1 / 16

Bulharsko

Bulharsko. Matúš Matiscsák. 6.A. 2008/2009. Poloha. Rozkladá sa vo východnej časti Balkánskeho polostrova po pobrežie Čierneho mora.

alicia
Download Presentation

Bulharsko

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Bulharsko Matúš Matiscsák 6.A 2008/2009

  2. Poloha Rozkladá sa vo východnej časti Balkánskeho polostrova po pobrežie Čierneho mora. Krajina susedí na severe s Rumunskom (dĺžka hraníc 608 km), na západe so Srbskom (258 km) a s Macedónskom (248 km), na juhu s Gréckom (493 km) a na juhovýchode s Tureckom (259 km). Východnú hranicu tvorí Čierne more (378 km). Riečnu hranicu tvorí 686 km. Rozloha: 110 910 km²

  3. Povrch Povrch je rozmanitý, striedajú sa tu vysoké pohoria a pahorkatiny s úrodnými nížinami a kotlinami. Prevládajú však roviny a pahorkatiny, ktoré zaberajú dve tretiny celkovej plochy. Zvyšnú tretinu pokrývajú horské masívy. Priemerná nadmorská výška je 470 m. n. m. Na západe vystupujú najvyššie pohoria – Rila, Pirin a Rodopy. Stredom územia v rovnobežkovom smere sa ťahá pohorie Stará planina. Tvorí výrazné podnebné rozhranie. V severnej časti územia sa rozkladajú pahorkatiny a nížiny.

  4. Podnebie Prevládajúce podnebieV Bulharsku prevláda mierna a prechodne kontinentálna klíma. (2.000 až 2.400 hodín slnečného svetla za rok). Štyri ročné obdobia. Líši sa od závislosti na nadmorskej výške. Letá sú veľmi teplé, zimy sú studené s množstvom snehu. Počas jari a jesene často prší. Vo všeobecnosti však musíte počas leta, najmä v júni-júli očakávať neprerušované obdobie s tropickými teplotami. Severnou hranicou klimatického pásma je horský masív Balkan. Priemerné teplotyPriemerné januárové teploty v Sofii dosahujú -4 až 2°C, júlové 16 až 27°C. Jemné prechodné stredomorské podnebie a úrodná pôda umožňujú pestovanie už stáročia známej bulharskej vonnej ruže, ktorá je vzácnou a dôležitou surovinou pre parfumériu, lekárske produkty, potraviny, víno a tabakový priemysel.

  5. Vodstvo Bulharsko je bohaté na vodné zdroje. Z nich najväčšie sú Dunaj. Iné rieky su krátke, ale vodnaté. Ich energia sa využíva vo vodných elektrárňach a v suchších oblastiach na zavlažovanie. Najväčšie jazerá ležia pri pobreží Čierneho mora. Najrozsiahlejšie je Burgazské jazero s plochou 24 km2. Severne od neho je Atanazovské jazero veľké 16 km2 . Pri Varne sa rozprestiera Varnenské jazero s veľkosťou 18 km2 a západne od neho je menšie Gabedženské jazero. Spojením týchto jazier s morom vznikol nový prístav Varna – západ. Menšie jazerá sprevádzajú hlavný tok Dunaja. Najvyššie položené je Ledenoto jazero, nachádza sa pod Musalou vo výške 2722 m. n. m. Čierne more je pre Bulharsko bránou do sveta a dôležitou dopravnou tepnou. Bulharská časť čiernomorského pobrežia je veľmi členitá. Nachádza sa tu veľa zálivov, pričom najväčšie sú Varenský a Burgaský, polostrovov a pod.

  6. Poľnohospodárstvo V nížinách a pahorkatinách majú značnú rozlohu úrodné černozeme pôdy. V poľnohospodárstve výrazne prevláda rastlinná výroba. Rastlinná produkcia: obilniny, strukoviny, zelenina (paradajky, paprika, cibule, cesnak), ovocie (broskyne, marhule, slivky, melóny), vínna réva, tabak, bavlník, slnečnice, cukrovú repu, ružeŽivočíšna produkcia: ovce, byvoly, ošípané, dobytok, hydina, kone, mulice, priadka morušová, rybolov ošípané. Poľnohospodárstvo dnes využíva 41 % pôdy štátu. 29 % z celkovej plochy krajiny tvoria lesy (dubové, v najvyšších polohách ihličnaté)

  7. NERASTNÉ SUROVINY Bulharsko je bohaté na kamenné uhlie, ropu, rudy, horniny a pod. Kamenné uhlie je Bulharským „čiernym zlatom“. Sú tu ložiská všetkých druhov uhlia. Najdôležitejším zdrojom hnedého uhlia je Pernický revír ( mesto Pernik ). Ložiská lignitu sú v Marickom, Sofijskom a Lomskom revíre. Ropu objavili Bulhari pri pobreží Čierneho mora v oblasti Dobrudže pri dedinách Tjulenovo a Dolný Dabnik, v okolí mesta Pleven. Zemný plyn objavili v okolí Vrace. Ložiská železnej rudy sú v mnohých oblastiach Rodop a v západnej časti Starej Planiny. V Rodopách sú aj bohaté ložiská olovnato-zinkových rúd. Medená ruda sa ťaží v pohorí Strandža a Strednej gore, v okolí mesta Panagjurište, vo veľkých povrchových baniach. Značné sú i zásoby nerastov: kamennej soli, vápnika, dolomitu,... Sú to cenné suroviny pri veľkej priemyselnej výrobe vápna, cementu, kaolínu a pod.

  8. Priemysel Priemysel sa najviac sústreďuje v hlavnom meste Sofia. V Bulharsku sú odvetvia potravinárstva, textilná výroba, hutnícka, strojárska. Veľké ložiska a ťažba niektorých rúd (olova, medi a zinku) umožňujú rozvoj hutníctva. Strojárstvo (elektrotechnika, elektronika a i.). Elektrárne: Kozloduj –najväčšia jadrováMarica-východ – najväčšia tepelnáMarica, Struma, Arda, Iskar, Dunaj – vodnéRopné rafinérie: Burgas, Ruse, PlevenMetalurgické priemysel: Kremikovce - spracovanie železa a ocelePlovdiv, Kardzali – spracovanie medených rúdChemický priemysel: Stará ZagoraStrojársky priemysel: Sofie, Ruse, Varna, Burgas,

  9. Plovdiv, Stara Zagora – najmä poľnohospodárske stroje, zariadenia pre potravinársky a textilný priemysel Lodenice: Varna - stavba námorných lodíRuse - riečne lodeCementárne: DimitrovgradVýroba ružového oleja: LevskigradPotravinársky priemysel, konzervárne a cukrovary: Sofie, Plovdiv, Burgas, Pleven, Ruse, ...Tabakový priemysel: PlovdivTextilný priemysel: Sliven, Gabrovo, Sofia

  10. Obyvateľstvo Hlavné mesto: Sofia Vedľajšie mesta: Plovdiv, Varna, Burgas, Ruse Úradný jazyk: bulharčina Väčšina ľudí býva v mestách (asi 70%), najväčším mestom je Sofia, ktorá má asi 1,5 milióna obyvateľov. Od päťdesiatych rokov 20. storočia zaznamenáva Bulharsko najpomalší rast počtu obyvateľstva, od deväťdesiatych rokov je tento rast negatívny (prírastok obyvateľstva: -5,1%). Dôvodmi sú najmä zlá ekonomická situácia a rastúci počet emigrantov. Národnostné zloženie obyvateľstva

  11. Vierovyznanie Počet obyvateľov: cca. 7 679 290 Hustota zaľudnenia: 69,3 /km²

  12. Fotogaléria Primorsko Budova parlamentu

  13. Národné divadlo z r. 1907 Katedrála Alexandra Nevského

  14. Doprava Železničná sieť je rozsiahla, horské oblasti sú však takmer bez železníc. Železničnú dopravu spravoval štátny monopol BDŽ (Bulharské štátne dráhy). Cestná sieť je relatívne hustá a ďalej sa rozširuje. Nový most má mať dve dvojprúdové cesty a obojsmernú železničnú trať. V sučasnosti spája obe krajiny len jeden dunajský most Ruse-Giorgiu.Medzinárodne letiská sú v Sofii, Burgase a Varne. V Sofii sa rozširujú letiskové dráhy a je vybudovaný nový terminál pre cestujúcich. Námorná doprava sa sústreďuje do Varny a Burgasu. Prístav v Burgase bude rozšírený a zmodernizovaný. Má byť vybudovaný tiež priamy vodný koridor Burgas - Moskva, ktorý by bulharskému tovaru zaistil stabilný prístup na ruské trhy.

  15. Info Bulharsko je známe svojou folklórnou hudbou. Obed je spoločenskou udalosťou a v mnohých reštauráciách je spojený s tancom. Medzi národné jedlá patrí studená jogurtová polievka s uhorkou (tarator), paprika alebo baklažán plnený mäsom, kebapcheta (malé silne korenené rolky z mletého mäsa). Bulharsko má vyše 500 minerálnych prameňov, niekoľko druhov minerálnych vôd je dostupných aj v obchodoch. Každoročné podujatiaJanuár: Medzinárodný folklórny festival, PernikMarec: Martenitsas (festival jari), po celej krajine; Marcové hudobné dni, RuseMáj: Folklórny festival, Haskovo;Máj-Jún: Sofijské hudobné dni;Jún: Festival ruží, KazanlukJún-August: Letný Festival vo Varne, Festival pop music, Sunny BeachJúl: Európsky mesiac kultúry, Plovdiv

  16. Zdroje http://referaty.atlas.sk/prirodne_vedy/geografia/18742/?page=0 http://sk.wikipedia.org/wiki/Bulharsko http://www.bulharsko.sk/ http://www.skrz.sk/bulharsko-prakticke-info-a18-61-6-0-sk.htm Učebnica zemepisu 6. ročník

More Related