1 / 30

Auton ómny nervov ý systém

Auton ómny nervov ý systém. Prednáška č.5. Hlavná funkcia autonómneho NS : regulácia vlastností vnú- torného prostredia organizmu. Ovplyvňuje činnosť hladkého svalstva, srdca a žliaz. je organizovaný vo forme reflexov nie je podriadený vôľovej kontrole Eferentná časť ANS:

cahil
Download Presentation

Auton ómny nervov ý systém

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript

  1. Autonómny nervový systém Prednáška č.5

  2. Hlavná funkcia autonómneho NS : regulácia vlastností vnú- • torného prostredia organizmu. Ovplyvňuje činnosť hladkého • svalstva, srdca a žliaz. • je organizovaný vo forme reflexov • nie je podriadený vôľovej kontrole • Eferentná časť ANS: • skladá sa z dvoch neurónov : 1. pregangliový neurón je uložený • v mozgovom kmeni alebo v mieche, axóny tvoria pregangliové • vlákno, 2. postgangliový neurón : uložený v autonómnych gan- • gliu alebo v stene inervovaného orgánu • - divergencia na gangliách (1 : 31)

  3. Rozdelenie eferentných autonómnych dráh: • 1. časť kraniosakrálna (parasympatikus) • 2. časť thorakolumbálna (sympatikus) • vlákna v hlavových nervoch + miechové nervy zo segmentov • S2 – S4 • vlákna zo všetkých segmentov hrudnej miechy + horné 2-4 • segmenty bedrovej miechy

  4. Neuróny ANS podľa mediátora sa delia na: 1. cholinergné neuróny :všetky pregangliové neruróny sym- patiku a parasympatiku + všetky postgangliové neuróny parasympatiku + niektoré postgangliové neuróny sympa- tiku (inervácia potných žliaz, hladkej svaloviny ciev kos- trových svalov (vazodilatačné vlákna) 2. adrenergné neuróny: ostatné sympatické postgangliové neuróny Dreň nadobličiek: inervácia pregangliovými sympatickými vláknami

  5. Funkcie autonómnych ústredí : • nachádzajú sa v mieche (segmentálna organizácia), v moz- • govom kmeni, hypotalame a mozgovej kôre • Ústredia v mozgovom kmeni: • 1. ústredia pre príjem a spracovanie potravy (sací reflex, • slinenie, prehltávanie, sekrécia žalúdočnej a pankreatickej • šťavy, zvracanie) • 2. centrum pre reguláciu glykémie (glukoreceptory) • 3. zrakové reflexy (stredný mozog) • 4. vitálne centrá v RF mostu (dýchacie centrum, kardiovas- • kulárne centrum

  6. Autonómne ústredia v hypotalame: • Termoregulačné centrum : udržiavanie stálej telesnej teploty podchladenie : vzostup tonusu svalstva, tras, zúženie kožných ciev, sekrécia adrenalínu v nadobličkách • Centrum strachu a agresie: súčasť limbického systému • Riadenie sexuálneho správania: lézie v prednom hypotalame vedú k poklesu pohlavného záujmu u oboch po- hlaví, pohlavné hormóny podnecujú aktivitu týchto centier • Príjem potravy: nucl. ventromedialis – tzv.centrum sýtostinucl. lateteralis – centrum hladu • Príjem vody : reaguje na vzostup osmotického tlaku (osmore-ceptory) a na dráždenie volumoreceptorov v cievach

  7. Ústredia v mozgovej kôre: • allokortex je súčasťou limbického systému • vznikajú zložité kortiko-viscerálne vzťahy (narušenie: hyper- • tenzia, žalúdočné vredy, atď.) –psychosomatické ochorenia

  8. Asociačné funkcie CNS • asociačné centrá zaberajú najväčšiu časť mozgovej kôry • riadenie rytmu spánok a bdelosť, pamäť, učenie, vedomie, • logické myslenie, emócie • Meranie sumárnej aktivity mozgových neurónov – EEG • - objav: Hans Berger (1929) • - rozsah frekvencií : 1 – 50 Hz, amplitúdy: 10 – 100 uV • (závisí od miesta snímania) • - pri snímaní priamo z povrchu mozgu (elektrokortikogram) • amplitúda je 10 x vyššia • Vymiznutie EEG: mozgová smrť

  9. Rytmy EEG

  10. Aktivita a metabolizmus mozgu • Spotreba kyslíka : 50 ml/min (asi 20 % celkovej spotreby) • Sivá hmota : 8 ml/100g, biela hmota: 1 ml/100 g • extrémna citlivosť na zásobovanie O2 • Zvýšenie aktivity zvýšenie zvýšenie spotreby O2 prietoku krvi (meranie pomocou distribúcie rádioizotopu Xe) Iné metódy pre meranie aktivity regiónov mozgu: PET (pozitrónová emisná tomografia) MRI (magnetické rezonančné zobrazovanie) fNMR (funkčné MRI)

  11. Pozitrónová emisná tomografia (PET)

  12. Spánok a bdelosť • zníženie citlivosti na vonkajšie podnety (diferencovane) • CNS je aj počas spánku aktívny • Fázy spánku : fáza A - driemanie pod zaspaním, dominuje • alfa-rytmus • fáza B – po zaspaní, alfa rytmus je nahrade- • ný theta rytmami • fáza C - ľahký spánok, spánkové vretienka a • K-komplexy • fáza D – mierne hlboký spánok, delta vlny • (3,0-3,5 Hz) • fáza E - hlboký spánok, pomalé delta vlny • (0,7 – 1,2 Hz) • REM - rýchle pohyby očných gulí, atonia, • EEG ako pri hlbokom spánku

  13. Trvanie spánkového cyklu: 90 minút (3-5 za noc)

  14. Sny : - vyskytujú sa prevažne počas REM- spánku - pri deprivácii REM-spánku – zvýšenie podielu počas ďalšieho spánku Teórie spánku: 1. Chemická teória 2. Retikulárna teória spánku a bdenia (ARAS) 3. Biochemická teória spánku Biologický význam spánku : nie je celkom objasnený - má význam najmä pre CNS - pri spánkovej deprivácii: zhoršenie schopnosti pamäte a učenia

  15. Pamäť a učenie Prijímanie, uchovávanie a reprodukcia informácií – nevyhnutné pre adaptáciu k prostrediu. U človeka – len 1% informácií vstupujúcich do mozgu sa ucho- vá v dlhodobej pamäti Druhy pamäte : základné delenie : krátkodobá a dlhodobá pamäť 1. senzorická pamäť – trvanie: len zlomky sekundy 2. primárna pamäť – po verbalizácii informácie, trvá nie- koľko sekúnd, môže byť predĺžená opakovaním, obmedze- ná kapacita, časová následnosť 3. sekundárna pamäť – proaktívna a retroaktívna inhibícia, tvorba engramov, posilňovanie (konsolidácia) 4. terciárna pamäť – trvalé engramy bez zabúdania

  16. Poruchy pamäte : 1.anterográdna amnézia – neschopnosť niesť informáciu do sekundárnej pamäte (napr. pri poškodení hippokampu) 2. retrográdna amnézia –neschopnosť vspo- menúť si na udalosti pred poškodením mozgu, nejde o stratu, ale o nemožnosť prístupu Neurálne mechanizmy pamäte : Prvá fáza – čosovo-priestorovo špecifický reverberačný okruh (dynamický engram) 2. fáza – štrukturálne zmeny na synapsách (štrukturálny en- gram Neurochemické mechanizmy: k prechodu informácie do dlho- dobej pamäte je potrebná proteosyntéza

  17. Fylogenetické členenie mozgu

  18. Limbický systém

  19. Papezov okruh

  20. Amygdala – centrum pre identifikáciu nebezpečenstva, po stimulácii: agresia alebo útek, po ich odstráne- ní žiovčích nevie rozpoznať nebezpečenstvo, u človeka: citová indiferencia Hippokampus – miesto pre vznik pamäťových stôp, porovnanie situácie (ohrozenia) s minulými situáciami Talamus – lézie dorzoálnych a predných jadier ovplyňujú emócie, tvorí prepojenia s prefrontálnou kôrou a hypotalamom, predné jadrá s mamilárnymi telieskami a cez fornix s hippokampom Hypotalamus – laterálne časti sa zúčastňujú na pocitoch hnevu a a pôžitku, mediálne časti na averzii, odporu, stimulácia - nekontrolovatelný hlasný smiech, pri strachu – vege- tatívne reakcie, posilňujúce pocit strachu v prefrontál- nom laloku – pozitívna spätná väzba panika

  21. Gyrus cinguli – koordinácia zrakových a čuchových vnemov s predošlými emóciami, emotívna reakcia na bolesť, regulácia agresie (u zvierat: odstráne- nie GC vedie k úplnému skroteniu Ventrálna tegmentálna oblasť – časť stredného mozgu, do- paminergné neuróny z VTO vedú do nucl. accumbens

  22. tzv. mezolimbická dopaminergná dráha, dráždenie vyvolá pocity • slasti (podobné orgazmu), je súčasťou tzv. systému odmeňovania (rewarding system) mozgu • pri vrodenej redukcii D2-receptorov – náchylnosť na alkohol, • drogy, gamblerstvo, sladkosti • Septálna oblasť – pred talamom, centrum sexuálneho orgazmu • u mužov i žien • Prefrontálna kôra – nepatrí do LS, ale má s ním rozsiahle pre- • pojenia, zvlášť vyvinutá u človeka a delfínov, pri poškodení – • strata sociálnej zodpovednosti, schopnosti koncentrácie a ab- • strakcie, prefrontálna lobotómia – strata pocitov radosti, smútku • nádeje alebo beznádeje

  23. Neuronálna sieť v mozgu

More Related