1 / 11

pr. č. 9 Ludwig Wittgenstein

pr. č. 9 Ludwig Wittgenstein. Ludwig Wittgenstein ( 1889 – 1951). diela: 1921 - Tractatus logico-philosophicus 1953 – Filozofické skúmania prednášky: Modrá kniha kniha diktovaná: Hnedá kniha štúdia: O istote. Ludwig Wittgenstein_traktát_1.

Download Presentation

pr. č. 9 Ludwig Wittgenstein

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. pr. č. 9 Ludwig Wittgenstein

  2. Ludwig Wittgenstein ( 1889 – 1951) diela: 1921 - Tractatus logico-philosophicus 1953 – Filozofické skúmania prednášky: Modrá kniha kniha diktovaná: Hnedá kniha štúdia: O istote

  3. Ludwig Wittgenstein_traktát_1 - nemôžme sa zaoberať filozofiou ak nevieme čo je jazyk - ako jazyk funguje? čo možno povedať a čo povedať nemožno? - aký je vzťah jazyka a sveta? SVET "Svet je všetko, čo sa má tak a tak." (1) a "Svet je súhrn faktov nie vecí." (1.1) fakt – je konfigurácia vecí, veci vo vzájomných vzťahoch atomárny fakt – ďalej nerozložiteľný fakt (~ výrok) existencia atomárnych faktov – nutná, logický predpoklad vec (predmet, entita) – všetko, čo môže byť elementom faktu poznáme z možných vzťahov k iným veciam, ak poznáme všetky možnosti výskytu veci v elementárnych faktoch - poznáme vec samu. odstrániť predpoklad neutrálneho jazyka neuvádza príklady, to nie je úlohou filozofie ale špeciálnych vied veci nemôžu byť zložené, tvoria substanciu sveta. 2.0123

  4. Ludwig Wittgenstein_traktát_2_teória zobrazovania - všetky predmety tvoria niečo, ako sieť vzájomných vzťahov, v ktorých sa môžu vyskytovať. → logický priestor, mimo neho nemajú veci zmysel svet tvoria fakty v logickom priestore VZŤAH JAZYKA A SVETA – teória zobrazovania obraz – model skutočnosti, kde prvky modelu zodpovedajú jednotlivým predmetom. prvky modelu (obrazu) sú vo vzájomných vzťahoch a toto ich štruktúrne usporiadanie je forma zobrazenia. prvky obrazu ≠ veci samé čo má však obraz spoločné s tým čo zobrazuje (so svetom)? spoločná je práve forma zobrazenia, čo je logická forma. - naša myšlienka o nejakom fakte vo svete, je obrazom faktu, ak ju vyjadríme výrokom, je tento výrok obrazom faktu. 2.16 a 2.17 ak by nemali nič spoločné, nebol by obrazom skutočnosti! 2.18

  5. Ludwig Wittgenstein_traktát_3_teória zobrazovania príklad: výrok: "V Kanade napadol čierny sneh." každá časť vety sa vzťahuje ku svetu, ale výroku rozumiem už predtým, bez ohľadu na stav sveta. to je vďaka logickej forme – forme skutočnosti, viem kde sa presvedčiť či je veta pravdivá alebo nie, a tak verifikovať alebo falzifikovať výrok. Ak je výrok pravdivý – viem že predmety vo fakte sú usporiadané v tej forme ako slová vo vete. => jazyk – myslenie – svet sú prepojené identitou logickej formy - ak chceme poznať skutočnosť, potrebujeme poznať pravdivostné podmienky elementárnych výrokov, ktoré vymedzujú priestor, ktorý akoby výrok ponecháva faktom. --- dôležitosť logiky izomorfizmus extrémy: tautológie a kontradikcie ... sú nezmyselné nezobrazujú nič vo svete

  6. Ludwig Wittgenstein_traktát_4_teória zobrazovania otázka hraníc zmyslu (čo možno zmysluplne povedať /myslieť) je otázkou hraníc zobrazovania – teda hraníc logiky. (teda toho, čo majú svet a jazyk spoločné) "Zobraziť v jazyku niečo "odporujúce logike" je práve také nemožné ako v geometrii zobraziť pomocou súradníc útvar odporujúci zákonom priestoru ; alebo uviesť súradnice bodu, ktorý neexistuje." (3.032) to čo obraz (výrok) zobrazuje, zobrazuje nezávisle na svojej pravdivosti / nepravdivosti – formou zobrazenia (2.22) Obraz (výrok) má zmysel pretože usporiadanie jeho elementov je logicky možné. zmyslom obrazu (výroku) je zobrazený fakt => nemá zmysel ak sa pokúšame povedať niečo, čo nespadá do oblasti faktov, také myšlienky/výroky nič nezobrazujú – sú zmysluprázdne. a to je väčšina tradičných filozofických výrokov úloha filozofie: vymedzovať to, čo je mysliteľné

  7. Ludwig Wittgenstein_traktát_4_záver logickú formu však zobraziť nemožno, je podmienkou zobrazenia a teda nie je faktom => všetky tézy traktátu sú (podľa jeho vlastnej definície) nezmyselné náš jazyk môže štruktúru sveta len ukazovať (ukazuje sa v každom zmysluplnom výroku), nie o nej povedať niečo zmysluplné. - nemožno zobraziť princíp zobrazovania (logickú formu), možno ho iba ukázať. - výroky popisujú skutočnosť, ale nemôžu popísať to, ako popisujú skutočnosť. - z rovnakých dôvodov nemožno hovoriť ani o svete => zmysel sveta musí ležať mimo svet.

  8. Ludwig Wittgenstein_filozofické skúmania_1 Vzdáva sa teórie zobrazovania prichádza s inou teóriou významu. nepýtajte sa na význam ale na použitie výrazu rozumenie jazyku je schopnosť (zručnosť), niečo čo súvisí s našou schopnosťou konať → ohlasuje nový prístup (metóda) k filozofickým problémom, založený na 2 predpokladoch: 1. filozofické problémy sa vynárajú v komplexnej, labyrintickej forme plnej skrytých predpokladov preto nie je možná ich jednoduchá redukcia alebo jednoduché vysvetlenie. prístup z rôznych uhlov, rôznymi spôsobmi, znovu a znovu ... 2. dve formy filozofie: "tradičná" filozofia teoreticky vysvetľovala skrytú, hlbinnú podstatu sveta. Zložitosť a prepletenosť sveta --- koherentný model. Kedže však filozofia nehľadá fakty, neobjavuje týmto spôsobom skryté štruktúry reality, ale skôr im vnucuje svoj model/obraz → nepochopenie, nepresné opisy, paradoxy jazyk ako činnnosť nie ako obraz/mapa nejde o tradičnú argumentáciu a ani o definitívne výsledky. fragmentárny (polámaný) text tradičná filozofia podľa vzoru prírodných vied

  9. Ludwig Wittgenstein_filozofické skúmania_2 filozofia nemá hľadať fakty, x meniť orientáciu a pochopenie reality. obracia sa novým spôsobom k známym faktom, ktoré boli prehliadané, podceňované, ... nová filozofia bude korigovať staré prístupy, len veci pred nás predkladá, nič nevysvetľuje a nič nededukuje práca filozofa spočíva v zostavovaní pripomienok k špecifickým účelom. miesto explanácie má zaujať deskripcia - späť od metafyziky ku každodennému používaniu jazyka preč od obrazu ako chceme aby skutočnosť vyzerala deskripcia – neteoretický popis bežných situácií, spôsobov a inštitúcií, v ktorých jazykové výrazy nadobúdajú zmysel. požiadavka popísať: - použitie v každodennom jazyku - spektrum prípadov (situácie, objekty, fenomény, udalosti) - ľudské praxe - jazykové hry jazyk ako činnnosť nie ako obraz/mapa príklad:augustínov problému času

  10. Ludwig Wittgenstein_filozofické skúmania_3_jazykové_hry jazyková hra je deskripcia (popis závislý na kontexte) - kúsok každodennej ľudskej aktivity ako napríklad: tvrdenie, pochybovanie, presviedčanie, nasledovanie pravidla, interagovanie s druhými, ... odkazujú k spoločným aktivitám nejakého spoločenstva a tak zahŕňajú aj inštitúcie ako: vlády, univerzity, banky, armádu a pod.

  11. literatúra: Wittgenstein, L. (2003): Tractatus logico-philosophicus. Bratislava : Kalligram. Wittgenstein, L. (1979): Filozofické skúmania. Bratislava : Pravda. Wittgenstein, L. (2003): Modrá a Hnedá kniha. Bratislava : Kalligram. Wittgenstein, L.: Přednáška o etice. In: ORGANON, 2005/1, s. 72 – 79. Petŕíček, M. (1997): L. Wittgenstein – mlčící filosof. prednáška 9. In: Úvod do (současné) filosofie. Praha : Hermann a synové, s. 132 – 147. Malcolm, N. (1993): Ludwig Wittgenstein v spomienkach. Bartislava : Archa. Stroll, A.: Ludwig Wittgenstein. In: Popkin, R. H. (ed.) (1999): In: The Columbia History of Western Philosophy. New York : Columbia University Press, s. 629 – 641.

More Related