Atmosféra zeme+ oblaky

1. Atmosféra zeme+ oblaky Terézia Líšková

2. Vrstvzy atmosféry Zeme Hustota vzduchu, atmosférický tlak a teplo sa s narastaním výšky zmenšujú. Podľa zmeny teploty vzduchu s výškou sa atmosféra delí na vrstvy - sféry, ktoré majú rôzne vlastnosti. Základné vrstvy atmosféry sú troposféra, stratosféra, mezosféra, termosféra a exosféra.

3. Troposéra Troposféra -(tropos je grécke slovo, znamená zvrat, obrat.) je najnižšia, ale pre nás najvýznamnejšia vrstva atmosféry. Na póloch siaha do výšky okolo 8 km, v miernych zemepisných šírkach do výšky 10 km, ale v trópoch až do výšky 18 km. Najmä v spodnej časti prebiehajú všetky deje vytvárajúce počasie.

4. Stratosféra Stratosféra -(strato je slovo s významom vrstva.)Nachádza sa nad troposférou až do výšky 50 km. Nachádza sa tam veľmi málo vodných pár, preto sa tam netvoria skoro žiadne oblaky. Nachádza sa tam ozón(trojatómové molekuly kyslíka.)

5. termosféra Mezosféra -(mezo je slovo s významom stred.)je vrstva nachádzajúca sa nad stratosférou až do výšky 80 km. Teplota tam prudko klesá. Možno tam pozorovať striebristé oblaky zložené z kryštálikov ľadu.

6. Termosféra Termosféra -(termo je slovo s významom teplý.)Siaha až do výšky 800 km. Vzniká tam polárna žiara v ktorej možno pozorovať meteority.

7. Exosféra Exosféra -(exo je slovo s významom mimo, von, vonkajší.)Nachádza sa tam prevažne hélium a vodík. Tlak tam klesá na nulu a atmosféra Zeme plynule prechádza do medziplanetárneho priestoru.

8. Oblaky Oblak je viditeľný zhluk drobných kvapôčok vody, ľadových kryštálov alebo kombinácia oboch. Oblaky, ich druh, množstvo, výška nad zemou vypovedajú o aktuálnom stave atmosféry. Z pozorovania oblakov a meteorologických prvkov môžeme odhadnúť vývoj počasia v nasledujúcich hodinách až dňoch.

9. Cumulonimbus Cumulonimbus je mohutný a hustý oblak nízkeho poschodia, ktorý vertikálne rastie do veľkých výšok. Má podobu hôr alebo obrovských veží a aspoň časť jeho vrcholu je obvykle hladká alebo vláknitá či rebrovitá a takmer vždy sploštená. Tato časť sa rozširuje do podoby kovadliny alebo širokého chocholu. Oblak cumulonimbus je vždy nebezpečenstvom pre lietadla. Je doprevádzaný silnými vzostupnými a zostupnými prúdmi, nárazovitým vetrom, prívalovými zrážkami a elektrickou aktivitou.

10. Stratus Stratus patrí k oblakom nízkeho poschodia. Je to väčšinou šedá oblačná vrstva s jednotvárnou základnou, z nej vypadáva mrholenie. Cez ňu presvítajúce Slnko má zreteľné obrysy. Niekedy sa stratus vyskytuje v podobe roztrhaných chuchvalcov.

11. Nimbostratus Nimbostratus je oblak nízkeho poschodia. Býva tmavý, beztvarý a dostatočne hustý na to, aby zakryl Slnko aj Mesiac. Z nimbostratu môže padať vytrvalý rovnomerný dážď alebo sneh.

12. Altocumulus Altocumulus je oblak stredného poschodia a skladá sa väčšinou z vodných kvapiek. Často ho tvorí valce, ktoré sú usporiadané do radu alebo do vĺn či zretelne oddelených valcovitých kôp. Oblak býva biely alebo šedý, prípadně oboje.

13. Cirrocumulus Cirrocumulus je tvorený ľadovými kryštálikmi a patrí do vysokého poschodia. Má tvar bielych útržkov alebo guľatých kôp. Tie majú pravidelné usporiadanie a často pripomínajú vlnky alebo menej často rovné pruhy. Nepadajú z neho zrážky.

14. Cumulus Cumulus je druh oblakov vznikajúcich konvekcí a patriacich do nízkeho poschodia. Veľkosť cumulov sa môže v závislosti na podmienkach značne líšiť. Cumuly sa vyvíjajú smerom hore v tvare kôp, kupolí nebo veží. Ich horná kypiaca časť má často podobu kvetov. Časti oblaku ožiarené Slnkom bývajú najčastejšie žiarivé biele, základná oblakov býva pomerne tmavá a takmer vodorovná.

15. Stratocumulus Stratocumulus je oblakom nízkeho poschodia. Šedé až biele skupiny alebo vrstvy oblakov, ktoré majú takmer vždy tmavé miesta. Skladá sa z častí podobných dlaždiciam, obrázkom a pod. Jednotlivé časti oblakov spolu môžu súvisieť alebo byť oddelené.

16. Altostratus Altostratus je oblakom stredného poschodia. Šedivá alebo modravá oblačná vrstva s vláknitou alebo rebrovitou štruktúrou alebo tiež bez vedomej štruktúry. Pokrýva úplne alebo čiastočne oblohu, miestami sú viditeľné obrysy Slnka.

17. Cirrostratus Cirrostratus je zložený z ľadových kryštálikov a patrí do vysokého poschodia. Oblak vyzerá ako biely závoj, ktorý dáva oblohe mliečny nádych. Nie je dostatočne hustý, aby zakryl Slnko alebo Mesiac, ale môže okolo nich vytvárať rozličné halové javy.

18. Cirrus Cirrus je typickým oblakom vysokého poschodia. Je zložený z ľadových kryštálikov a má jemný, roztrhaný a vláknitý výzor. Cirrus vzniká najčastejšie stúpaním stabilného vzduchu. K tomu dochádza na frontách. Ak vzduch stúpa, kondenzuje čím ďalej viac vodnej pary a vznikajú rôzne druhy oblakov. Cirry sa tvoria ako posledné a obsahujú posledné zbytky vodnej pary. Vzduch nad cirrem je veľmi suchý. Aj keď cirrus vzniká ako posledný, býva to prvý oblak, ktorý vidíme, blížiť sa frontu.