RÍMSKE UMENIE VO SVOJICH ZAČIATKOCH A V OBDOBÍ REPUBLIKY

RÍMSKE UMENIE VO SVOJICH ZAČIATKOCH A V OBDOBÍ REPUBLIKY

SŤAHOVANIE • Predárijských obyvateľov Talianska vytlačili národy tzv. veľkého sťahovania. • Indoeurópsky prisťahovalci prišli v 2 vlnách zo severu

INVÁZIA Prvá invázna vlna Druhá invázna vlna • 1500 p.n.l – Pádska nížina a alpský Piemont • Popolnicový ľud priniesol BRONZ • Opevnené dediny,na drevených plošinách na koloch • Terramarská civilizácia (terra marna-úrodná pôda)=civiliz=acie,ktoré si aj na pevnej pôde stavali obydlia na koloch • Štruktúra sídlisk-pravidlá rímskeho urbanizmu=obohnané valom s bránouprostred každej strany,dva rady obydlí S-J,V-Z • Hypotéza-terramarský ľud zostúpil do stredného Talianska,ovládol pôvodné obyvateľstvo-vznikol z nich plebs,z uchvatiteľov sa stal patriciát • 1200 p.n.l • Kontakt s Latiánmi, odlošné pohrebné obrady a rodinné zvyky • Hrobky=jaskyne,kostry a lebky pomaľované okrom,zvyšky farieb • Predpoklad-tetovanie a maľovanie na telo aj zaživa • Nekropola vo Villanove pri Bologni – spaľovanie,popol v hrubo tvarovaných urnách,urny v jamách vyhĺbených v skalách,keramika,brondzové predmety,popolnice-tvar chyžiek,v kt.zosnulý žil • Nekropola na rímskom Fóre – najväčšia italická,popolnice v jamových hroboch,málp pohrebných predmetov- začiatok zvyku,že mŕtvemu dali len toľko zlata,koľko potreboval n výmenu chrupu

Villanovská kultúra • Medzi terramarský ľud a ľud,ktorý založil okolo r.753 Rím sa môže vsunúť ľud villanovskej kultúry • Rimania – sídliská z dreva a hliny,s nadaním vládli a administrovali Palatín -jadro mesta na 7 pahorkoch(Septimontium)=Roma quadrata • Prvé hradby Ríma na pahorku Palatín – z kameňa do štvorca,tvar nebol typický iba pre terramarov • V období republiky-patricijské rodiny • Za cisárstva – zastavaný palácmi • Brána obrátená k Fóru – Porta Mugonia Latium • -územie stredného Talianska – ohradené posvätné miesto • Miestne božstvo-NUMEN Miesto uctievania – FANUM • NUMEN A FANUM-odlišovali sa od helénskych kmeňov,mali zkladný význam pre umenie

BOŽSTVO • GRÉCKY CHRÁM- sídlo boha,kde prebýval, Božstvo malo fyzickú podobu • FANUM- nebolo sídlo Boha,posvätné miesto bez monumentálnej stavby • NUMEN- nemal fyzickú podobu,nepripisovalo sa mu pohlavie ITALICÉ NÁBOŽENSTVO NUMENOV • Menilo sa vplyvom Etruskov a Helenistov • Stotožnenie s Gréckymi a Etruskými bohmi • Numeny prijali ľudskú podobu • V rímskych umeleckých prejavoch s objavili neskoro,chýbala im originalita • Sakrálne stavby do obdobia rozkvetu cisárstva vyzerali ako provinciálne helenistické stavby VPLYV ETRUSKEJ CIVILIZÁCIE • Etruskovia zaviedli v Ríme - náboženské obrady, kastu kňazov, podoba oficiálnej svätine , krátky čas aj páni mesta

RÍM • 753 p.n.l – Romulus a Rémus http://cs.wikipedia.org/wiki/Romulus_a_Remus • 509- Etruskovia – prvé hradby mesta, Cloaka maxima, Chrám na kapitole • V období Rímskych kráľov Etruskovia poznačili kultúru italických pastierov,tí v r.753 BC založili na rieke TIBER obec,z ktorej sa vyvinul Rím

VPLYV HELÉNSKEJ KULTÚYRY VEĽKÉHO GRÉCKA GRÉCKY VPLYV • 7 st.BC • Neustalo pôsobenie etruského umenia a vplyvu • Dráma – 4 st BC • BrondzováFicornihocista - signovaná etruskom 330 BC • Koniec 4. st BC – Rím víťazí nad Samnitmi na J a nad Keltmi na S (rozprávka Ast.aObel.) – to vzbudilo ohas v gréckom svete, začiatok rímsko– gréckych kultúrnych vzťahov • Grécka veda, medicína, filozofia, náboženstvo, • Rímske numeny sa museli stotožniť s olympijskými bohmi • Chrámy postavené pre bohov museli byť helénskeho typu

RÍMSKA STAVBA BAZILIKA • Charakteristická črta rímskych stavieb v republikánskom období - kladenie rozmanitých architektonických poriadkov na seba • Robustnejší dórsky štýl v dolnej časti stavby • Iónsky štýl na druhom podlaží • Korintské stĺpy alebo piliere na treťom podlaží • Budova pre verejné zhromažďovanie, tržnica • Zasadal v nej súd, riešil spory medzi obchodníkmi • Pôvod v Grécku • V Ríme – trojloďová sien, v strede najväčšia

SOCHÁRSTVO BRONZOVÉ PORTRÉTY • Hlavnú úlohu mali Etruskovia • Kovolejári – odlievači sôch z kovu • Pracovali podľa gréckych predôh • Podanie bolo latinské, etruské, a rímske • Eruské a Rímske PRVKY • VICUS TOSCUS – Štvrť etruských bronziarov – toskánska štvrť na úpätí Kapitolu • Etruské dielne sa časom porímštili – opakovali staré predlohy, strácali životnosť • Zánikom etruského ľudu stratili živný prameň inšpirácie

PORTRÉTOVANIE BUSTY • IUS IMAGINIS – zákaz portrétovať ľudí,ktorí nevykonávajú dôležitú funkciu (úrady) • ÚRADY – konzul –najväčší občiansky a vojenský úradník tribún – plebejský úradník prétor- právnik • Rímsky hodnostári sa dali portrétovať u Grékov – žiadali ich zobrazovať takých, akými by chceli byť • Ilustrovali psychické vlastnosti – vôľu, ctižiadostivosť, pevnosť, rozhodnosť • Je to príklad kompromisu medzi helenistickými tendenciami a rímskym realizmom • Gréci, aj Rímania verili, že portrét má schopnosť urieknuť, k nezobrzuje uznávanú, morálne nadradenú osobnosť GRÉCKO – héros, atlét RÍM – nepodplatiteľný úradník • Prvé sochárske portréty – busty zhotovené z vosku • Busty kolorovali,mali prirodzené vlasy, rýchlo starli. Nahrádzali sa mramorovými a bronzovými kópiami • TABLINUM – skriňa na uschovávanie búst • Dovoz umeleckých sôch z Grécka, Orientu, spôsobili, že etruské pálené hliny, bronzy aj rímske vosky ustupovali do úzadia

NEAPOLSKÁ SOCHÁRSKA ŠKOLA • Napodobňovali -archaické diela -meravé záhyby -neživé postoje -iónsky úsmev -pravidelné prstence vlasov -chýbala výrazná intenzita -efekt povrchnej krásy

MALIARSTVO RÍMSKA KERAMIKA =arentínske vázy • Obdobie republiky – maliar FABIUS PICTOR • Nástenné maľby, vojnové výjavy – popisná, oslavná hodnota • Maliari mali záujem o výjavy z gréckej mytológie, nie vždy sa im podarilo vystihnúť ich epickú veľkosť • Lesklá červenkastá hlina, ozdobená vytláčanými ornamentami, figúrami, reliéfmi z tej istej hliny, čím sa mali napodobniť helenistické nádoby zo striebra • Vyrábala sa v dnešnom AREZZE

RÍMSKE UMENIE VO SVOJICH ZAČIATKOCH A V OBDOBÍ REPUBLIKY