Slovenské nárečia

1. Slovenské nárečia

2. Východoslovenské nárečie

3. I znace, vibral ja še vam raz do tich Trhovišč, do toho svojoho rodnoho valala. I co vidzim, veľke zmeni še stali. Vistavali tu veľki kulturni dom, to vam ľem radojs popatrec bulo. Prišlo dzecom divadlo zabavic, a to nehodžjako. To prišlo babkovo divadlo. Pošol veru i ja tam opatrec. I pravdu vam mušim povedac, že bars šumne to bulo... Aké je to nárečie?

4. I znace, vibral ja še vam raz do tich Trhovišč, do toho svojoho rodnoho valala. I co vidzim, veľke zmeni še stali. Vistavali tu veľki kulturni dom, to vam ľem radojs popatrec bulo. Prišlo dzecom divadlo zabavic, a to nehodžjako. To prišlo babkovo divadlo. Pošol veru i ja tam opatrec. I pravdu vam mušim povedac, že bars šumne to bulo... Zemplínske nárečie

5. Ket še mescicke moresi začaľi prenošic na valali, stare ľudze še bars hňivali. Ket dachto pozdrafkal:“ Ruki boskávam , ta ňeboščik Matis z Torisii še poklonil a povedzel:“ Mam ich zlajňene, na vedome davam...“ Abo :“ Ta ona sebe z rukami v rici... a ja še mam božkac?! Na pardon, žaden pardon- tvuj ocec še vola Pardon a ňe ja! Ket hvariš Dobri dzeň- ta ho treba žic, ket je dobri! Ti ňeznaš , zasrani, povedzec Šumňe Pochvaľeni, jak ce tvoja mac naučila či ňe? Aké je to nárečie?

6. Ket še mescicke moresi začaľi prenošic na valali, stare ľudze še bars hňivali. Ket dachto pozdrafkal:“ Ruki boskávam , ta ňeboščik Matis z Torisii še poklonil a povedzel:“ Mam ich zlajňene, na vedome davam...“ Abo :“ Ta ona sebe z rukami v rici... a ja še mam božkac?! Na pardon, žaden pardon- tvuj ocec še vola Pardon a ňe ja! Ket hvariš Dobri dzeň- ta ho treba žic, ket je dobri! Ti ňeznaš , zasrani, povedzec Šumňe Pochvaľeni, jak ce tvoja mac naučila či ňe? Šarišské nárečie

7. 1: /:Šaľena ja bula,že ja ce ľubila.://:šej hoj coše mi tvoja macčuda narobila:/ • 2: /:Čuda narobilai na ohvarala://:šej hoj a sama pijakasyna vychovala:/ Aké je to nárečie?

8. 1: /:Šaľena ja bula,že ja ce ľubila.://:šej hoj coše mi tvoja macčuda narobila:/ • 2: /:Čuda narobilai na ohvarala://:šej hoj a sama pijakasyna vychovala:/ Spišské nárečie

9. 1. Lučka, lučka zelenučka, mám frajíra jak ružička,[:ně takého by ja mala, keby ja še boškac znala.:]2. A muj milý z lesa idze, maľovane drevo veže,[:píska šebe na lístečku, že ma šumnu frajirečku.:]3. Hura, hura, šiva skala, frajíra mi voda vžala,[:kedz ho vžala, naj ho něše, ulapim ho v čarnym ľeše.:]4. Obecal ši, že me vežmeš, jak na hure šicko zožneš,[:a ty zožal i poviazal, a po mně ši neodkázal.:] Aké je to nárečie?

10. 1. Lučka, lučka zelenučka, mám frajíra jak ružička,[:ně takého by ja mala, keby ja še boškac znala.:]2. A muj milý z lesa idze, maľovane drevo veže,[:píska šebe na lístečku, že ma šumnu frajirečku.:]3. Hura, hura, šiva skala, frajíra mi voda vžala,[:kedz ho vžala, naj ho něše, ulapim ho v čarnym ľeše.:]4. Obecal ši, že me vežmeš, jak na hure šicko zožneš,[:a ty zožal i poviazal, a po mně ši neodkázal.:] Abovské nárečie

11. Západoslovenské nárečia

12. Aňi rici, aňi cici - veľmi chudá žena • ceuú siuú - celou silou • čut – počuť • duchna - perina • furt - stále • golozňa - hlava • mochlat sa - zavadzať, pliesť sa pod nohy • zelé – kapusta • žváchat - žuť Aké je to nárečie?

13. Hladovka Suchá Hora   slovenský výraz pec  pjec pec dže idžes kajdžes kde ideš pude pudem pôjdem pes pjes pes bede bedem budem robim  robjem robím Aké je to nárečie?

14. Hladovka Suchá Hora   slovenský výraz pec  pjec pec dže idžes kajdžes kde ideš pude pudem pôjdem pes pjes pes bede bedem budem robim  robjem robím Goralské nárečie

15. babarnicka -vrchnák  • cifrašák -ozdoba  • cverna -niť  • drik -rieka  • zebrať -vziať • včul- teraz • vandlík- misa  • uharky- uhorky • tanír- tanier • kandalupky -ľahká letná obuv, napr. šľapky Aké je to nárečie?

16. babarnicka -vrchnák  • cifrašák -ozdoba  • cverna -niť  • drik -rieka  • zebrať -vziať • včul- teraz • vandlík- misa  • uharky- uhorky • tanír- tanier • kandalupky -ľahká letná obuv, napr. šľapky Hlohovecké nárečie

17. Jutro pudama do koščela už še veľmi češim. Babka s ďatkem kosili trova. To auto je zrziavane. Pudam na šmane. Šmierdžiš jako madžar. Bola jech se keď grmialo.(bala som as ked hrmelo) B-li zma na grušky. Aké je to nárečie?

18. Jutro pudama do koščela už še veľmi češim. Babka s ďatkem kosili trova. To auto je zrziavane. Pudam na šmane. Šmierdžiš jako madžar. Bola jech se keď grmialo.(bala som as ked hrmelo) B-li zma na grušky. Horno-kysucké nárečie

19. Stredoslovenskénárečie

20. 1 • Djouka drelej zahrčkať. Dievča rýchlejšie zaviazalo šnurku na topánke. Aké je to nárečie? (Zvolenskénárečie)

21. Jeden pán vihlásiu, že dá majetok tomu, chto uhádne , ďe je prostried Zeme. Ňik to ňeveďeu, ňik k majetku ňeprišieu. Len za raz jeden mužik prihlásiu, ale nešieu do budunku, len na prostried dvora i s kobylou stáu. Aké je to nárečie? (Liptovskénárečie)

22. Uchovala som si kački a kcela som ich predať. Boli dažde a planá cesta. Autobusof ftedy ešťe nebolo, iba na vozoch sa voziľi. Aké je to nárečie? (Oravskénárečie)

23. ande – tam • aude – tuto • cibliky – šúľance • dakody – dakedy • gacoper – netopier • grule – zemiaky • klotka – visací zámok • kopno – bez snehu • mliako – mlieko • ni - nie

24. oskomino –trápne • pantlik – slúžka • tetkoš – ujo • preporadka - rozprávka • ročka – vedro Aké je to nárečie? (Gemerskénárečie)

25. U nás starí xlapi spomínajú, že kot oňi mládenčievaľi, že aké huncúctva sa vistrájale. Tag ras v noci ednemu staremu xlapovi zobraľi voz, rozobraľi ho do kvintľika, ako sa ľen dau. A na dvere mu napísaľi: ,,Kamas, mamľas, xoj na Zeľeno pod mos, tan je vos.’’ Aké je to nárečie? (Poltárskenárečie)

26. Čerešnou bouo tento rok aj hruškou sme nazavariui veduci ( čeresni bolo tento rok, aj hrusky sme nazavarali veduci) • Bou si na vetriesky metroviny nachystať?ľebo ak nie, pojdes krumpľe kopat. (Bol si nachystať drevo na vetrieske? lebo ak nie tak pojdes zemiaky kopat) Aké je to nárečie? (Zvolenskénárečie)

27. babarnicka- vrchnák • bane- jazierka • candrbál -zábava • cifrašák- ozdoba • cugrunt- úplne • cverna- niť • cvongeľ- zvonček • cvongľuvať- pobehovať • čil- teraz • čušpajs- prívarok • dosol- prišiel • drik- rieka • fertuška- zástera

28. firhánok- záclona • friško- rýchlo • fruštik- raňajky • gániť- zazerať • hámrik -kladivko • háro- dlhé vlasy • heknódľa- ihlica • hozntragle -traky • hutoriť- hovoriť • choseň –úžitok Aké je to nárečie? (Nitrianskenárečie)

29. Ortodoxná nitránčina • Aj keď ste neni šecci z Nitry, dovolím si jeden svoj príspevek venuvať dialektu, na kerom som odrastau. Ňé šecci sa k nemu hlása s takú radosťú jak já alebo zopár ďalších predstavitelov ortodoxnej nitránčiny. Jenna vec je vyprávať po nitránsky. To ví každý. Ortodoxná nitránčina je druhá vec. Medzi jej predstavitelov radím mená jak Buben, Pišta Bleho, Aneta (kaderníčka), ale aj Emu, Medvedík a moja maličkosť. Rozdíl je v tom, že pokál ortodoxná nitránčina a nitránčina majú rovnaký rečový základ a vyznávajú rovnaké pravillá, ortodoxná nitránčina je o volačo agresívnejšá, a nelakne sa ani v cudzom prostredí.

30. Gramatické pravillá spoločné pre nitránčinu aj ortodoxnú nitránčinu: • mäkké l neexistuje, tam de je v spisovnej slovenčine „ľ“, nitrančan poví l • dvojhlásky neexistujú, namísto „ie“ poví „é“ resp. „í“ (napr. „mléko“, „nevím“, „víter“), namísto „ia“ použije „á“ (napr. „vác“, výnimkú je množné číslo označujúce obyvatelov míst, krajín, štvrtí a pod. napr. Nitrančan - Nitrančani, Krškančan-Krškančani) , namísto „iu“ prečíta „ú“ (napr. „najlepšú“) • ô sa číta ako ó (napr. „vól“, „škólka“, „mócť“) • „il“ na konci slovés v minulom čase sa číta „eu“, u ortodoxnej nitránčiny dokonca „ev“ (napr. „hovoreu“ resp. „hovorev“, „peu“ resp. „pev“), „al“ ako „au“, resp. „av“ („nedovolau“, „pomáhav“), „el“ ako „eu“, resp. „ev“ („dospev“, „natreu“) a pod. • „dl“ sa číta ako dvojité l, „dn“ ako dvojité n. Toto pravillo najlepšé dokumentuje tzv. prvá nitránska veta: „Pallo myllo vella umývalla“ • po nitránsky neni „chcieť“, ale steť, čo zas ilustruje tzv. druhá nitránska veta: „Steš – nesteš, nehaj tak“ • Nitran je len saláma, gdo vypráva po nitránsky je Nitrančan

31. samohláska „o“ sa často mení v nitránčine na „e“. Na toto sú dva vzory – vzor „breskyňa“ a vzor „švager“. Vzor „breskyňa“ sa použije v prípade, keď sa „o“ nachádza v prvej slabike slova, vzor „švager“ pre „o“ v druhej a ďalších slabikách slova. Ďalšé príklady: „zeber“, „vepchau“, (zober, resp. vopchal polla vzoru breskyňa), „svoker“, „pátek“ (svokor, resp. piatok polla vzoru švager). • Pozor! Žánne slovo sa nemóže meniť polla obidvoch vzorov (to by sa napr. ze Zobora mohou stať Zeber, čo by bolo na úkor zrozumitelnosti). • Zatál jedinou známou výnimkou z pravilla 9 je slovo „uterek“. • Ide sa „pri Tesco“ a „pri štadión“, a ňé „k Tescu“ či „ku štadiónu“ (nepripúšťa sa ani ponitránčené „ge štadiónu“). • Nitrančani si nelámu hlavu ze spodobuváním, ani z rytmickým krátením, takže keď napíšete slovo tak jak očujete, vóbec nespravíte chybu (napr. „gdo to bou?“, „to si de videv?“, „zedou si mi “ – neni ani vzor breskyňa, ani švager, do by steu vedeť) • gu označeniu akejkoľvek osoby, miesta, času sa nepoužíva slovo kdokoľvek ale „bár do“, kdekoľvek je „bár de“, s „bár kým“ je s kymkoľvek, „bár jako“ je akokoľvek.