Čo sú to drogy?

1. Čo sú to drogy? Drogou môžeme označiť látku, ktorá po požití určitým spôsobom mení normálne fungovanie organizmu. V užšom význame je to látka, ktorá mení duševný stav (náladu, stav vedomia, psychiku), na ktorú zväčša vzniká závislosť. Preto sa inak označuje aj ako narkotikum, návyková, psychoaktívna, psychotropná alebo omamná

2. Účinky drog Euforizujúci - Najzákernejšou vlastnosťou drogy je jej účinok vnímaný ako eufória - príjemný stav telesnej a duševnej pohody, až nadprirodzenej sily a sebavedomia. Prirodzeným zdrojom eufórie sú pohybové aktivity, najmä šport a tanec. Drogovou pascou je nuda, nečinnosť, neprogramovanosť a hlavne nevedomosť. Zmocňujúci - Celé myslenie a konanie človeka sa orientuje na obstarávanie, konzumáciu drogy a vyhľadávanie miest, kde sa s drogou možno stretnúť. Zhubný účinok - Každá droga významne skracuje čas prežitia, u marihuany je to až tridsať rokov, u heroínu dokonca ešte viac. Stratená ľudskosť závislého od drog ho najskôr vyradí z rodinného prostredia, neskôr z pracovných činností, až napokon ukončí i tak už neradostný život.

3. Rozdelenie drog Do skupiny mäkkých drog sú najčastejšie zaraďované bežne dostupné, alebo legálne drogy a výrobky, ktoré je možno kúpiť v lekárňach a obchodoch, a nepripisuje sa im veľký negatívny účinok – alkohol, tabakové výrobky, káva, čaje, ale aj rôzne prípravky na upokojenie (analgetiká), prášky na spanie, alebo látky s povzbudzujúcimi účinkami. Do skupiny tvrdých drog sa u nás zaraďujú ostatné drogy, teda tie čo nemožno legálne kúpiť a majú zlé účinky na organizmus - hašiš, príp. marihuana, opiáty (ópium, heroín, morfium), kokaín (koks) a podobne. Patria sem aj niektoré bežne používané látky ako riedidlá na farby či lepidlá. O postavení marihuany sa v súčasnej dobe veľmi diskutuje, pretože nie je považovaná za až tak nebezpečnú drogu a jej používanie je v niektorých krajinách povolené (napr. v Holandsku). Preto ju možno zaradiť ako do skupiny mäkkých, tak aj do skupiny tvrdých drog.

4. Závislosť Intoxikácia stav mozgu počas otravy spôsobenej drogou Závislosť stav opakujúcej sa intoxikácie vyvolaný opakovaným a nadmerným užívaním drogy. Existuje plynulý prechod od ľahšej psychickej závislosti k ťažkej, pri ktorej sú už prítomné nezvratné poškodenia fyzického a duševného zdravia. Prejavuje sa tým, že človek má neustálu potrebu prijímať určitú látku, alebo vykonávať určitú činnosť, ktorá vyvoláva príjemný stav až do takej miery, že stráca nad svojím konaním kontrolu. Je to teda psychický i fyzický stav vyplývajúci z užívania návykovej látky, charakterizovaný nutkavou potrebou užívať návykovú látku (sústavne alebo periodicky) s cieľom prežívať jej psychické účinky, alebo utlmovať nepríjemný pocit z nedostatku látky. „Stav totálneho zotročenia osobnosti drogou“ so všetkými následnými zdravotnými aj sociálnymi dôsledkami. Subjekt vo vzťahu voči droge stráca osobnostnú slobodu, keďže bez jej opakovaného prívodu do organizmu nie je schopný existovať. Čím mladší človek sa dostane do styku s drogami, tým horšie sa ovláda, ak ich má na dosah ruky a tým rýchlejšie sa na nich stáva závislý.

5. Formy drogovej závislosti psychická závislosť – zmena duševného stavu subjektu následkom opakovaného podávania drogy, charakterizovaná rôzne intenzívne vystupňovanou túžbou opäť drogu užívať somatická (telesná) závislosť, prejavujúca sa abstinenčnými príznakmi po prerušení prívodu drogy do organizmu. Ide o celý rad príznakov ako nevoľnosť, slzenie, potenie, zvýšenie, či kolísanie telesnej teploty, psychomotorický nepokoj, zmeny krvného tlaku, bolesti hlavy a pod..

6. Medzinárodná klasifikácia Závislosti od uvedených látok (tzv. látkové závislosti): F 10 alkohol; F 11 opiáty; F 12 kanabisový typu; F 13 sedatíva alebo hypnotiká; F 14 kokaín; F 15 tzv. psychostimulanciá; F 16 halucinogény; F 17 tabaku; F 18 prchavé látky; F 19 niekoľko drog súčasne a iné psychoaktívne látky.

7. Príčiny vzniku závislostí Faktory súvisiace s drogou, jej chemickým zložením a s nerovnakým spôsobom vyvolania závislosti. Závislosť sa vytvára rýchlejšie a takmer u všetkých jednotlivcov na tzv. tvrdé drogy (napr. heroín). Mäkké drogy vyvolávajú závislosť až po dlhodobom užívaní a iba u niektoých ľudí. Osobnostné alebo individálne faktory súvisia so závislým človekom. Napr. biologické determinanty, najmä metabolické a iné, doteraz málo poznané faktory. Sú tu i psychické faktory, ako dynamická štruktúra osobnosti, najmä vlastnosti človeka. K zneužívaniu psychoakívnych látok inklinujú nevyvážení, nezdržanliví, nedisciplinovaní a labilní ľudia a ľudia s prejavmi porušeného vývinu osobnosti. Faktory spoločenského prostredia vysvetľujú najmä značne rozšírené zneužívanie drog. Postoj spoločnosti je veľmi tolerantný a čím je väčšia tolerancia spoločnosti k užívaniu týchto látok tým je väčšia pravdepodobnosť ich znežívania. Drogy sú ľahko dostupné a i tu platí, že čím má človek ľahšiu dostupnosť k návykovým látkam, tým väčšie je riziko ich zneužitia. Niektoré z drog (napr. alkohol a nikotín) sú pre spoločnosť vysoko zárobkové. Málo sa pritom prihliada na škodlivosť drog pre ľudské zdravie, a preto je možné, že pitie alkoholu a fajčenie sú natoľko rozšírené, že je viac konzumentov a fajčiarov ako ľudí pijúcich a fačiacich iba príležitostne. Dôležité je i pôsobenie rodiny a starších spolupracovníkov, ktorí zvyčajne nedávajú dobré príklady mladším. Vyvolávajúce a časové faktory majú v závislosti významné miesto.Drogová závislosť sa okrem niektorých spomínaných drog rozvíja pomaly a často sa prejaví práve preto, že sa na začiatku závislosti vyskytujú vyvolávacie faktory. Môžu to byť psychické stresy, manželské konflikty, frustrácia, či iné konflikty.

8. Ako sa závislosť prejavuje? • túžba (chuť, baženie - craving) po danej látke, • obmedzenie až úplné vytesnenie ďalších záľub (koníčky, priatelia), • užívanie látky, aj keď dotyčný vie, že mu to prináša riziká a nevýhody, • obmedzenie pudu sebazáchovy vo vzťahu k látke, • zvyšovanie tolerancie – čím dlhšiu dobu dotyčný látku užíva, tím viac jej pre dosiahnutie rovnakých účinkov potrebuje a tým viac znesie, • abstinenčné príznaky po vysadení látky, na ktorú môže vzniknúť fyzická závislosť.

9. Prvé príznaky závislosti u druhého náhle výkyvy a zmeny nálady bez zjavného dôvodu, zhoršená schopnosť koncentrácie, náhle alebo i postupné zhoršenie prospechu v škole, agresívne sklony, nervozita, podráždenosť, únava, vyčerpanosť, spavosť, znížená alebo naopak zvýšená chuť k jedlu, zmena stravovacích návykov, strata záujmov, klame, vymýšľa si, zmena kamarátov, straty peňazí, drobné krádeže a pod.

10. Závislosť na nikotíne Po prijatí väčšej dávky nikotínu nastáva nevoľnosť, prudké dýchanie, vracanie, zvýšená tvorba potu, kŕče alebo záchvaty a môže nastať až ochrnutie pľúcneho svalstva. Smrteľná dávka nikotínu je 40-60 mg, pričom cigareta obsahuje 1-2 mg a cigara asi 10 mg. Pri dlhodobom fajčení vznikajú žalúdočné vredy, infarkt myokardu, rakovina pľúc, chronické zápaly hrtanu, hltanu, priedušnice, priedušiek, pľúc, nechutenstvo, striedanie hnačiek so zápchou alebo zvracaním. Na nikotín vzniká silná závislosť aj tolerancia. Závislosť na tabakových výrobkoch a nikotíne sa nazýva tabakizmus a je hlavne psychologická.

11. Odvykacie metódy individuálne lekárske pôsobenie – lekár vysvetlí pacientovi škodlivosť fajčenia a pomáha mu dodržiavať zákaz fajčenia lieky – ide o dve skupiny liekov, jedna tvorí náhradu tabaku a druhú tvoria látky, ktoré menia chuť pri fajčení hypnóza – používa sa individuálne a opakovane, kombinuje sa s inými metódami zníženie obsahu účinných látok v tabakovom dyme – používajú sa nikotínové a iné filtre a beznikotínové cigarety sebakontrola – fajčiar sa sám snaží dodržiavať denné množstvo cigariet, ktoré si sám znižuje ostatné metódy – vodoliečba, akupunktúra, joga, psychoterapia a iné

12. Alkohol

13. Alkoholizmus Pri dlhodobom, alebo intenzívnom užívaní alkoholických nápojov vzniká, podobne ako pri iných drogách, závislosť. Dlhodobé pitie alkoholu prináša okrem závislosti aj zdravotné riziká – zvýšený krvný tlak, zvýšené riziko cievnych a mozgových príhod, žalúdočné vredy, zvýšená pravdepodobnosť rakoviny ústnej dutiny, pažeráka alebo žalúdka, cirhóza pečene a depresie. Pri opakovanom užívaní alkoholu vzniká tolerancia – stále sú potrebné vyššie dávky, aby sa dosiahol rovnaký účinok ako pri poslednom užití.

14. Drogová závislosť kanabisového typu Hašiš – je to výťažok z kvetov konope. Na trhu sa obvykle hašiš objavuje vo forme tvrdých lisovaných kociek alebo býva lisovaný do rôznych tyčiniek, platničiek, gulôčok a podobných tvarov. Konzumuje sa fajčením v osobitných fajkách. Hašišový olej - je hustá viskózna kvapalina, ktorá sa ale pre svoju vysokú toxicitu samostatne nepoužíva. Marihuana – pripravuje sa z vysušených listov a kvetov konope. Na trhu sa vyskytuje obvykle vo forme sivozelených až zelenohnedých fragmentov sušených lístkov rastliny. Menej kvalitné druhy sú iba práškovou drvinou sušených častí rastliny. Niekedy sa marihuana tiež za vlhka lisuje do malých tyčiniek. Najobvyklejšou formou konzumácie marihuany je fajčenie ručne vyrobených cigariet.

15. Akútna intoxikácia pri konzume kanaboidov Sprievodným znakom býva svetloplachosť a dvojité videnie, pri vyššej dávke môže dôjsť k narušeniu stability, objavuje sa i ľahký tremor rúk. Môžu sa vyskytnúť halucinácie (pri marihuane menej). Pri veľmi vysokých dávkach kanaboidov môže vzniknúť i akútna psychóza, stavy úzkosti, inokedy stav ťažkej paniky s totálnou dezorientáciou intoxikovaného človeka v čase i priestore. Takýto jedinec udáva pocit sucha v ústach a v krku, objavuje sa tachykardia, dochádza k miernemu poklesu krvného tlaku, telesnej teploty a ku kašľu. Postupne prichádzajú bolesti hlavy, skleslosť a pocit vnútornej prázdnoty.

16. Závislosť na marihuane Konzumentov môžeme rozlíšiť v prvom štádiu pre ich: Sklon k introverzii, poruchy komunikácie a stratu výkonnosti. Postupne u nich dochádza k závažnému rozkladu osobnosti i k celkovému úpadku. Prejavuje sa to najmä stratou: záujmu o okolité dianie, agresivitou, podráždenosťou, stratou chuti do jedla alebo opačne zvýšeným apetítom, niekedy nevoľnosťou, či pocitom plnosti žalúdka. Sprievodné sú bronchitída a suchý úporný kašeľ..

17. Škodlivé účinky marihuany • zrýchlený srdečný tep, dezorientácia, • nedostatočná koordinácia tela, často s nasledujúcou depresiou alebo ospalosťou • niektorí užívatelia trpia záchvatmi paniky alebo úzkosti • aktívna zložka marihuany - THC, zostáva v tele až niekoľko týždňov alebo i mesiacov • dym marihuany obsahuje o 50 až 70 % viac karcinogénnych látok než tabakový dym • jediný joint marihuany môže pľúca poškodiť až tak, ako 5 bežných cigariet vyfajčených v krátkom slede za sebou • dlhodobé fajčenie marihuany a hašiša spôsobuje bronchitídu, zápalové ochorenie dýchacieho ústrojenstva • táto droga môže ovplyvniť viac než iba telesné zdravie. Výskum v Austrálii v roku 2008 našiel spojenie medzi dlhoročným užívaním marihuany a mozgovými vadami. Toto zistenie podporuje i skorší výskum dlhotrvajúcich následkov užívania marihuany, ktorý u fajčiarov marihuany ukázal podobné zmeny v mozgu, ako u tých, ktorí užívali iné široko rozšírené drogy. • štúdia tiež preukázali spojitosť medzi dlhodobým užívaním marihuany a psychózami

18. Pervitin(amfetamín) Potláča spánok, navodzuje pocit sily a schopností, vyskytuje sa paranoidná schizofrénia, človek je nedôverčivý, ostražitý, zriedka sa vyskytujú aj zrakové alebo sluchové halucinácie. Fyziologicky sa účinok prejaví pocitom sucha v ústnej dutine, zvýšeným krvným tlakom, rozšírením zorníc, bledou pokožkou, vyrážkami, poruchami videnia, bolesťami hlavy. Pri predávkovaní nenasleduje vzbudenie ale útlm, dokonca aj stav bezvedomia. Pri dlhšom užívaní sa vyskytuje chronická nádcha sprevádzaná výtokom alebo krvácaním z nosa, poškodením nosnej prepážky, klesá chuť k jedlu, vyskytujú sa zápaly žíl, poškodenia srdca, pečene a pľúc, zvýšené riziko epileptických záchvatov. Vyvinie sa pomerne silná, hlavne psychická závislosť. Pri miešaní s alkoholom pervitin znižuje účinky alkoholu a preto často dochádza k predávkovaniu alkoholom, pretože sa nedá odhadnúť miera opitosti. Tento typ drogovej závislosti je z hľadiska možného násilia jednoznačne najnebezpečnejší.

19. Heroín Akútna intoxikácia sa vyznačuje rýchlym nástupom výraznej eufórie, spočiatku sa objavuje zhovorčivosť, vymiznú zábrany... S prehlbovaním heroínovej intoxikácie nastupuje apatia, neschopnosť sústredenia, pocit ťažkých viečok s poruchami videnia, dýchanie sa spomaľuje, objavuje sa studený pot a telesná teplota mierne klesá. Pri ešte vyšších dávkach heroínu dochádza k poklesu krvného tlaku, cyanóze, nastupuje kóma a intoxikovaný zomiera. Zriedkavo môže pri injekcii heroínu dôjsť i k okamžitej smrti. Na heroín vždy veľmi rýchlo vzniká silná fyzická aj psychická závislosť, zväčša už po prvých dávkach. Fyzická závislosť je extrémne silná. Pri pravidelnom užívaní nastávajú abstinenčné príznaky už 5 - 15 hodín po odňatí. Prejavujú sa slzením, výtokom z nosa, potením, rozšírenými zrenicami, trasom. Kríza vrcholí 2. a 3. deň: nastávajú kŕče, zvracanie, hnačka, plač, vzrušenie alebo ťažká depresia, samovražedné sklony. Po prekonaní abstinenčných príznakov, môžu tieto ustúpiť už po troch týždňoch.

20. Solvenciový typ (fetovanie) Pri intoxikácii sa v priebehu niekoľkých minút dostaví pocit efórie, niekedy až mierna závrať. Človek býva dezorientovaný a máva tiež halucinácie. Pri ťažkej intoxikácii je takýto jedinec citlivý na svetlo, má nauzeu a zvracia. Dochádza aj k poruchám srdcového rytmu, slzeniu očí, výtoku z nosa a nakoniec k hlbokému spánku, niekedy i bezvedomiu. Môže dôjsť k úmrtiu a to už i po pár vdychoch. Závislosť na solvenciách sa rozvíja veľmi rýchlo. Môže dôjsť k poškodeniu CNS, zhoršeniu pamäte a celkovo k zníženiu intelektu. Takto postihnutý človek postupne upadá do ťažkej depresie a je u neho badateľný rozpad osobnosti. Táto závislosť veľmi ťažko postihuje okrem psychiky i telo. Rozpúšťadlá poškodzujú viaceré endokrinné žľazy, srdce a dýchacie cesty. Výsledkom sú poruchy srdcového rytmu a chronické respiračné ťažkosti.

21. Kokaín Pri akútnej intoxikácii - výrazná tachykardia, zvýšenie krvného tlaku, človek udáva pocit suchosti v ústach. Vyskytuje sa nekľud, tremor končatín, objavujú sa halucinácie a to najmä zrakové. Ťažšie intoxikovaná osoba je bledá, pokrytá studeným potom, pulz je zrýchlený. Môže sa objaviť nauzea, až zvracanie. Pri vysokých dávkach drogy sa obmedzuje dýchanie a môžu sa objaviť kŕče. Napokon nastupuje kóma až smrť. Drogovo závislý človek pri tomto type závislosti je v stave trvalého nepokoja, trasie sa, má lesklé oči s charakteristickým rozšírením zreníc. Býva u neho tiež zrejmá vyššia strata hmotnosti, má poruchy pamäti, býva precitlivelý na zvýšený hluk. Obvyklá je strata chuti do jedla, bolesti brucha a hnačka. Objavujú sa paranoidné stavy, impotencia, ťažká depresia. Pri náhlom odňatí drogy sa môže rozvinúť až toxická psychóza, podobná schizofrénii. Abstinenčná kríza býva prudká a dramatická. Podľa výpovede kokainistov, sa pri nej vyskytujú pocity „drvenia kostí“, pri ktorých by najradšej svoje telo opustili.