27-28. november, Vzdelávacie centrum, Zaježová, Pliešovce - Zvolen

1. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky Energia, Zmena klímy a Miestna ekonomika Mário Gnida, Igor Vereš Sekcia sektorových politík a trvalo udržateľného rozvoja Ministerstvo životného prostredia SR 27-28. november, Vzdelávacie centrum, Zaježová, Pliešovce - Zvolen

2. Obsah prezentácie • záväzky SR na znižovanie emisií skleníkových plynov (GHG) • aktuálny stav plnenia záväzkov • modelovanie trendov vývoja emisií • Dôsledky klimatických zmien a možné adaptačné opatrenia v SR • predstavenie iniciatív na lokálnej úrovni • možnosti financovania projektov • závery

3. Ciele v oblasti GHG a energie • zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2020 • o 20 % v porovnaní s úrovňou 1990; • zvýšenie energetickej efektívnosti do roku 2020 • o 20 %; • 20 % podiel energie z OZE na celkovej energetickej spotrebe v Spoločenstve v roku 2020 (14 % národný cieľ pre SR); • 10 % podiel OZE v doprave do roku 2020;

4. Hlavné sledované ciele pre OZE Zdroj: SEPS, a.s.

5. Vývoj tvorby GHG Agregované emisie skleníkových plynov vzhľadom na záväzok SR ku Kjótskemu protokolu Rok 2010 – cca 46 mil. ton CO2 ekv.

6. 70 1,4 60 1,2 50 1,0 40 0,8 0,6 30 20 0,4 10 0,2 0 0,0 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 GDP [Constant prices 2000, Bio Euro] CO2 emission [Tg] Carbon Intensity [Tg/GDP] Vývoj GHG Uhlíková intenzita – podiel emisií CO2 ekv. k HDP

7. Podiel sektorov na tvorbe GHG Zdroj: SHMÚ

8. Doprava • Cestná doprava je významný zdroj znečistenia ovzdušia s exponenciálne rastúcou emisnou bilanciou v rámci sektorov • V absolútnom vyjadrení vzrástli emisie skleníkových plynov z 5 000 Gg v roku 1990 na 6 650 Gg CO2eq. v roku 2010 (33%) Zdroj: SHMÚ

9. Povinný obsah biopalív Zákon č. 309/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov Povinný energetický obsah

10. Vývoj emisií v budúcnosti Emisie mimo ETS:

11. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky 40000 0.5 0.45 35000 0.4 30000 0.35 tCO2/MWh 25000 0.3 GWh 20000 0.25 0.2 15000 0.15 10000 0.1 5000 0.05 0 0 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020 2025 2030 2035 4630 4699 4769 4838 4907 4925 4942 4959 4977 4994 5029 5063 5063 5063 VE 13444 13933 13933 13933 13933 20123 20270 20427 20583 20739 20895 20886 22976 22976 JE 51 190 225 278 347 556 599 643 695 756 817 1068 1294 1294 OZE 858 3084 3084 3084 3228 2952 2958 2956 2955 2956 3053 3682 3885 3981 TE nove 2276 2170 2170 2170 2170 2170 2170 2170 2170 2170 2170 2170 2119 2119 TE ex 0.465 0.465 0.465 0.465 0.465 0.465 0.465 0.465 0.465 0.465 0.465 0.465 0.465 0.465 EU 0.166 0.171 0.17 0.169 0.169 0.132 0.132 0.131 0.13 0.129 0.128 0.131 0.124 0.124 SR Projekcie výroby elektriny podľa zdrojov

12. Scenáre tvorby emisií GHG Scenár nízkeho rastu KSE Scenár stredného rastu KSE

13. 40% 80 35% 30% [EUR/tCO2] 60 25% 20% 40 15% 10% 20 5% 0 0% 0 10000 20000 30000 40000 50000 60000 zníženie emisií CO2 [Gg] MAC Zníženie Predpoklad vývoja nákladov na znižovanie CO2

14. Vývoj emisií GHG v priemysle

15. 11 000 10 500 Gg CO2 ekv 10 000 9 500 9 000 8 500 8 000 2010 2015 2020 2025 2030 8 425 8 590 9 050 9 786 10 504 WOM 8 425 8 596 9 046 9 783 10 497 WEM 8 425 8 546 8 684 9 132 9 580 WAM Vývoj emisií GHG v doprave

16. 2500 2000 Gg CO2 ekv 1500 1000 500 0 2010 2015 2020 2025 2030 2190 1872 1596 1642 1770 WOM 2190 1714 1204 1024 954 WEM Vývoj emisií GHG v odpadoch

17. 50 000 Gg CO2 ekv. 45 000 40 000 35 000 30 000 2010 2015 2020 2025 2030 45 217 45 895 46 173 46 985 47 858 WOM 45 217 40 712 40 097 40 605 41 167 WEM 45 217 38 974 37 998 38 247 38 587 WAM Vývoj emisií GHG

18. Dôsledky klimatických zmien • a možné adaptačné opatrenia v SR • Predstavenie iniciatív na lokálnej úrovni • Možnosti financovania projektov

19. Dôsledky klimatickej zmeny v SR • Teplota vzduchu • Rast teploty vzduchu o 2 až 4 ° C do roku 2100 • Zrážky • Slabý rast na severe, v ostatných regiónoch stagnácia, alebo slabý pokles • Zmena rozdelenia v roku (v lete pokles) • Zvýšenie výparu, zníženie vlhkosti pôdy, zníženie odtoku • Nebezpečné javy • Neurčitý vývoj povodní, rýchlosti vetra, búrok (predpoklad vyšších frekvencií) • Vodné zdroje • Nedostatok vody Prevažná väčšina živelných pohrôm je spojená s prejavmi počasia a je ovplyvňovaná zmenou klímy. Frekvencia extrémnych javov vzrastá. Zdroj: MV SR, ŠU SR

20. Dopady klimatickej zmeny na Slovensku v sektoroch • Zdravie • Vzrast vĺn horúčav • Choroby prenášané hmyzom • Energetický sektor • Pokles výroby el. energie vplyvom nižšieho odtoku • Menej tepla na vykurovanie, viac na chladenie • Poľnohospodárstvo • Pozitívne zmeny pre oteplenie do cca 2°C • Menšia vlahová zabezpečenosť • Lesné hospodárstvo • Zmena bioklimatických podmienok o 1-2 vegetačné stupne • Zmena rastových podmienok lesných drevín • Vzrast abiotických a biotických škodlivých činiteľov

21. Trend teploty vzduchu (horný graf) a územných úhrnov atmosférických zrážok (spodný graf) za obdobie 1881-2010

22. Adaptačné úrovne

23. Európa a adaptácie EÚ plne začlenila proces adaptácií do svojej politickej agendy /politika 20-20-20/ Celkový cieľ: zvýšiť odolnosť prostredia na zmenu klímy • Biela kniha EÚ • podstatne zlepšiť metódy detekcie a predpovede vývoja klímy • stanoviť dostatočné indikátory pre lepší monitoring dopadov zmien klímy a adaptačných opatrení • urobiť odhad finančných potrieb a efektívnosti možných adaptačných opatrení Climate-ADAPT (Clearing house) – marec 2012 Vedomostná základňa pre adaptačné aktivity v Európe country profile(http://climate-adapt.eea.europa.eu/countries/slovakia)

24. Slovenská republika • Máme • konkrétne hodnotenia hlavne v sektoroch poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo • legislatívny rámec pre vodu (protipovodňový program, rámcová smernica o vode...) • Národné správy o klimatickej zmene o klimatickej zmene

25. Realizácia jednotlivých etáp

26. Adaptačné opatrenia – metodický postup

27. Výsledky a výstupy projektu • Stanovenie dopadov klimatických zmien na jednotlivé sektory • Návrhy adaptačných opatrení v jednotlivých sektoroch • Ekonomická analýza adaptačných opatrení v jednotlivých sektoroch • Ekonomická analýza adaptačných opatrení v rámci národného hospodárstva http://www.shmu.sk/File/projekty/Zhrnutie%20projektu%20Klim.%20zmena%20a%20Adaptacie%202012.pdf

28. Sektor poľnohospodárstvo • Dôsledky zmeny klímy: • Zmena agroklimatických podmienok pestovania plodín a zmena • agroklimatickej rajonizácie • Zmena zabezpečenosti rastlinnej výroby atmosférickými zrážkami • a nárast rozsahu zavlažovaného územia a závlahových dávok • Zmena rastového a produkčného potenciálu jednotlivých plodín • Zmena v aktivite biotických škodcov a zvýšenie rizika aktivizácie • inváznych škodcov • Návrh adaptačných opatrení: • Postupná zmena štruktúry pestovaných plodín na Slovensku • a zmena odrodovej skladby • Prispôsobenie agrotechnických termínov (najmä sejby) • zmeneným agroklimatickým podmienkam • Dobudovanie závlahových systémov a zabezpečenie dostatku • závlahovej vody v spolupráci so sektorom vodného hospodárstva

29. Sektor poľnohospodárstvo Ekonomické hodnotenie Schéma integrovaného modelu hodnotenia Výsledky z klimatických scenárov Makroekonomické dopady klimatických zmien Prvý čiastkový model CGE model • V oblasti poľnohospodárstva boli ekonomické kalkulácie realizované pre dve skupiny adaptačných opatrení, a to: • využívanie závlahových systémov pre zabezpečenie vodného režimu rastlinnej výroby • realizácia ochranných a obranných opatrení v oblasti integrovanej ochrany rastlín

30. Urbárne prostredie Európa ■ Rast mestskej populácie (tisícky) Podiel populácie veku 65 rokov a viac ■ Podiel mestskej populácie (%) na celkovej populácii Slovensko (2011) Podiel mestského obyvateľstva: 54,4% Obyvatelia veku 65 rokov a viac tvorili v mestách 12,7%

31. Urbárne prostredie • Dôsledky: • Vyššia zraniteľnosť na meteorologické a hydrologické extrémy: • Vlny horúčav • Najmä zdravotné problémy • Zvýraznené súčasným demografickým problémom • Povodne (vrátane mestských povodní) • Zmenšovanie oblastí na lepšie zvládnutie povodní • Vzrast počtu budov v rizikových oblastiach • Zvyšovanie výmery plôch s nepriepustným povrchom • Nedostatok vody • Predpoklad dlhšie trvajúcich a výraznejších období sucha • Vyšší dopyt po vode vzrastajúcim počtom obyvateľstva v mestách • Potreby priemyslu, atď • Iné prejavy extrémneho počasia • Napr. výskyt sneženia, poľadovice, atď.

32. Urbárne prostredie • Adaptačné opatrenia • Viac-hladinové riadenie adaptácií na klimatickú zmenu: • Miestne – zavádzanie miestnych adaptačných opatrení • Regionálne – zavádzanie miestnych adaptačných opatrení • Národné – podporná úloha • Európske – podporná úloha • Vlny horúčav • Predpovede, varovania, informačné kampane • Zásahy do architektúry mesta (zelené plochy, vodné plochy, koridory pre prúdenie vzduchu, využívanie konfigurácie terénu, fasády budov, • Klimatizácia • Povodne(vrátane mestských) • Varovné systémy • Protipovodňové opatrenia • Vytváranie „priestoru“ pre rieku • Nedostatokvody • Prehodnotenie vodných zdrojov • Budovanie nových zdrojov, transport vody

33. Energetika • Východiská • Environmentálny tlak na odvetvie a množstvo regulácií v súvislosti so znižovaním emisií • Rast cien uhlia, ropy, plynu a uránu • Výroba energie z obnoviteľných zdrojov je závislá na dotačnej politike • Naviazanosť na všetky dôležité sektory hospodárstva krajiny • Klimatická zmena (otepľovanie, nárast extremity javov, zmena vodného cyklu v krajine

34. Energetika - Dôsledky Pokles dennostupňov v Európe za roky 1981 - 2010 Dĺžka vykurovacieho obdobia v Liptovskom Hrádku Ročný prietok rieky Hron v Banskej Bystrici

35. Energetika • Dôsledky • Zníženie energetických nárokov na zimné vykurovanie následkom skrátenia vykurovacieho obdobia • Black-outs spojené s pôsobením meteorologických faktorov ako sú búrky, víchrice, námraza, povodne a pod. Nárast intenzity extrémnych poveternostných javov by mohol zvýšiť výskyt „black-outs“ cca o 10% (dolný odhad) resp. 20% (horný odhad), expertný odhad pre r.2050 (referenčné obdobie 2000-2010) • Zvýšenie energetických nárokov na potreby klimatizácie budov, domov, bytov, priemyselných komplexov

36. Energetika • Adaptačné opatrenia • Vypracovať návrh bezpečnostných, technických a prevádzkových opatrení pre adaptáciu prenosovej elektrizačnej sústavy na zvýšený výskyt výpadkov elektrickej energie (black-outs) v dôsledku výskytu nebezpečných meteorologických javov (najmä intenzívnych búrok, lejakov a lokálnych povodní) – t.j. odolnejšia infraštruktúr • Vypracovať stratégiu budovania a financovania systému klimatizácie domov, bytov, administratívnych budov, nemocníc a zariadení sociálnych služieb a pod. a vypracovať návrh technických a prevádzkových opatrení zohľadňujúcich sezónne zmeny odberu elektrickej energie • Prehodnotiť stratégiu tepelnej energetiky s ohľadom na skracovanie vykurovacej sezóny

37. Výsledky a výstupy projektu • V závislosti od rozsahu realizovaných adaptačných opatrení bol v období rokov 2011 - 2050 odhadnutý objem výdavkov s nimi spojených na úrovni 19 – 36 mld. EUR. • Výsledky ukazujú, že realizáciou adaptačných opatrení je možné zmierniť dopady klimatickej zmeny na HDP v kumulatívnom vyjadrení v objeme 40 – 71 mld. EUR v priebehu sledovaného obdobia. • V prípade nerealizácie adaptačných opatrení by v roku 2050 mohlo byť v dôsledku klimatickej zmeny ohrozených až takmer 290 tis. pracovných miest. http://www.shmu.sk/File/projekty/Zaverecna%20Sprava%20projektu%20Klim.%20zmena%20a%20Adaptacie%202012.pdf

38. Dohovor primátorov a starostov • platforma pre medzi-inštitucionálnu spoluprácu, založená na princípoch participatívnej demokracie a subsidiarity. • Základný cieľ je stanovený na úrovni EÚ, konkrétna AKCIA je realizovaná priamo v mestách a obciach

39. Energetická politika EÚ a samosprávy • Ciele EU2020 nie je možné dosiahnuť bez aktívnej účasti posilnených (kapacitne a finančne) miest, obcí a mestských regiónov • Chce to nový model verejnej správy, zohľadňujúci funkciu miest ako centier regiónu. • Rešpektovanie a zviditeľnenie úlohy miest a regiónov (okrem iného aj) v energetickej politike EU: Akčný plán mobility (2009), Energetická stratégia 2020 (2010), SET-Plan/Smart Cities (2011), Akčný plán energetickej efektívnosti (2011), návrh novej smernice o EE (2011), atď. • V novom programovacom období 2014 – 2020: úloha a význam miest a miestnych regiónov bude narastať.

40. Dôvody zapojenia miest 1. Energetika je jeden z mála sektorov, kde sa dajú dosiahnuť významné úspory energie a verejných financií s relatívne rýchlou dobou návratnosti... 2. Nižšie účty za energiu pre samosprávu, občanov a miestnych podnikateľov, inovácie, vysoká kvalita života, zdravé životné prostredie a rastúca zamestnanosť...

41. Prečo práve mestá? • 75% populácie EÚžije v urbanizovaných oblastiach • 85% HDP v EÚ je vytváraného v mestách • Urbanizované oblasti predstavujú okolo 70% celkového dopytu po primárnej energii • Spotreba energie v mestách medziročne rastie o 1.9%(v porovnaní s 1.6% globálne) • Mestá a obce sú súčasťou problému, ale aj priestorom na praktické riešenie. • Podľa referenčného scenára IEA, „urbárna“ spotreba energie bude rásť dvojnásobným tempom oproti celkovej EÚ spotrebe. • Mestá a mestské regióny majú obrovský potenciál na realizáciu opatrení EE a využívanie OZE • V SR 50 % obyvateľov žije v mestách, 30 % obyv. spádových oblastí cestuje denne do mesta – centra regiónu.

42. Záväzok primátorov a starostov • Zvýšiťenergetickú efektívnosť (znížiť spotrebu energie) a • využitie OZE na svojom území a realizovať ďalšie adaptačné opatrenia na zmenu klímy znížiť emisie CO2najmenej o20% do roku 2020

43. Význam Dohovoru: • Vytvorenie adekvátnej administratívnej štruktúry a ľudských zdrojov v meste/obci/regióne - vymenovanie energetického manažéra, vytvorenie miestnej alebo regionálnej energetickej agentúry 2. Vypracovanie analýzy/bilancie spotreby energie a emisií CO2 (Baseline Emissions Inventory - BEI) a akčný plán miestneho energetického rozvoja (Sustainable Energy Action Plan - SEAP) - a jeho následná realizácia 3. Zapojenie obyvateľov, miestnych firiem, bánk, partnerov a regionálnych autorít 4. Mobilizáciafinančných prostriedkov

44. Základné fázy Dohovoru Krok 1: Pristúpenie k Dohovoru Vytvorenie adekvátnych administratívnych/technických štruktúr Inventarizácia emisii CO2 & spracovanie akčného plánu so zapojením lokálnych aktérov 1.rok Krok 2: Schválenie akčného plánu samosprávou Realizácia akčného plánu Monitoring a spätná väzba 3.rok & ďalej Krok 3: Implementačný reporting(každé 2 roky) 20% CO2 do roku 2020

45. Aktuálny stav – Vývoj Dohovoru DNES 4 48212175 miest a obcí koordinátorov (regiónov) sietí 172,014,185obyvateľov 146.948.548 tCO2úspora 1.17 t CO2na obyvateľa 42krajín 26hlavných miest 1,6mld. EUR (ELENA) Zdroj: UNMS, vvvvw.eumayors.com

46. Dohovor: On-line Platforma Dohovor v praxi: interaktívnyon-line nástrojsprevádzajúcisignatárov cez jednotlivé fázy procesu Dohovoru www.eumayors.eu Dostupné v slovenčine www.eumayors.eu Covenant in practice

47. Projekt NETCOM Hlavný cieľ: Vytvoriť Národnú platformu signatárov a podporovateľov „Dohovoru“, ktorá spája územnú samosprávu, zástupcov štátnej správy, národných a regionálnych energetických agentúr, profesných združení, vedecko-výskumných centier a akademickej obce i zástupcov mimovládnych organizácií a podnikateľského sektora. Slovensko v projekte zastupuje: • ZZMO TUEE CITENERGO (člen asociácie Energy-Cities) • Hlavnou národnou podpornou štruktúrou „Dohovoru“ i projektu (Únia miest Slovenska)

48. Únia miest Slovenska • Podporuje pristúpenie k “Dohovoru“ • šírenie propagačných materiálov „Dohovoru“ a prispôsobenie ich obsahu k vnímaniu na národnej a lokálnej úrovni • Zabezpečuje podporu a koordináciu pre členov – signatárov napríklad pomoc pri organizácii verejných podujatí zameraných na zvýšenie povedomia verejnosti v súvislosti s “Dohovorom“ • Napomáha vo výmene skúseností medzi signatármi „Dohovoru“ a pristupujúcimi kandidátmi • Je sprostredkovateľom pre signatárov a kandidátov s Kanceláriou „Dohovoru“ a spolupracuje pri medializácii aktivít na celoštátnej alebo regionálnej úrovni.

49. Dôvody pre vstup k Dohovoru • Proaktívny prístup k problematike zmeny klímy (zo strany predstaviteľov miest) • Získanie informácií, know-how od iných signatárskych miest • Snaha o šetrenie prostriedkov zo samosprávnych rozpočtov • Snaha o zlepšenie kvality života pre všetkých obyvateľov • Zviditeľnenie už realizovaných aktivít miest v oblasti EE Únia miest Slovenska ZZMO TUEE CITENERGO - koordinátor Národnej Platformy Dohovoru na Slovensku Marián Minarovič, generálny sekretár ÚMS a vedúci manažér CITENERGO Biela 6, 811 01 Bratislava tel: 02 544 359 14, 0905 428 999 umosr@gtinet.sk, www.unia-miest.sk

50. Závery (1) • relatívne pohodlné splnenie záväzku z 1. obdobia KP neprospelo aktivite Slovenska v presadzovaní politiky zmeny klímy a znižovaní jej nepriaznivých dôsledkov • prvé analýzy ukazujú, že len zavedením existujúcich politík a opatrení nemusíme dosiahnuť požadovanú úroveň emisií skleníkových plynov do roku 2020