1 / 34

J n Koll r 1793 1852

barclay
Download Presentation

J n Koll r 1793 1852

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript

    1. Ján Kollár ( 1793 – 1852)

    2. Život: narodil sa v Mošovciach študoval v Jene proti otcovej vôli bol evanjelickým farárom v Budapešti v Jene spoznal tienisté stránky nemeckého nacionalizmu podcenovanie Slovanov, iba Rusi boli slobodným národom (dubisko–mocný strom) v Nemecku pôsobil na miestach, ktoré kedysi obývali Slovania, neskôr vyhubení Germánmi, v case Nemecka – žije menšina Lužickí Srbi písal po cesky (biblictina) s Friderikou sa zoznámil pocas študijného pobytu v Jene, matka jej bránila vo vydaji oženil sa s Vilhelminou Schmidtovou, tzv. Mínou (po smrti jej rodicov) až po 16 rokoch odlúcenia, odišla s ním do Pešti, narodila sa im dcéra Ludmila jeho koncepcia – Cesi a Slováci tvorí 1 vetvu so spolocným ceským jazykom jeho pozostatky sú uložené v Olšanoch

    3. Myšlienky všeslovanskej vzájomnosti myšlienka spätosti všetkých Slovanov bol stúpencom austrolavizmu = je to politický smer slovanských politikov, ktorý sa usiloval o zblíženie Slovanov O literární vzájemnosti medzi kmeny a nárecími slovanskými = išlo o kult zjednotenia, ale nie politické, skôr výmenou kníh, zakladaním katedier slovanských recí, slovanských kníhkupectiev, literárnych casopisov. v slovanskej vzájomnosti uznával 4 jazyky: ruský, polský, ceskoslovenský (sloven-cina bola iba nárecím), srbochorvátsky (ilýrsky)

    4. Tvorba: Básne Jana Kollára - básnická zbierka znelky, v ktorých Mínu ospevuje ako symbol krásy - vyslovuje vlastenecké myšlienky (sloboda, spravodlivost)

    5. Národnie Zpievanky zbierka ludových piesní

    6. Slávy dcéra Je to lyricko-epická skladba Rozoberá 2 témy: 1. idea Slovanstva 2. láska k Míne Kompozícia: Predzpev I. spev – Sála II. spev – Labe, Rén, Vltava III. spev – Dunaj IV. spev – Léthe -nebo V. spev – Acheron – peklo na otázku, ci miluje viac Mínu alebo vlast odpovedá, že srdce rozdelí na polovice a rovnakým dielom medzi vlast a ženu

    7. Motív Slávy dcéry: slovanské utrpenie v minulosti, ponemcenie - VLASTENECKÉ obraz lepšej budúcnosti Slovanov - NÁRODNOBUDITELSKÉ viera a vítazstvo pravdy a lásky - LÚBOSTNÉ

    8. Spolocenská situácia: Slovensko – súcast Rakúskej monarchie uznanie madarciny ako úradného jazyka v školách a úradoch (upevnovanie postavenia a madarskej národnosti) slovenská inteligencia hladá oporu v ruskom národe Rusko zvítazilo nad Napoleonom (vzbudilo nádej na získanie národnej slobody) - bitka pri Lipsku 1813 J. Herder – nemecký filozof hlásal, že iba Slovania majú predpoklad pre humanitné spolužitie (neviedli dobyvacné vojny, sú pohostinní, nechcú násilie...) ? vzniká myšlienka všeslovanskej vzájomnosti všetkých slovanských národov, jej hl. predstavitelia J. Kollár, P. J. Šafárik

    9. Dej: Predzpev - napísaný casomerným elegickým distichom zobrazuje žalospev nad slovanskou minulostou. - žiali nad zemou Lužických Srbov.

    10. Predspev: bohyna Sláva sa stažuje na príkoria a krivdy, ktorými trpeli v minulosti Slovania bohyna Lada si po vypocutí stažností poverí svojho syna Milka (slovanská obdoba rímskeho Amora), aby stvoril dcéru Slávy, ktorá by mala byt pre Slovanov náhradou za vytrpené príkoria dcéra bohyne Slávy Mína sa stane milenkou básnika, inšpirátorkou a múzou, symbolom slovanstva predobraz autora = Mina, Nemka Friderika Schimtová, stelesnuje cnosti a krásu všetkých slovanských diev (Friderika – nevelká postava, tmavšia plet, cierne kuceravé vlasy), Mína – zlatovlasá s ružovými líckami a labutím hrdlom, modrými ocami - žiali nad národom Lužických Srbov, ktorý bol ponemcený a pri Jene, kde Kollár študoval zostali po nom už iba slovanské názvy riek a dedín a obáva sa rovnakého osudu aj pre ostatné slovanské národy"

    11. I. spev – spomína na krásne casy lásky v Jene a lúci sa s Mínou. Mína je vzorom slovanských žien, je symbolom slovanstva. II. spev – autor putuje po slovanských krajinách, opisuje svoje dojmy z ciest. Vyzdvihuje vlastenectvo a boj za spravodlivost. III. spev – putovanie a opis dojmov z polabských a pobaltských ciest. Myslí na Mínu, chce byt s nou v nebi. Opisuje násilie, bolest, ktoré prináša láska.

    12. IV. spev – prechádza s mrtvou Mínou po slovanskom nebi, aby oslávil všetkých známych Slovanov. V. spev – autor sa dostáva do pekla, kde zatracuje všetkých neprajníkov Slovanov.

    13. Prozódia Prozódia je systém, akým je usporiadaný verš po rytmickej stránke. Rytmus sa vo všeobecnosti zakladá na opakovaní urcitého jazykového prvku. Samotné opakovanie vy-tvára metrický impulz. Schéma, podla ktorej sa urcitý jazykový prvok vo verši opakuje sa nazýva metrum. Metrum je však schéma dokonalá, je to norma, ktorej sa dá len priblížit. Rytmus sa zväcša viac alebo menej od tejto normy odklána. Podla toho, aký jazykový prvok tvorí rytmus rozlišujeme tieto prozodické systémy:

    14. Prozodické systémy: Casomerný Sylabický Sylabicko-tonický Volný verš

    16. Stopy Trochej - U (ná-dej ) Jamb U- (pa-dá) Spondej -- (s kým dá) Daktyl - UU (lás-ka-vo) Anapest UU- (ve-se-lý) V casomernom systéme: ?dlhá slabika (-) ?krátka slabika (U)

    17. Stopy V casomernom verši sa casto nahrádza spondejská stopa daktylskou, pretože súcet mór je rovnaký – pri spondeji 2 dlhé dávajú súcet štyroch mór, rovnako ako pri daktyle dve krátke dávajú dve móry a dlhá tiež dve, teda dokopy štyri móry. Z bás-ní bá-bi-ka 2+2 2+1+1

    18. Dlžka slabík Dlhá slabika môže byt: prirodzene dlhá (krá-cam -U, tu-lák U-) dlhá polohou (pod brá-nou -- U) ak sú za samohláskou dve a viac spoluhlások, slabika je dlhá r,l – mohli by fungovat ako spolu-hláska aj samohláska (ak sa nachá-dza v slabike môže sa považovat za dlhú alebo krátku)

    19. Praktické úlohy + riešenie: 1. Urcte typ dlhej/krátkej slabiky: divák, stromy, mesacný, šálka, nálada U- jamb, -U trochej, UU- anapest, -U trochej, -UU daktyl,

    20. 2. Rozdelte slová na stopy a pomenujte ich, vyznacte krátke a dlhé slabiky: Tam lud velmi dobrý, dokonalý, míru milovník mesto zapálte celé a na horný berte sa zámok

    21. Riešenie úloh 2. Tam lud velmi dobrý, dokonalý, míru milovník _ _ / _UU/-UU/U_/_UU/_ _ spondej / daktyl/daktyl/jamb/daktyl/spondej mesto zapálte celé a na horný berte sa zámok – U U / – U U / – U U / – – / – U U / – – daktyl / daktyl/ daktyl / spondej / daktyl/ spondej

    22. Uplatnenie casomiery Podla vzoru antickej poézie sa casomerný prozodický systém využíval v období klasicizmu aj v slovenskej poézii. V naj-väcšej miere našiel uplatnenie v tvorbe J. Hollého. Casomieru využil aj J. Kollár v Predzpeve Slávy dcery napísanej po cesky. Casomiera je však v rozpore s prirodze-nými zvukovými vlastnostami slovenciny, preto sa v slovenskej poézii natrvalo neuplatnila.

    23. Cezúra | : slovo ? 1 stopa, zasahuje do druhého slova - je miesto, na ktorom slovný predel (t.j. rozhranie dvoch slovných celkov) spadá dovnútra stopy. Len casu bolo málo- Málo síl. U – / U – / U – / U – / U – Dieréza || : slovo = 1 stopa - je miesto, na ktorom slovný predel spadá na hranicu dvoch susediacich stôp. V hexametri je povinná dieréza po štyroch stopách. Sko-cil Tur-cín // bystrým skokom - U / - U // -U / -U

    24. Druhy casomiery: Hexameter = 6 stôp, pozostáva z 5 daktylských a 1 trochejskej stopy (pricom daktyl okrem 5. stopy môže byt nahradený spondejom) - 5. stopa – VŽDY daktylská Aj zde le/ží zem /ta, pred o/kem mým /slzy ro/nícím, - UU l - - l - UU l - - l - UU l - -

    25. Pentameter = 5 stôp, zložený z 4 daktylov a 2 neúplných stôp, samotný názov je chybný (neúplné stopy = 1 stopa) Nekdy ko/lébka, ny/ní // národu/ mého ra/kev. - UU l - UU l - l l - UU l - UU l – (J. Kollár, Slávy dcera)

    26. Elegické distichon – v casomiere dvojverš pozostávajúci z hexametra a pentametra. -UU / -UU/ -UU/ -UU/ -UU/ -U -UU/ -UU/- ? //-UU/-UU/ - ?

    27. Rozbor: Slávy dcera

    28. Ai, zde leží zem ta, pred okem mým selzy ronícím, nekdy kolébka, nyní národu mého rakev. v minulosti kolíska Slovanov, neskôr ich hrobom/zánik Neb radeji k velikému prichyl tomu tam se dubisku, jenž vzdoruje zhoubným až dosaváde casum. nádej pre budúcnost Rusko, bolo jediný nezávislý slovanský štát, okolo neho sa mali podla Kollára zomknút všetky slovanské národy A kdo se loupeže té, volající vzhuru, dopustil? kdo zhanobil v jednom národu lidstvo celé? Zardi se, závistná Teutonie, sousedo Slávy, tvé vin techto pocet zpáchali nekdy ruky. Neb kreve nikde tolik nevylil cernidlaže žádný neprítel, co vylil k záhube Slávy Nemec. . Teutónia – Nemecko, ktoré sa dopustilo mnohých neprávostí - myšlienka slobody jednotlivca a odpor voci akémukolvek útlaku

    29. Úlohy c. 1: A) prepíšte strofy do slovenciny B) sformulujte hlavné myšlienky C) vysvetlite podciarknuté slová, urcte druh umeleckých prostriedkov

    30. a) Však casu ten horší je clovek, jenž berlu železnou v techto krajích na tvou, Slávie, šíji chopil. Horší, než besnenie casu je clovek, co železnou berlou núti ta v týchto krajoch, Slávia zohýnat driek. b) Necht ruky, nechtby jazyk v okovy své vázal otrocké, jedno to, neb nezná šetriti práva jiných. Jedno, ci ruky, ci jazyk dal do svojich otrockých okov, rovnako malý ohlad na práva iného bral. c) Sám svobody kdo hoden, svobodu zná vážiti každou, ten, kdo do pout jímá otroky, sám je otrok. Kto sám je slobody hoden, aj slobodu iných si váži, kto iných zotrocuje, otrokom stáva sa tiež.

    31. Úloha c. 2: Prerozprávaj text a charakterizuj jeho náladu (dokហna konkrétnych slovách): Avšak umlkni tichá, na budoucnost patri, žalosti, osluneným rozptyl mrácky myšlének okem. Najvetší je nerest v neštestí láti nerestem, ten. kdo kojí skutkem hnev nebe, lépe ciní. Ne z mutného oka, z ruky pilné nadeje kvitne, tak jen muže i zlé státi se ješte dobrým.

    32. Zmlkni však, tichá žalost, a pozri do cias, co prídu, chmáry myšlienok rozptýl okom, co zazrelo lúc. Najväcšou nerestou je, ked v neštastí preklínaš nerest, Múdrejšie koná, kto cinom ukája nebeský hnev. Nádej nie z mútneho oka – tá kvitne z robotnej ruky, jedine takto sa môže na dobro obrátit zlo.

    33. Úloha c. 3: Cesta krivá lidi jen, clovecenstvo svésti nemuže, a zmatenost jednech casto celosti hoví. Cas vše mení, i casy, k vítezství on vede pravdu, co sto veku bludných hodlalo, zvertne doba. Úlohy: Vyhladajte v prvých 2 veršoch dvojicu slov, ktoré autor chápe ako opozitá (opozícia kvantity) 1. verš je odporovacie súvetie – chýba spojka „ale“, dopln ju tam. do 1. verša vhodne doplnte slová – jednotlivec, ale, celé Vysvetlite verše. Nájdite umelecké prostriedky, pomenujte ich.

    34. Na krivú cestu len ludia sa dostanú, nikdy nie ludstvo, Aj z chyby jednotlivca vytaží obecný zdar. Cas mení všetko, aj casy, a k vítazstvu privádza pravdu, sto vekov kuje bludné plány – a zvrtne ich den.

More Related