebo platnosť) • Snažili sa preniknúť hlbšie pod povrch skutočnosti

5. Parnasizmus Parnasizmus(podľa hory Parnas v Grécku) - vo francúzskej poézii smer, ktorý sa snažil o dokonalú krásu, dôraz kládol na dokonalú formu; pestovali tzv. čisté umenie (čistá lyrika). Téma a obsah neboli dôležité. Najväčšiu pozornosť venovali jazyku, prozódii, forme básne. Inšpiráciu hľadali najmä v dávnej minulosti, v antike.

6. Impresionizmus Smer pomenovaný podľa obrazu C. MonetaImpression - Dojem, vychádzajúce slnko Smer v maliarstve, chce zachytiť okamžitý dojem (Manet, Monet, Renoir, Pissaro) Cieľ– zachytiť predmet/situáciu v jej momentálnej podobe, chvíľkový dojem Dôležité zmocnenie sa svetla v prírodnom prostredí, atmosféry a pohybu farba a farebná škvrna - ako nositeľka výrazu (odmietali miešanie farieb)

7. Impresionizmus v literatúre: • bezprostrednosť a spontánnosť, uprednostňovanie zmyslového vnímania, dojmov, zážitkov, nálad • jazyk je lyrický, bohatý na básnické prostriedky • prejavil sa najmä v lyrike – hlavným námetom je stále sa meniaca krajina (motívy vĺn, hmly, oblakov), ktorú sa v poézii snažili vyjadriť zvukmi, vynaliezavými rýmami a eufóniou, bohatou obraznosťou a farebnými asociáciami

8. Millais - Ofélia Symbolizmus 80. roky 19. st. – Francúzsko; reakcia na naturalizmus a parnasizmus výraz európskej kultúry a umenia po porážke Parížskej komúny snaží sa preniknúť do podstaty skutočnosti cez vnímanie a estetický zážitok tvorcu, básnik má skutočnosť, resp. svoje myšlienky sugerovať, vnuknúť inej osobe významným prostriedkom je náznak, symbol

9. Zásady symbolizmu • Symbol – evokovanie rôznych nálad, mnohoznačnosť básnických obrazov, čerpali z hudby (hľadali výnimočné zvukové efekty • Syntéza – umenie chápali citovo, expresívne – uspokojuje všetky zmysly naraz • Témy – sny, vízie, mystické zážitky, erotika, perverzita • Subjektívnosť– obsahom umenia je vnútorný svet nálad • Dekoratívnosť • Idea – dielo by malo zobrazovať určitú ideu

10. V prozódii = narušenie tradícií • vznik voľného verša • hra s asociáciou (združovanie predstáv) • Výrazové prostriedky • cudzie výrazy • z liturgie (žalm, chorál, chrám, spoveď) • z prírodných vied (sféra, vesmír, zenit) • z filozofie (skepsa, indivíduum) • Vzťah k životu – iracionálny, únik od skutočnosti a jej problémov • Filozofické východisko – Herder, Kant, Hegel: nadraďovanie ducha nad hmotou, nadraďovanie jednotlivca nad celok (individualizmus)

11. Prekliati básnici Termín použil v r. 1884 Paul Verlaine Francúzski básnici poslednej tretiny 19. storočia postihnutí kliatbou oficiálnej buržoáznej spoločnosti Svojou tvorbou i bohémskym (neviazaným, ľahkomyseľným) spôsobom života vedome negovali alebo aspoň ignorovali jej mravné, politické, náboženské i estetické normy Odmietali utilitárnosť (prospechárstvo) a pokrytectvo Písali protitradičnéverše odvážnej imaginácie, iracionálneho, sarkastického a zatrpknutého obsahu Označenie „prekliati básnici“ priliehavo vystihlo situáciu, keď sa táto revolta stáva varovným signálom spoločenskej krízy

12. Básnické umenie (Artpoétique) – programová báseň, v ktorej formuloval princípy symbolizmu; dôraz na hudobnosť verša, zmyslovú mnohotvárnosť (zrakové, sluchové, čuchové a dotykové podnety). Lyrický hrdina sa štylizuje do úlohy spovedníka. Dielo predstavuje básnický impresionizmus – zachytenie vlastných nálad a pocitov zo života. Verlainovým životným pocitom je márny boj s nečinnosťou – vyjadruje ho smutnými náladami. Typickým prostriedkom je eufónia = esteticky pôsobivé usporiadanie hlások, čím vzniká hudobnosť verša.

13. Predstavitelia Charles Baudelaire Tristan Corbiere Jean Arthur Rimbaud Stéphane Mallarmé Paul Verlaine

14. CCHARLES BAUDELAIRE 1821 - 1867 francúzsky básnik - zakladateľ modernej poézie „Človek, ak chce byť skutočne dobrý, musí mať silnú a bohatú obraznosť, musí sa vedieť vžiť do druhého a do mnohých iných. Strasti a slasti jeho blížnych musia sa stať jeho vlastnými. Predstavivosť je veľkým nástrojom dobra a poézia k tomu výrazne prispieva .“ CharlesBaudelaire

15. KVETY ZLA • obsahujú 129 básní, ďalšie vydania 145 básní • Baudelaire aj jeho vydavateľ boli za ňu postavení pred súd, niektoré básne boli zakázané (trestné stíhanie za urážku náboženskej etiky, morálky a mravov). • autor sa sústredí na vlastné vnútro, búriace sa proti meštiackemu deformovaniu životných hodnôt • pocity, poznanie a filozofiu moderného človeka približuje v básnickej skratke, symboloch, metaforách • smútok je podtextom väčšiny Baudelairových básní • básnik sa zmieta medzi protikladmi, vyjadrenými vo veršoch kontrastnými dvojicami: telo a duch, viera a nevera, neha a vzdor, pokora a vzbura, radosť a zúfalstvo, bolesť a rozkoš • svojimi veršami pôsobí na rozum, zmysly a city človeka • básne vyústia v harmóniu, krásu nachádza v ošklivosti, šťastie v úsmeve a poézii „Vložil som do tejto hroznej knihy celé svoje srdce, celé svoje zmenené náboženstvo, celú svoju nenávisť.“ ( Baudelaire o zbierke Kvety zla)

16. Človek a more Ty, človekslobodný, budeš vždy k moru ľnúť!Je tvojímzrkadlom: hladina – dušatvojav nekonečnosti vĺnvečnéhonepokojaa duch tvoj – hlbina, má taktiežhorkú chuť. Rád priňomrozjímaš, sklonený nad obrazom,do rúk ho naberáš, očamiobjímaša vše ťa vzruší des, čozrazu v srdci máškeď more zaryčí neskrotiteľnýmplačom. Vy obidvajaste temní a zastretí:nepoznateľný si, človeče, priepasť bezdná,ó, more hlbinné, niktoťa, nikto nezná,tak taj svojstrážite do sebazavretý! A zatiaľstáročia, čoniktoneporáta,sa spolu rujete bez štipky súcitu,tak veľmiľúbiaci boj a smrť večitú,ó, večnísokovia, nezmieriteľníbratia!

17. Mrcina Rozpamätajtesa, čovidelisme, milá,v to sladké ráno leta raz:Mrcinapríšerná v zákrute cesty hnilana márachštrku, mraziac nás.S nohami vo vzduchu jak žena nehanebná,pálená vášňou, potiac jed,nedbalo, cynicky rozčapovalastehnáa zdutébruchouprostred.A slnce pražilo do tej prašiviny,sťa rozpad zrýchliťchcelo bya vrátiťprírodepôvodné prvky hlinyz demontovanej podoby.A nebo videlo trs kostí v pyšnej kráseakokvet v plnom rozpuku.Zápach tak drsný bol, že prehlistesa v páse,hotová omdlieť na lúku.

18. 1854 • + 1891 JeanArthurRimbaud • jeho otec bol kapitánom pechoty, opustil rodinu so štyrmi deťmi • matka ho vychovávala prísne, na čo reagoval výbuchmi hnevu a útekmi z domu. V krízových životných situáciách sa však vždy vracal domov. • zoznámil sa s Verlainom, spolu žili v Paríži, v Anglicku, v Belgicku. • Získal si Verlainov obdiv a chorobnú náklonnosť a prispel k rozbitiu jeho manželsta. • po dramatickom rozchode s Verlainom (po roztržke ho V. postrelil) prestal písať poéziu a žil dobrodružným životom.  celé svoje dielo vytvoril vo veku od 15 do 19 rokov • jeho básne (najmä z prvého obdobia) sú spontánne, plné eufórie, poznačené • očarením zo života, voľnosťou, potulkami, prírodou, ženami Do tlače pripravil Rimbaud iba jednu zbierku: POBYTY V PEKLE

19. Žijem teraz čo najzhýralejšie. Prečo? Chcem byť básnikom a pracujem, aby som sa stal vidiacim. Vy to nepochopíte a takmer by som Vám to ani nevedel vysvetliť. Ide o to, dôjsť k neznámemu rozrušením všetkých zmyslov. Je to veľké utrpenie, ale treba byť silný, byť rodený básnik, a ja som spoznal, že som básnik. To nie je moja vina. Nesprávne sa hovorí: Myslím. Malo by sa hovoriť: Myslí to vo mne. – Prepáčte mi tú slovnú hračku. JA je niekto iný. Tým horšie pre drevo, keď si uvedomí, že je husľami, a vysmieva sa nevedomým, ktorí sa hádajú o to, čomu nerozumejú. Pre mňa nie ste učiteľom. Dávam Vám toto tu: je to satira, ako hovoríte? Je to poézia? Vždy je to fantázia. – Ale prosím Vás, nepodčiarkujte ani ceruzkou, a už vôbec nie myšlienkou... Z listu G. Izambardovi z 13. mája 1871

20. V Zelenej krčmičke (O piatej večer) Už osem dní som si náporil na sandály štrkom ciest. V Charleroi je koniec blúdeniu. V Zelenej krčmičke na želanie mi dali chlieb s maslom a šunku napoly studenú. Šťastného, s nohami v zelenom tieni stola, hneď zaujala ma prostá a nevinná vzorková tapeta. Vchádzajúc skvostná bola, keď blysla očami, prsnatá dievčina, nie je z tých, tá by sa pri bozku nezatriasla! S chichotom niesla mi ku chlebu hrudu masla a k tomu údené na mise pod šunkou, údené, biele a ružové, navoňané cesnakom – a penu na pive v mojom džbáne pozlátil papršlek, čo zostal po slnku. (Preložil Ján Stacho)

21. Dekadencia Dekadencia (z franc. slovadécadence - úpadok) bol smer, ktorý našiel záľubu v stvárňovaní či vyjadrovaní nálad smútku, pesimizmu, skepsy, nudy, morbídnosti (chorobnosť, úpadkovosť), márnosti až opovrhovania životom (Nietzsche) Časté sú pocity rozkladu a smrti. Predstavitelia dekadencie sa snažia nájsť únik z reálneho sveta, do sveta snov a mystiky, k viere v nadprirodzený život či k viere v Boha. Často sa dekadentné tóny a motívy prelínajú so symbolistickou tematikou. Dekadent = označenie pre každého francúzskeho básnika, ktorý opustil tradíciu v poézii Básnici tento pohŕdavý názov prijali za svoj, aby demonštrovali, že „úpadok“ sa netýka modernej poézie, ale mravného, politického a hospodárskeho života meštianskej spoločnosti

22. Zdôrazňujú myšlienku „čistého umenia“ – l' artpour l‘ art(umenie pre umenie) • Literárny hrdina: štylizovaný ako rytier, kňaz umenia, prorok, mág, dandy (fičúr, švihák, muž obliekajúci sa podľa najnovšej módy) • Dekadentný erotizmus • Povznesené, až nenávistné stanovisko k žene (ako prekážka mužovej duševnej dokonalosti) • Pohrávajú sa s perverziou (skazenosťou), narcizmom (záľuba v sebe samom), amorálnosťou • Vyjadrujú depresie človeka konca storočia – „findesiècle“

23. Raňajky v ateliéri- typický dandy – ležérny postoj, prázdny pohľad, predstieraný nezáujem a bezcieľnosť (E. Manet)

24. Baudelaire Mallarmé Wilde D' Annunzio

25. Ďakujem za pozornosť.