310 likes | 502 Views
Sv. Tomáš Akvinský (1225 – 1274). Scholastika – charakteristika obdobia. stredoveký filozofický smer v období od 9. storočia do 15. storočia. Vplyv Aristotela, po kresťanskej úprave, využíva sa dedukcia. Cirkev bojuje!.
E N D
Scholastika – charakteristika obdobia stredoveký filozofický smer v období od 9. storočia do 15. storočia. Vplyv Aristotela, po kresťanskej úprave, využíva sa dedukcia
Cirkev bojuje! Pevné, neprelomené múry vo vnútri kostolov a masívne veže nám akokeby hovoria o „cirkvi bojujúcej“ úlohou cirkvi je bojovať proti mocnostiam temna tak dlho, než nadíde hodina víťazstva, deň posledného súdu!!!
nezávislosť na prírode: umožnila vyjadriť myšlienku nadprirodzena výraz Krista pozerajúci na umierajúcu Pannu Máriu bol pre umelca dôležitejší než dôverné zobrazenie svalov
Pozitívum scholastiky: vzdelanie1. Univerzita: Bologne r. 1088 (len právo)
Lepra – na okraji spoločnosti sú malomocní: lepra je božím trestom, ale aj možnosť pre vykúpenie
Čo sa študovalo? Trivium - tri slovné odbory: gramatika, rétorika, dialektika; Quadrivium- štyri číselné odbory: aritmetika, geometria, astronómia, hudba.
Tomášov život Rodičia nevedeli pochopiť, ako sa môže noblesný mladý muž stáť žobravým rehoľníkom. Na príkaz matky bol Tomáš dokonca bratmi v máji roku 1244 uväznený. V domácom väzení zostal takmer dva roky, kým mu jeho sestra nepomohla k úteku. A bola to práve tá sestra, ktorá mu do väzenia priniesla bibliu, Aristotelovu Metafyziku a Sentencie Petra Lombardského.
Ako nazývame Tomášovu filozofiu? • Jeho filozofiu môžeme nazvať tomizmus • a pokračovanie novotomizmus.
Umiernený realista 1.univerzálie existujú najprv v Božom rozume (napr. pojem strom), 2. neskôr vo veciach samotných (v strome) a 3. následne v ľudskom rozume (pojem strom označujúci vec strom.
Diela: • Summa Teologická • Summa Filozofická • Summa proti pohanom
Zdôrazňuje slobodu: Neprijíma Augustinovo učenie o predestinácii → hriešnosť človeka nie je dopredu určená, zdôrazňuje význam slobodnej vôle.
Rozlišuje: 1. pravdy viery (zjavené) a 2. pravdy rozumu: obe pravdy sú od Boha a nemôžu si protirečiť. Pravdy viery sú dokonalejšie → viera tvorí rozmer (priestor) pre rozum: „Tam, kde nepostačuje rozum, nastupuje viera.“ Giotto: Viera (r.1306)
Ako spoznávame Boha? Rozumom – argumentami a vierou. • Rozumom môžeme dedukovať podstatu a teda aj existenciuBoha • Pravdy zjavenia (trojjedinosť Boha) môžeme poznať len vierou.
Príklad: • Boh sa teda zjavil ľuďom prostredníctvom Biblie (božej autobiografii), ktorej veríme a rozumu: veríme, že pôsobiť zlo iným ľuďom je zlé (vďaka rozumovej úvahe o tzv. zlatom pravidle), aj keď sme nikdy nečítali v Biblii: „Čin svojmu blížnemu to, čo chceš, aby on činil tebe“
Človek podľa Akvinského (nadväzuje na Aristotela): • spojenie tela a duše: látky a formy: medzi Aristotelom a kresťanským učením nie je rozpor
Filozofia ako slúžka teológie • Filozofické argumenty majú podporiť teologické pravdy, napr. o existencii Boha • Aristoteles hovorí o prvej príčine, zdôvodňuje ju rozumovo: na základe tejto filozofie Akvinský zdôvodní existenciu Boha – racionálnou cestou
Teória vznikania • Substancia - je samostatné bytie, resp. poskytuje základ pre vlastnosti, ktoré z nej vyplývajú (napr. človek a pre vlastnosť ľudská sexualita, spoločenskosť; starí mládenci a vlastnosť neženatosť; človek a vlastnosť mať ľudské práva, resp. práva na ľudskú dôstojnosť), • akcidencia(nepodstatná vlastnosť) - nejestvuje sama, ale len na substancii (napr. blonďatosť- pre človek je celkom náhodné či je brunet alebo blondýn, táto vlastnosť neexistuje sama o sebe, rovnako zamestnanosť neexistuje sama o sebe – zamestnaný človek),
Ako vznikajú veci? Spojením podstaty a existencie • podstata = všeobecné určenie, to, čo vyjadrujeme pojmami - druh, rod (napr. druhou podstatou človeka je byť spoločenskou bytosťou • existencia - Boh ju spája s podstatou → a tým vytvára svet (spojením podstaty napr. človeka, ktorý pozostáva z tela/látky a duše/formy s jeho existenciou na svete).
Možnosť a skutočnosť • možnosť - základ pre pohyb, zmenu (napr. práca ako taká, teda práca ešte nekonkretizovaná v nejakej forme – „at all“), • skutočnosť - pohybom sa mení možnosť na skutočnosť (práca v nejakej forme: práca pravekého človeka, práca podnikateľa)
Teodicea Boh nestvoril zlo → zlo nemá vlastnú existenciu. Zlo = nedostatok dobra. Teodicea → ospravedlnenie Boha za zlo na Zemi, Boh nám poskytuje veľa dobra, ale človek prijíma málo dobra – tak vzniká „zlo“ na Zemi.
Existenciu Boha dokazuje piatimi cestami - rozumovými dôkazmi:
3. Podľa princípu náhodného a nutného musí existovať niekto, kto rozhoduje, čo je náhodné a to je Boh.