Zn mi Slovensk Fyzici, matematici a Technici

1. Zn�mi Slovensk� Fyzici,matematici a Technici� Autor: Milan H�ska

2. OBSAH Jozef Karol Hell V�znamn�,kon�trukt�r a vyn�lezca svetov�ho mena Maximili�n Hell Astron�m svetov�ho v�znamu Dion�z Ilkovic Z�kladatel slovenskej fyziky

3. Jozef Karol Hell* 15.05.1713 Bansk� �tiavnica� 11.03.1783 Bansk� �tiavnica  Bol synom Mateja Kornela, strojmajstra a kon�trukt�ra, stavitela �tiavnick�ch tajchov, a bratom Maximili�na Hella Dalekosiahly pr�nos jeho priekopn�ckeho diela spoc�va najm� v tom, �e po prv� raz pou�il na pohon nov� prvok - stlacen� vzduch Skon�truoval aj zariadenie na cistenie vzduchu v baniach a na vh�nanie cerstv�ho vzduchu do podzemn�ch hlbok. Ako vrchn� strojmajster spolu s profesorom Samuelom Mikov�nim dovr�ili mechaniz�ciu bansk�ch pohonov a prenikavo sa zasl��ili o rozvoj �tiavnick�ho ban�ctva.

4. Vyn�lezy, prvenstv�  1736 - predlo�il n�vrh na svoj prv� vyn�lez � vahadlov� cerpac� stroj 1738 - postavil dreven� vahadlov� cerpac� stroj, ktor� za min�tu odcerpal takmer 200 litrov vody do v��ky 80 metrov. Tieto stroje sa stavali v�dy dva nad sebou, aby voda odtekaj�ca z prv�ho poh�nala druh� stroj 1744 - predlo�il n�vrh na postavenie vodostlpcov�ho cerpacieho stroja 1749 - postavil prv� vodostlpcov� cerpac� stroj v �achte Leopold 1753 - dokoncil v �achte Am�lia stavbu svojho dal�ieho vyn�lezu, vzdu�n�ho cerpacieho stroja 1758 - postavil pri �achte K�nigsegg ohnov� cerpac� stroj vlastnej kon�trukcie 

6. Maximili�n Hell * 15.05.1720 �tiavnick� Bane � 14.04.1792 Vieden Narodil sa 15. m�ja 1720 v��tiavnick�ch Baniach pri Banskej �tiavnici ako tret� syn z�druh�ho man�elstva Mateja Kornela Hella a�jeho man�elky Juliany Vikt�rie Steindlovej. Od detstva sa zauj�mal o�pr�rodu a�jej javy, pozoroval svoje okolie, bol mimoriadne vn�mav� Z�klady zrucnosti, vynach�dzavosti, zmysel pre exaktnost a�technick� z�klady z�skal mlad� Maximili�n u� v�rodinnom prostred�, kde tento vztah mal svoju trad�ciu V�rokoch 1736 � 1738 nav�tevoval gymn�zium v�Banskej Bystrici, kde �tudoval poetiku a�r�toriku. V�rokoch 1745 � 1747 p�sob� ako profesor na jezuitskom gymn�ziu v�Levoci. V�roku 1754 odch�dza do Trnavy, kde sa buduje hvezd�ren a�v�roku 1756 sa tu zac�na pravideln� pozorovanie

7. Zauj�mavosti  1780 zlat� medaila polsk�ho kr�la Stanislava, ktor�mu poslal do daru svoj pr�stroj na sledovanie plan�t 1790 vyznamenanie r�dom Britsk�ho imp�ria (Rad anglickej vl�dy) Jeden z prv�ch eur�pskych vedcov, ktor� sa vedeck� poznatky o magnetickom poli sna�ili aplikovat v praxi. Jeho idey boli priekopn�cke. �koda, �e v�c�ina z jeho pr�c o magnetickom poli sa nezachovala. Hellovo meno nesie jeden z kr�terov na Mesiaci, tie� od roku 1935 na podnet Medzin�rodnej astronomickej �nie aj jeden asteroid. Ceskoslovensk� po�ta vydala v roku 1970 na jeho pocest pr�le�itostn� zn�mku V �iari nad Hronom je po nom pomenovan� aj krajsk� hvezd�ren a planet�rium

9. Dion�z Ilkovic * 18.01.1907 �ari�sk� �tiavnik � 03.08.1980 Bratislava Narodil sa 18. janu�ra 1907 v �ari�skom �tiavniku v rodine gr�ckokatol�ckeho knaza, kde vyrastal spolu s tromi s�rodencami. Po tom, co zmaturoval s vyznamenan�m na re�lnom gymn�ziu v Pre�ove, poslali ho rodicia �tudovat do Prahy. Zacal na CVUT, na Fakulte strojn�ckej a elektrotechnickej, ale u� v�nasleduj�com �kolskom roku sa zap�sal na Pr�rodovedeck� fakultu Karlovej univerzity. Dion�z Ilkovic pri�iel pracovat do Bratislavy� na Slovensk� vysok� �kolu technick� vo febru�ri 1940 na pozvanie iniciovan� profesormi Hroncom a�Kauck�m. 1942 - 45 p�sobil aj ako dekan na Slovenskej vysokej technickej �kole

10. V�znam� ocenenia a nad�cie Dr.h.c. Univerzity Komensk�ho Cestn� Heyrovsk�ho plaketa CSAV Medaila Komensk�ho Rad pr�ce, N�rodn� cena SR Nad�cia na podporu mlad�ch talentovan�ch �tudentov Cestn� plaketa udelovan� za v�znamn� vedeck� v�sledky dosiahnut� vo fyzike

11. Ilkovicova rovnica id� =� 708 n D1/2 m2/3 t1/6 c Popis: id - stredn� limitn� dif�zny pr�d polarografickej vlny n -�pocet z�castnen�ch elektr�nov D�- dif�zny koeficient elektroakt�vnej l�tky v roztoku [m2 s-1] m - prietokov� r�chlost ortuti [kg s-1] t - cas alebo doba kvapky v pr�pade, ked pr�d odc�tame na konci �ivota kvapky, [s] c - koncentr�cia elektroakt�vnej l�tky v roztoku [mol m-3]

12. DAKUJEM ZA POZORNOST!