Austrália a Nový Zéland

1. Austrália a Nový Zéland Samuel Chabada 3 GPsb Peter Skliňár 3 GFib

2. Poloha Juhovýchodná časť Zeme Oblasti obratníka Kozorožca Na Indicko-austrálska litosférická doska Na rozhraní Indického a Tichého oceánu Medzi Austráliou a Novým Zélandom je vzdialenosť cca 2000 km – túto vzdialenosť vypĺňa Tasmánske more Poloha

3. Podnebie Do regiónu zasahuje viacero podnebných pásem: 1. Rovníkové vlhké podnebie : najsevernejšia časť svetadielu a východné svahy pohoria najviac zrážok Tropické dažďové lesy 2. Tropické podnebie s obdobiami sucha a dažďov : Západné svahy Veľkých predelových vrchov rozsiahle oblasti suchých saván (tráva, kríky, suchomilné rastliny) 3. Tropické suché podnebie : vnútrozemie svetadielu nedostatok zrážok vysoké teploty počas dňa , nízke v noci púšte 4. Subtropické podnebie so subtropickou krajinou : Južná časť Tasmánia a Nový Zéland olivy, vinič, figy typické sú Eukalyptové lesy

4. História Pôvodní obyvatelia (Aborigéni) prišli do Austrálie z Afriky cez Áziu asi pred 50 000 rokmi Austrália vďačí za svoje objavenie Jamesovi Cookovi - 1700 1788-1920 – Veľká európska kolonizácia => rozmach hospodárstva a ekonomiky Východná Austrália bola zámorským územím VB od roku 1770 a oficiálnou britskou kolóniou sa stala 26. 1. 1788 Získanie nezávislosti – vznik Commonwealth of Australia – 1. 1. 1901 Nový Južný Wales Victoria Queensland Južná Austrália Západná Austrália Nový Zéland Polynézski osadníci prišli medzi 13. a 15. storočím. Prví známi Európania, ktorí dosiahli Nový Zéland boli vedení Abelom Tasmanom, ktorý sa plavil pri západnom pobreží Južného a Severného ostrova v roku 1642. James Cook dosiahol Nový Zéland až v roku 1769 1840 sa stalo oficiálne závislým územím Nového Južného Walesu ústavne garantovaná rovnoprávnosť pre pôvodné obyvateľstvo Austrália aj Nový Zéland sú nezávislé štáty v rámci Britského commonwealthu od roku 1931

5. Demografia Národnostné zloženie: Európania (70%) Aziati (10%) Pôvodné obyvateľstvo (2,6%) Maoriovia (1,4%) Ostatní (16%) Náboženstvo: Rímski katolíci (25,8%) Anglikánska cirkev (22,5%) Bez vyzania (21,3%) Protestanti (17,9%) Presbyteriáni (3,2%) Ostatní (8,3%)

6. vybrané ukazovateleNový Zéland Austrália Mena: novozélandský dolár HDP: 28 500 USD/osoba Nezamestnanosť: 4 % Priemerná dĺžka života: Muži 78 rokov Ženy 82 rokov Jazyk: angličtina maorijčina Mena: austrálsky dolár HDP: 37 300 USD/osoba Nezamestnanosť: 4,4% Priemerná dĺžka života Muži – 79 Ženy – 84 Jazyk: angličtina Domorodé jazyky Jazyky prisťahovalcov (španielčina, francúština) Slovensko HDP: 16 935 USD/osoba Nezamestnanosť: 13,9% Priemerná dĺžka života: Muži 72, Ženy 79 Jazyk: Slovenský

8. Hospodárstvo v makroregióne • Nerastné bohatstvo je pomerne značné, no na Novom Zélande sa využívajú len niektoré náleziská zemného plynu, čierneho a hnedého uhlia, železnej rudy, titánu, zlata, • V Austrálií má ťažba nerastných surovín významné postavenie v hospodárstve krajiny • nerastných surovín (bauxit, olovo, medené a niklové a železné rudy, urán, striebro, diamanty, cín). • Poľnohospodárske produkty zastupujú takmer 70 % produkcie (??). • Vyváža sa bavlna, pšenica, cukor, mäso • Pre poľnohospodárstvo sú charakteristické chov hospodárskych zvierat (ovce, hovädzí dobytok), pestovanie zeleniny, viniča, ryže, cukrovej trstiny, ovocia. • Na rozdiel od iných rozvinutých regiónov, dominuje biologické poľnohospodárstvo • Nový Zéland patrí k popredným svetovým producentom masla, ovčej vlny a mäsa. • Najdôležitejšími obchodnými partnermi sú Veľká Británia, Austrália, Japonsko, USA a štáty západnej Európy.

9. Austrália • Formálny názov: Zväzová republika / Austrálsky zväz • Zjednodušený názov: Austrália • 6 zväzových štátov, 2 federálne teritóriá, 7 zámorských území  • Politický systém: Federálna parlamentná monarchia • Rozloha: 7 682 300 km2 • Počet obyvateľov: 22 600 856  • Hlavné mesto: Canberra (334 800 obyv.)  • Iné významnejšie sídla: • Sydney (3 698 500) • Melbourne (3 153 500) • Brisbane (1 327 000) • Perth (1 193 100) • Adelaide 1 049 900   • Najvyšší bod: Mount Kosciusko, 2229 m n. m.  • Najvýznamnejšie rieky: Murray, Darling, Flinders, Murrumbridgee

10. Geomorfológia • Pobrežné roviny • Stredoaustrálska plošina • Znížená časť (100m) • Silná eolická činnosť • Bezodtokové oblasti • Creeky • Púštna klíma • Artézske panvy • Stredoaustrálske ostrovné pohoria • MacDonnellovo pohorie • Mount Zeil 1531 • Musgraveovo pohorie • Mt. Woodroffe 1435 • Západoaustrálska plošina • Zarovnaný povrch • Sedimentárny obal • 2/3 kontinentu • 200-800 m n.m. • Púštny charakter • Veľké predelové pohorie

11. Veľká artézska panva • 1,5 – 2 km • 60°-70°C • 3000 vrtov • Najhlbší 2136m • Silne mineralizovaná

12. Veľké predelové pohorie • Od Yorského poloostrova po Tasmániu • 80-100 km od pobrežia • Šírka 80-160 • 950 m n.m. • K juhu sa zvyšuje výška • Delenie na 5 častí • Medzi Yorským poloostrovom a Brisbane • Brisbane- Newcastle • Newcastle – južné pobrežie • Okolie Melbourne • Tasmánia

13. Tasmánia • Objavená 24.9.1642 – Abel Janszoon Tasman • Pôvodne Van Diemenova zem • Tasmánia (skrátene TAS) je austrálsky štát a súčasne ostrov nachádzajúci sa asi 200 kilometrov na juh od kontinentu, od ktorého ho oddeľuje Bassov prieliv. • Tasmánia má 512 100 obyvateľov (2005) a rozlohu 68 332 km². Sama seba prezentuje ako prírodný štát, keďže je z väčšej časti tvorená nepoškodenou prírodou. 40 % rozlohy Tasmánie tvoria rezervácie a národné parky. • V Tasmánii vznikla v 70. rokoch prvá strana zelených na svete a dodnes je v miestnom štátnom parlamente najvyššie zastúpenie zelených (18%). • Hlavným a najväčším mestom Tasmánie je Hobart (cca 200 000 obyvateľov), ďalšími významnými sídlami sú Launceston, Devenport a Burnie.

15. Flóra • Eukalyptus (700 druhov) • Akácie (600 druhov) • Prasličky, Orchideje, Baobab • Kangaroo Paw (klokania labka)

16. Fauna • Unikátne zvieratá vďaka odľahlosti • Koala • Klokan • Vombat • Vakoveverica • vačica

17. Fauna • Vtákopysk • Tasmánsky čert

18. Nebezpečné zvieratá • Žralok biely • Krokodýl morský • Štvorhranka smrteľná • Hady (tajpan, pakobry) a pavúky (čierna vdova)

19. Zaujímavosti • názov Austrália – z lat. australis (južný) – pochádza z povesti z 2. storočia o „neznámej južnej zemi“. Britský objaviteľ Matthew Flinders pomenoval Austrália ako Terra Australis a počas ciest holandských moreplavcov mala krajina názov Nova Holandicus

20. Uluru • 350 km JZ od Alice Springs • Vystupuje z plošiny • Priemer 3 km • Výška 350m • Vyzdvihnutá troska súvislého pieskovcového podložia • Oxid železa • Obradné miesto

21. Lake Hiller • Wave rock

22. Veľká koralová bariéra • Korálový útes • cca 3000 ostrovov • viditeľná z vesmíru • najväčšia sústavakoralových útesova ostrovov na svete

23. Nový Zéland

24. Formálny názov: Nový Zéland / maorsky Aotearoa Politický systém: Konštitučná monarchia a parlamentná demokracia Rozloha: 268 680 km2 Počet obyvateľov: 4 173 460 Hlavné mesto: Wellington (260 000 obyv.)  Iné významnejšie sídla: Auckland (895 000) Christchurch (310 000) Hamilton Najvyšší bod: Mont Cook 3764 m n. m. (južný ostrov) Ruapehu 2797 m (severný ostrov) Najdlhšia rieka: Waikato-425km Najväčšie jazero: Taupo 606 km2

25. Hlavná časť Nového Zélandu leží na dvoch ostrovoch, nazývaných Severný a Južný ostrov a mnohých menších ostrovoch. Celková rozloha Nového Zélandu je 268 680 km².

26. Južný ostrov Južný ostrov je najväčšia pevninská masa. Pozdĺžne je rozdelená Južnými Alpami s Mount Cook (3 754 m) – najvyšším vrchom Nového Zélandu. Na Južnom ostrove je celkovo 18 vrchov vyšších ako 3 000 metrov.

27. Severný ostrov Hoci je Severný ostrov na rozdiel od Južného poznačený vulkanizmom, je menej hornatý. Najvyšší vrch Severného ostrova Ruapehu (2 797 metrov) je aktívny vulkán.

28. Malé ostrovy Najvýznamnejšie z malých obývaných ostrovov Nového Zélandu sú Stewart Island, Waiheke Island, ostrov v Aucklandskom Hauraki Gulf, Great Barrier Island, východne Hauraki Gulf a Chathamské ostrovy.

29. Flóra 15% krajiny je pokrytých domácimi lesmi. Podstatné plochy pôvodných lesov sú pod ochranou prírody, z časti v národných parkoch a z časti v takzvaných Forest Parks K najpozoruhodnejším stromom patria na severe Kauri. K veľkým stromom patria Podocarpaceae, ktoré sa vyskytujú v nízkych polohách oboch ostrovov, ako aj Nikau-Palme. V oblastiach s nízkymi zrážkami, obzvlášť na západe utvárajú krajinu dažďové pralesy.

30. Kaury Nikau-Palme

31. Fauna Vďaka izolovanosti sa tu vyvinul jedinečný ekosystém, ktorého charakteristickým znakom bola pred polynézskou kolonizáciou neprítomnosť akéhokoľvek druhu suchozemských cicavcov, s výnimkou troch netopierích druhov Životný priestor druhov, ktorý je inde obsadený cicavcami, je zastúpený vtákmi.

32. K vtákom neschopným letu patria kakapo sovovitý , kivi, sliepočka takahe , chriašteľ weka. Niektoré z týchto druhov sa vyskytujú iba na pobreží Nového Zélandu, kde sa nevyskytujú žiadne dravce.

33. Pobrežie si delia rôzne druhy tučniakov ako napríklad tučniak modrý a tučniak hrubozobý s uškatcamiforsterovými a tuleňmi sloními. Pri pobreží sa dajú vidieť delfíny a veľryby. Nový Zéland patrí k jednej z mála krajín, v ktorých nežijú žiadne hady. Príchod prvých Maoriov a neskôr Európanov viedol vďaka zásahom ľudí do prírody a kvôli privezeným zvieratám k dvom veľkým vlnám vymierania.

34. Ďakujeme za pozornosť