1.08k likes | 3.14k Views
RODINA. Základné funkcie rodiny Význam väzby k matke Význam otca a súrodencov Štýly rodinnej výchovy Charakteristické znaky súčasnej rodiny Najčastejšie typy dysfunkčných rodín Spolupráca školy a rodiny. Rodina – základné vymedzenie. primárna sociálna skupina
E N D
RODINA Základné funkcie rodiny Význam väzby k matke Význam otca a súrodencov Štýly rodinnej výchovy Charakteristické znaky súčasnej rodiny Najčastejšie typy dysfunkčných rodín Spolupráca školy a rodiny
Rodina – základné vymedzenie • primárna sociálna skupina • základná spoločenská jednotka, v ktorej prevažujú osobné vzťahy • sociálna inštitúcia, ktorá má svoje vlastné pravidlá a je viazaná platnými zákonmi spoločnosti
Základné funkcie rodiny(Višňovský, 2001) • biologická • ekonomická • výchovná • psychohygienická a emocionálna • ochranná • socializačná • rekreačná
Sociálne psychologické funkcie rodiny • uspokojuje primárne potreby dieťaťa v rannom detstve • uspokojuje potrebu prináležitosti, • poskytuje akčný priestor pre sebarealizáciu a súčinnosť, • uvádza dieťa do vzťahov k veciam vybavenia rodiny, • určuje počiatočné prežitie seba ako chlapca alebo dievčaťa, • poskytuje vzory, príklady, • rozvíja vedomie povinnosti, zodpovednosti, ohľaduplnosti, • uvádza dieťa do medzigeneračných vzťahov navodzuje predstavu o spoločnosti, • poskytuje radu, pomoc, je útočiskom v ťažkých situáciách.
Typy rodín a) podľa úplnosti - úplná - neúplná - zlúčená b) podľa veľkosti - nukleárna - rozšírená c) podľa funkčnosti - funkčná - dysfunkčná
Význam väzby dieťaťa k matke (pripútanie - Attachment) • Attachment – intenzívny vzťah pripútania sa k primárnej osobe, ktorá uspokojuje základné potreby dieťaťa • kvalita väzby medzi dieťaťom a matkou je kľúčovým činiteľom osobnostného vývinu dieťaťa (J.Bowlby, M. Ainsworthová) • kvalita väzby je ovplyvnená:
Experimenty so zvieratami: • dotyková deprivácia v rannom detstve vplyv na zdravotný stav zvierat • štúdie H.E.Harlowa (1959)
Prerušenie pripútania,deprivácia základných potrieb v detstve -deti odmietavé, uzavreté, vyhýbavé,.. nočné desy, depresie, problémy vo vzťahoch • pravdepodobnosť delikvencie dieťaťa - komplikácie sú prediktorom kriminálneho správania sa dieťaťa • výchova detí len v kolektívnych inštitučných zariadeniach oslabená schopnosť nadväzovať vzťahy, nachádzať v nich uspokojenie, oslabený zmysel pre „civilnú“ realitu
Význam otca v rodine • od 3. mesiaca odlišuje dieťa rodičov od druhých • otcovia môžu byť rovnako významní – ale mávajú odlišný výchovný štýl • dynamizujúca funkcia – aktívne hry podpora odvahy • menej úsmevov a chvály zvyšujú „latku“, odolnosť dieťaťa • obohacujú slovník dieťaťa o zložitejšie pojmy • vytvárajú pocit bezpečia • rodičia sú modelom partnerskej komunikácie
Chlapci agresivita hyperaktivita instabilita neposlušnosť zlomyseľnosť častejšie napadaní a provokovaní druhými poruchy pohlavnej identity Dievčatá rivalita (žiarlivosť, závisť) nižšia empatia samotárstvo neochota požičiavať, pomáhať lepší vzťah k dospelým ako k vrstovníkom znížená schopnosť komunikácie, menej kamarátov (okolo 8. r.) Deti bez otcov (výsledky výskumov)
Význam súrodencov • umožňujú špecifické interakcie, aktivizujú • formovanie partnerstva, zmyslu pre dôvernosť (zbavovanie obáv a úzkostí) • podnety pre nápodobu a stotožňovanie sa (výchovná hodnota) • tréning riešenia konfliktných situácií • rozširovanie socializačného horizontu
☻☺Prvorodený chce zostať prvým, najlepším po narodení súrodenca sa cíti odstrčený, neistý výkonný, zaujatý prestížou, ambiciózny perfekcionista, zodpovedný, poslušný, konformný, úzkostný je rád vodcom, stará sa o druhých, problémy pri práci v týme konzervatívny, nemá rád zmeny žiarlivý, hostilný, pesimistický vyššie IQ ako súrodenci ☺☻Druhorodený narodený „za“ – ťažko doháňa prvorodeného, ten je mu modelom protikladom prvorodeného - úspešný v oblastiach, o ktoré sa starší nezaujíma musí sa deliť o pozornosť niekedy hyperaktívny, rebeluje sociabilný, dobrý pozorovateľ, má sociálny záujem Charakteristiky súrodencov podľa poradia narodenia
☺☻☺ Prostredný nemá privilegované postavenie – život „v zákrytu“ buď sa presadí „lakťami“ alebo zostáva v úzadí niekedy málo iniciatívny a tvorivý, nemá odvahu sa presadiť je spoločenský, máva veľa priateľov, je nezávislý vie robiť kompromisy, dobrý vyjednávač, častejšie klame môže byť problémovým, ak sú ostatní súrodenci silné osobnosti ☺☺☻Najmladší je najdlhšie dieťaťom podobá sa jedináčikovi, ale má vzory aj oporu v súrodencoch menej zodpovednosti, niekedy menšia sebestačnosť, rozmaznanosť dokáže manipulovať srdečný, nekomplikovaný, spoločenský, rád sa predvádza niekedy snaha prekonať starších alebo naopak pocity menejcennosti
☻Jedináčik nemá súpera, je stredobodom záujmu rodičov, býva rozmaznávaný aj preťažovaný rýchlejšie dozrieva, vyššie IQ pôsobí „premúdrelo“ egocentrickejší, nemá príležitosť učiť sa deliť a robiť kompromisy, byť empatický máva problémy vychádzať s vrstovníkmi, býva osamelý rozumie si so staršími, dospelými alebo mladšími býva superposlušný, svedomitý, perfekcionista, ale môže reagovať aj vzburou riziko šikanovania Mŕtve dieťa často v predstavách rodičov idealizované, dokonalé súrodenci s ním nemôžu súperiť Hendikepované dieťa zvyčajne vylúčené zo súťaženia zdravé deti môžu mať pocit, že sa všetko točí okolo chorého súrodenca cítia sa opustené, zanedbávané
Dimenzie štýlu rodinnej výchovy(Schaefer, 1970) Kontrola dobromyseľnosť vyžadovanie ochraňovanie autoritárstvo zhovievavosť diktátorstvo privlastňovanie Láska Nepriateľstvo sloboda nezúčastnenosť demokratickosť ľahostajnosť kooperatívnosť zanedbávanie Autonómia
Maccoby, E.E., Martin, J.A., 1983 – Model štyroch štýlov výchovy
Charakteristické znaky súčasnej rodiny • tradičná, širšia, patriarchálna rodina vystriedaná užšou nukleárnou rodinou • obidvaja rodičia žijú z námezdnej práce mimo rodinu Celospoločenské zmeny • nízka stabilita rodiny • vysoká rozvodovosť (celospoločenská tolerancia voči rozvodom) • znižuje sa pôrodnosť • dôraz na materiálne hodnoty • vysoká zamestnanosť a vzdelanosť žien • nižší sociálny status rodiny (status človeka daný profesijným výkonom mimo rodiny)
Znaky súčasnej rodiny • zameranie na záujmy jednotlivca • chýba očakávanie trvalého vzťahu • odsúvanie rodičovstva, vstup do manželstva vo vyššom veku • intímny vzťah bez väzby na možné dôsledky ← vplyv antikoncepcie • predmanželská skúsenosť v oblasti sexu
špecifickosť mužskej a ženskej role sa stráca → časté dvojkariérové manželstvá • odklon od typickej rodinnej koalície k pestrejšej škále možností • obmedzovanie bezprostredných kontaktov medzi partnermi aj deťmi • činnosti v minulosti zabezpečované rodinou zabezpečuje spoločnosť • obmedzené medzigeneračné kontakty hodnotová diskontinuita medzi rodičmi a deťmi
Problémy neúplných rodín: Vznik - rozvodom, rozchodom, ovdovením, adopciou dieťaťa osamelou ženou, pôrodom dieťaťa mimo manželstva Komplikácie: • nízka úroveň príjmov • menšia kapacita na zvládanie životných situácií • menšia sociálna podpora a záujem zo strany okolia • chýbanie citovej podpory a deľby práce v domácnosti • vplyv traumatizujúcej udalosti (rozvod, úmrtie partnera...) • problém prekompenzovanosti starostlivosti Funkčná (skrytá) neúplnosť
Problémy zlúčených rodín: - základný problém – vytvorenie súdržnosti Komplikácie: • smútok za stratenou rodinou • anachronizmus vzťahov – najprv existuje rodičovský vzťah potom partnerský • oidipovské komplexy vlastných aj nevlastných detí • problém väzieb medzi nevlastnými deťmi • zvládnutie heterosexuálnej príťažlivosti medzi adolescentnými nevlastnými súrodencami, príp. nevlastným rodičom a dieťaťom (incesty najčastejšie v takýchto rodinách) • vyššie riziko týrania a zneužívania detí
Najčastejšie typy dysfunkčných rodín - dysfunkčná rodina - jedna z hlavných príčin výchovných a výučbových problémov žiakov Nezrelá rodina • príliš mladí rodičia – dieťa sa často rodí ako neplánované, nechcené • málo času na vyladenie partnerov obmedzenie pôvodného životného rytmu, predstav, životných plánov... • nezrelosť životných hodnôt, citov ... nedostatok skúseností • problémy sociálne aj ekonomické (závislosť na rodičoch) problémy spojené so spolužitím s rodičmi
Preťažená rodina • objektívne vhodné podmienky pre kvalitnú výchovu detí ale aktuálne dominuje preťaženie (zväčša dočasného charakteru) Zdroje preťaženosti: • konflikty v rodine • narodenie ďalšieho dieťaťa • choroba v rodine • citové strádanie • ekonomické a bytové podmienky
Ambiciózna rodina • zdanlivo mimoriadne vhodné podmienky na výchovu dieťaťa • rodičia jednostranne orientovaní na kariéru, sebarealizáciu, materiálne bohatstvo.. na úkor rozvoja detí • rozmaznanosť prepychom ale chýba citová saturácia, pocit spolupatričnosti, oddanosti jeden druhému trvalé neuspokojenie možné poruchy správania
Perfekcionistická rodina • tlak na vysoké výkony dieťaťa bez ohľadu na jeho predpoklady a zásady harmonického vývinu • rozpor požiadaviek rodičov a schopností, záujmov aj vonkajších možností dieťaťa • zlyhanie dieťaťa prežívané ako katastrofa dieťa je permanentne zaťažené vyčerpanosť, úzkosť, otrasenie sebadôvery
Autoritatívna rodina • výchova založená na príkazoch, zákazoch, dirigovaní, vyžadovaná slepá poslušnosť, minimálna osobná autonómia • dril, šikanovanie, fyzické tresty, psychické ponižovanie, zastrašovanie, odmietanie lásky, lámanie osobnosti • nesamostatnosť, sklony k apatii, rezignácii, nezáujem • averzia, nenávisť, agresívne, deštruktívne tendencie, zákernosť, ... celkovo asociálne nasmerovanie jedinca
Rozmaznávajúca rodina (protekcionistická) • vyhovenie dieťaťu za každú cenu – dieťa nemusí vynakladať žiadne vôľové úsilie na prekonávanie prekážok, má minimálnu zodpovednosť Typy: • Protekcionizmus útočný, ofenzívny • Protekcionizmus súcitiaci • Protekcionizmus služobný
Rodina liberálna a improvizujúca • nedostatok poriadku, programu, chýba štýl súžitia nadmerná voľnosť, nedôslednosť • problémy v rodine prehliadané, podceňované • lenivosť, orientácia len na zábavu, egoizmus, problematické osvojovanie si noriem správania možnosť asociálneho správania • dieťa si neváži svojich rodičov
Odkladajúca rodina • tendencie dieťa stále niekomu zverovať • narušenie základnej osy citového zretia, narušenie vzťahu k svojim veciam, domovu, povinnostiam, ohrozenie vytvárania režimu, sociálnych návykov, noriem (často nejednotnosť pôsobenia) • deprivačný syndróm, nepresvedčivé vyhraňovanie kľúčových citových vzťahov
Disociovaná rodina (oddelená, rozštiepená) • významne narušené dôležité vzťahy, ktoré sú predpokladom funkčnosti rodiny Narušenie vonkajších vzťahov rodiny • izolovanosť (obmedzené kontakty s okolím, uzavretosť do seba... podozrievanie, nepriateľstvo, ...úzkosť, nedostatok sociálnej istoty) • konfliktovosť – prechádza do izolovanosti (kontakty plné kríz, napätia ...) • skreslené poňatie sveta nedôvera, nepriateľstvo, obrana uzatváraním sa do seba či agresiou
Narušenie vnútorných vzťahov • narušenie vzájomných kontaktov, izolovanosť členov rodiny, ľahostajnosť, nezáujem ... • zanedbávanie výchovy, domácnosti ... rozvod
Spolupráca rodiny a školy Význam • rodina vytvára základné modely správania, formuje stupnicu hodnôt a etických noriem poznanie typu rodiny, výchovného štýlu v nej, pozície dieťaťa... vplyv na voľbu motivácie, typu pomoci... výchovných opatrení učiteľa • ovplyvňovanie výchovného pôsobenia rodiny • predpoklad pre jednotné výchovné pôsobenie • obohatenie činnosti školy
Formy spolupráce školy s rodičmi • triedne schôdze rodičov • individuálne konzultácie učiteľov s rodičmi • otvorený deň pre rodičov • komunikačný kruh • návštevy triednych učiteľov v rodine • pôsobenie rodičovských rád na školách • zaangažovanie rodičov do akcií školy (odborné prednášky, exkurzie, výlety, brigády, ...) • odborné prednášky, kurzy... pre rodičov
Literatúra: BAĎURÍKOVÁ, Z. a kol. 2001. Školská pedagogika. Bratislava: Univerzita Komenského, 2001, 253 s. ISBN – 80 – 223 1536 2 BEŇO, M., ŠIMČÁKOVÁ, Ľ., HERICH, J. 2006. Rodina o súčasnej škole. Bratislava: ÚIPŠ, 2006, 314 s. ISBN 80-7098-441-4 ČÁP, J., MAREŠ, J. 2001. Psychologie pro učitele. Praha: Portál, 2001, 655 s. ISBN 80-7178-463-X FONTANA, D. 1997. Psychologie ve školní praxi. Praha: Portál, 1997, 383 s. ISBN 80-7178-063-4 HELUS, Z. 2001. Úvod do sociální psychologie. Praha: UK, 2001, 194 s. ISBN 80-7290-054-4 KOMÁRIK, E. 1999. Pedagogika emocionálne a sociálne naručených. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 1999, 192 s. ISBN 80-223-1394-7 LEMAN, K.1997. Sourozenecké konstelace. Praha: Portál, 1997, 223 s., ISBN 80-7178-152-5 NAKONEČNÝ, M. 1997. Encyklopedie obecné psychologie. Praha: Academia, 1997, 437 s. ISBN 80-200-0625-7 PELIKÁN, J. 1995. Výchova jako teoretický problém. Ostrava: Amosium servis, 1995, 234 s. ISBN 80-85498-27-8 VALIŠOVÁ, A., KASÍKOVÁ, H. a kol.2007. Pedagogika pro učitele. Praha: Grada, 2007, 402 s. ISBN 978-80-247-1734-0 VIŠŇOVSKÝ, Ľ., KAČÁNI, V. a kol. 2001. Základy školskej pedagogiky. Bratislava: IRIS, 2001, 227 s., ISBN 80-89018-25-4