častice

1. častice

2. Odborne PARTIKULY • Vyjadrujú osobitý postoj hovoriaceho k obsahu výpovede, dodávajú slovu alebo vete rôzne významové odtienky. • Neohybné • Neplnovýznamové

3. Rozdelenie častíc • Uvádzacie – stoja na začiatku vety, hovoriaci nimi vyjadruje svoj postoj k celej výpovedi • Napr. a, nuž, vari, či, teda, no, ale, tak, však, kiež, bodaj, • Príklady: Ale nezabudni. No dobre, pôjdem s vami. Vari si sa nepozeral? • Vytyčovacie – hovoriaci nimi objasňuje, vyzdvihuje (vytyčuje), hodnotí, zdôrazňuje výraz či časť vety • Napr. asi, iba, ešte, sotva, samozrejme, áno, nie, vôbec, žiaľbohu • Príklady: Porozmýšľam, ale asi nepôjdem. Dočítam ešte túto stranu. A on, samozrejme, neprišiel.

4. Častica/Spojka • Častica dodáva iba významový odtienok, nie je vo vete ďalším vetným členom, nespája slová alebo vety • Napr.: Zober si hoci všetky tri. Len aby prišiel. • Spojka spája dve slová alebo vety • Napr.: Odišiel, hoci mohol ostať. Povedz mu, aby prišiel.

5. Častica/Príslovka • Jedno slovo môže byť príslovkou aj časticou. Častica, na rozdiel od príslovky, nerozvíja prísudok alebo prívlastok vo vete. • Dobre ako častica: • Dobre, pôjdeme. (Áno, pôjdeme.) • Dobre ako príslovka spôsobu: • Pôjdeme dobre, neboj sa. (Ako pôjdeme? Dobre.)

6. Písanie čiarky • Vo vete vydeľujeme čiarkou častice, ktoré výpoveď hodnotia alebo vysvetľujú • Hodnotiace: bezpečne, bohužiaľ, pochopiteľne, namojveru, pravda, samozrejme, skutočne, vlastne atď., • Vysvetľovacie: napríklad, údajne, povedzme, proste, reku, veru, slovom atď., • Príklady: Slovom, pôjdeme. Samozrejme, chcel všetko. Nie som, žiaľbohu, herečkou. • Ak sa na začiatku vety stretnú dve častice, citoslovce a častica, oddeľujeme ich od vety jedinou čiarkou, napr.: Ej veru tak, nebude dnes počasie na výlet.

7. POZOR! • Čiarkou sa vydeľuje častica, ktorá má platnosť pre celú vetu • Napr.: Veru, už bol unavený. Mal už, zrejme, všetkého dosť. • Ak sa častica vzťahuje len na jeden vetný člen, čiarkou sa nevydeľuje • Napr.: Bol zrejme nahnevaný. Utrácal peniaze veru často. Kúpil asi tri. Či si vari zabudol?

8. Písanie osobitne a dovedna • Väčšinu častíc píšeme dovedna: akože, akiste, bezpochyby, čoby, čožeby, beztak, beztoho, kiežby, ktovie, môžbyť, napríklad, takisto, takrečeno atď., • Častice, v ktorých opakujeme dvakrát to isté slovo, píšeme zo spojovníkom : len-len, tak-tak, už-už a pod. • Niektoré viacslovné (2-slovné, 3-slovné) častice píšeme osobitne: akože by , bodaj by, už len tak, čo i len, ba čo aj, nie a nie, len a len, priam tak atď.

9. Písanie zmeravených tvarov • Správne: • namojpravdu, namojveru, chvalabohu, žiaľbohu, bžechráň, bohdá • Vonkoncom, napríklad • Nesprávne: • Namojpravdu (pred zmeravením: na moju pravdu) chvála bohu, chválabohu, žiaľ bohu, bože chráň, boh dá (ALE: chvála Bohu na nebi; Bože, chráň nás od zlého.) • Von koncom, na príklad

10. Správnosť použitia častice • SPRÁVNE: • Uvádzacia častica patrí na začiatok vety. • Veď som ti to povedal. • Používame spisovné častice • Môžete ísť, pravdaže, ale bez nás. • NESPRÁVNE: • Povedal som ti to veď. • Môžete ísť, ovšem, ale bez nás.

11. Ďakujem za pozornosť • Zdroje: • Prehľad gramatiky a pravopisu slovenského jazyka