4.ročník

1. JAZYKOVÉ PROSTRIEDKY Lexikológia – náuka o slove 4.ročník Mgr. Soňa Belokostolská

2. Obsah: 1. Slovo a slovná zásoba 2. Systém v slovnej zásobe -viacslovné pomenovania -lexikálna polysémia -synonymá, antonymá, homonymá -štýlové rozvrstvenie slovnej zásoby 3. Zmeny v slovnej zásobe 4. Lexikografia 5. Frazeológia Lexikológia – náuka o slove

3. Slovo a slovná zásoba • Lexikológia je jazykovedná disciplína, ktorá sa zaoberá slovnou • zásobou jazyka a vlastnosťami slova. • Slovo –základná formálna a významová jednotka jazyka, ustálená skupina • hlások (písmen). • lexikálny význam (niečo pomenúva, označuje) • gramatický význam (svojím tvarom vyjadruje vzťahy s inými slovami • vo vete, plní rozličné syntaktické funkcie) • Slovná zásoba -súhrn všetkých slov, ktoré existujú v jazyku • individuálna • (aktívna –slová, ktoré jednotlivec aktívne používa a pasívna – • slová, ktorým jednotlivec rozumie, ale bežne ich nepoužíva; býva až • päťnásobne bohatšia ako aktívna slovná zásoba) • b) základná– najčastejšie používané slová jazyka • - Lexikológia – náuka o slove

4. 2. Systém v slovnej zásobe • Pomenovania • jednoslovné • viacslovné • Združené pomenovania –pomenovanie pojmu pomocou viacerých slov. • Nemajú prenesený (obrazný ) význam.(minerálna voda, triedna kniha) • Ustálené slovné spojenia – frazeologizmy – majú prenesený • (obrazný význam), sú idiomatické (príznačné pre daný jazyk; pri doslovnom • preklade strácajú význam). Patria sem tiež príslovia, porekadlá a pranostiky. • (tárať dve na tri, sadnúť niekomu na lep, trafiť do čierneho) Lexikológia – náuka o slove

5. 2. Systém v slovnej zásobe • Lexikálna polysémia • Slová podľa významu • Jednovýznamové- majú iba jediný (základný) význam (jahoda) • 2. Viacvýznamové (polysémantické) slová – slová, ktoré majú okrem • základného významu aj druhotný – prenesený význam; • jedným slovom sa pomenúvajú viaceré myšlienkové obsahy. • metafora – jeden predmet sa pomenuje názvom pre iný predmet na • základe vonkajšej podobnosti. V umeleckých textoch hovoríme o originálnej • metafore, vo vecných textoch o lexikalizovanej metafore. • (hlava –ľudská, kapustná) • metonymia prenesenie pomenovania medzi javmi na základe vnútornej • väzby medzi nimi (ísť osmičkou – električkou č. 8) Lexikológia – náuka o slove

6. 2. Systém v slovnej zásobe • Synonymá, antonymá, homonymá • Slová podľa vzťahu medzi významami slov • Synonymá – rovnoznačné slová (bežať – utekať, trieliť) • Homonymá – rovnozvučné slová • lexikálne – (čelo –hudobný nástroj, čelo – časť tváre) • gramatické – (chlapov – substantívum, chlapov – adjektívum) • zvukové - (plod – plot) • Antonymá– slová s protikladným významom (dobrý – zlý, deň – noc) • Paronymá– osobitná skupina slov; slová, ktoré sú z formálnej • (zvukovej) stránka blízke, ale odlišujú sa svojím významom. Slúžia • ako básnické figúry. Napríklad lavica – ľavica; tak – kat – akt. Lexikológia – náuka o slove

7. 2. Systém v slovnej zásobe • Štýlové rozvrstvenie slovnej zásoby • Podľa príslušnosti k štýlovej vrstve • Štylisticky nepríznakové slová (neutrálne) –(dieťa, čítať, dobre) • Štylisticky príznakové slová –využívajú sa v presne vymedzených • kontextoch • spisovné– sú súčasťou normy spisovného jazyka – (bežné hovorové • slová, odborné, knižné, archaizmy, historizmy, zastarané, neologizmy, • publicizmy, biblizmy, poetizmy) • b) nespisovné – stoja za hranicami spisovného jazyka – (cudzie • okazionalizmya deformované slová (odmailovať), nárečové slová, slang, • argot – tajné dorozumievanie istej skupiny ľudí, zlodejov, mafie). Lexikológia – náuka o slove

8. 2. Systém v slovnej zásobe • Štýlové rozvrstvenie slovnej zásoby • Podľa expresivity • Neutrálne slová (bez citového zafarbenia) • Expresívne slová (citovo zafarbené) • s pozitívnym citovým zafarbením – demunitíva (zdrobneniny), • eufemizmy (zjemňujúce slová) – zomrel – usnul, • hypokoristiká (maznavé slová) - havko, dievčička. • s negatívnym citovým zafarbením – pejoratíva,dysfemizmy – • hanlivé slová, nadávky, augmentatíva –zveličujúce slová (psisko), • vulgarizmy (tiež hovorové slová, argotové, slangové, zastarané slová a • neologizmy). Lexikológia – náuka o slove

9. 3. Zmeny v slovnej zásobe Obohacovanie slovnej zásoby 1. Preberanie slov z iných jazykov – prevzaté slová (zdomácnené), cudzie Slová (príležitostne vypožičané); v súčasnosti prenikajú do slovenského jazyka najmä anglicizmy a amerikanizmy . (softvér) 2. Zmena významu slova – prenášanie pomenovania – metafora a metonymia 3. Tvorenie nových slov Lexikológia – náuka o slove

10. 3. Zmeny v slovnej zásobe • Obohacovanie slovnej zásoby • Tvorenie nových slov • Odvodzovanie (derivácia) – od základového slova pomocou predpôn • (prefixácia), prípon (sufixácia) alebo ich kombináciou • Skladanie nové slovo vzniká z dvoch slovotvorných základov spojených • spájacou morfémou -o- (novovek, krasokorčuliar). Nepravé zložené slová, • tzv. zrazeniny nemajú spájaciu morfému, ale zachytáva sa v nich gramatická • morféma (vlastizrada, kníhtlačiareň). V hybridných zloženinách je jedna časť • domáceho a jedna časť cudzieho pôvodu (vodoinštalácia, elektrospotrebič). • c) Skracovanie - nie je v pravom zmysle slova slovotvorný postup • - skratky (Ing., atď., SR, EÚ, TANAP) • - značky (l, O2 ) Lexikológia – náuka o slove

11. 3. Zmeny v slovnej zásobe Obohacovanie slovnej zásoby Osobitnými postupmi sú univerbizácia a multiverbizácia. Univerbizácia – viacslovné združené pomenovanie je nahradené jednoslovným, ktoré vzniká z adjektíva združeného pomenovania a prípony -ka, -čka, -ovka, -ák/-iak, -ár/-iar ( minerálna voda – minerálka). Multiverbizácia –opačný postup ako univerbizácia. Viacslovné spojenia sa vyskytujú prevažne v odbornom a publicistickom štýle, zväčša vznikajú v snahe zdôrazniť nejakú činnosť (súťaží sa – uskutočňuje sa súťaž, dokázať – podať dôkaz). Zvláštnu skupinu tvoria tzv. okazionalizmy– príležitostné slová, ktoré vznikajú aktuálne v konkrétnom texte a s ním aj zanikajú, nestávajú sa súčasťou slovnej zásoby jazyka. (návidieť – J.C.Hronský) Lexikológia – náuka o slove

12. 4. Lexikografia Lexikografia sa zaoberá spracovaním slovnej zásoby jazyka do slovníkov rozličných typov. Priekopníckym dielom v oblasti lexikografie bol šesťzväzkový Slowár Slovenskí Česko-Latinsko-Nemecko-Uherskí, ktorý zostavil A. Bernolák a vyšiel v rokoch 1825 – 1827 v Budíne. Lexikológia – náuka o slove

13. 4. Lexikografia Typy slovníkov Charakteristika Výkladový -vysvetľuje významy slov Prekladový -konfrontuje slovnú zásobu dvoch (viacerých) jazykov Cudzích slov -vysvetľuje významy slov cudzieho pôvodu prevzatých do domácej SZ Etymologický - uvádza pôvod slova a jeho významy Dialekologický - slovník nárečí Frazeologický - vysvetľuje význam frazeologických jednotiek Pravopisný -slová, ktoré sú problematické z pravopoisného hľadiska Synonymický -obsahuje synonymické rady alebo dvojice synoným Ortoepický - slovník spisovnej výslovnosti Frekvenčný - zoznam slov podľa toho, ako často sa vyskytujú v súvislých textoch Paronymický -slová zvukovo a graficky podobné, no významom odlišné Retrográdny -kritériom spracovania je frekvencia slov podľa gramatických prípon Lexikológia – náuka o slove

14. 4. Lexikografia • Používatelia slovenského jazyka využívajú najmä • Krátky slovník slovenského jazyka. Ukážka: • priateľ -a mn. -iam. • kto si s niekým dobre rozumie a žičí mu; kamarát, druh: starý, verný p., • p. zo školských čias; pren.kniha je najlepší p. • 2.prívrženec, priaznivec, podporovateľ, stúpenec: p. hudby • 3. dôverné oslovenie: vážení p-ia, milý p. • ●v núdzi poznáš p-a; • priateľka -y -liek ž.; • priateľko -a m. zdrob. expr. Heslové slovouvádzané v základnom tvare Pravopis Výklad významu hesla Hes l ová s t ať Hodnotenie zo štýlového hľadiska Slovné spojenia, frazeologizmy Lexikológia – náuka o slove

15. 5. Frazeológia Osobitnou časťou lexikológie je frazeológia – náuka o ustálených obrazných a expresívnych slovných spojeniach (frazémach). Frazeologizmus – ustálené slovné spojenie dvoch alebo viacerých slov, ktoré má obrazný, prenesený význam (prepásť príležitosť, hovoriť dve na tri). Štylistické využitie frazeologizmov – zlepšujú pohotovosť vyjadrovania, výstižnosť, pestrosť, a živosť jazyka. Podľa pôvodu: ľudové – domáceho pôvodu – príslovia, porekadlá, pranostiky intelektuálne – prevzaté prostredníctvom vzdelania napr. Z latinčiny a gréčtiny (kocky sú hodené, jablko sváru; Damoklov meč). Lexikológia – náuka o slove

16. Ďakujem za pozornosť! november 2010 Lexikológia – náuka o slove