Ing.Marta Holczheiová PROJEKTSERVIS, s.r.o. 30.03.2012

1. A megújuló energia felhasználásjelenlegihelyzeteSzlovákiábanSÚČASNÁ SITUÁCIA VYUŽITIAOBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV ENERGIE NA SLOVENSKU Ing.MartaHolczheiová PROJEKTSERVIS, s.r.o. 30.03.2012

2. Obnoviteľné zdroje energie Čo je to obnoviteľný zdroj energie ? • Zdroj energie, ktorý sa využívaním nevyčerpáva a obnovuje sa, takže jeho zásoba zostáva prakticky nemenná. • Patrí sem: - slnečná energia - vodná energia - veterná energia - geotermálna energia - energia z biomasy

3. Obnoviteľné zdroje energie • Súčasná situácia v SR je neudržateľná - Vysoká energetická náročnosť - Veľmi vysoká závislosť od dovozu primárnych zdrojov energie - Závislosť od dominantného dodávateľa (viac ako 90 %) - Nízky podiel OZE na energetickom mixe (asi 6 %)

4. Energetická intenzita

5. Energetická intenzita Energetická náročnosť, definovaná ako podiel hrubej domácej spotreby a a hrubého domáceho produktu, má v SR za ostatných 10 rokov klesajúci trend v parite kúpnej sily, kde hodnota HDP je upravená do podoby zohľadňujúcej rozdielne cenové úrovne, priemer SR je len o 23 % vyššia, ako je priemer EÚ 15

6. Primárne energetické zdroje OZE- predpoklad postupného zvyšovania podielu Ropa- 2% domáca ťažba Zemný plyn – 3% domáca ťažba Predpoklad: mierny nárast spotreby JE- viac ako 50% podiel na výrobe elektrickej energie Uhlie- 79% spotreby hnedého uhlia tvorí domáce uhlie Predpoklad: postupný pokles ťažby

7. Strategické a programové dokumentyv oblasti využívania OZE • 2006 Energetická politika SR • 2007 Stratégia vyššieho využívania OZE • 2008 Stratégia energetickej bezpečnosti Priorita zvyšovanie podielu OZE v energetickom mixe

8. Strategické ciele EÚ 20-20-20 a SRdo roku 2020 • Európska únia -Smernica 2009/28/ES •20% zníženie emisií skleníkových plynov v porovnaní s rokom 1990 •20% zvýšenie energetickej efektívnosti (zníženie spotreby) •20% podiel obnoviteľných zdrojov na spotrebe •10% podiel obnoviteľných zdrojov v doprave • Slovensko -Národný akčný plán zo 6.10.2010 •14% podiel OZE na hrubej konečnej spotrebe energie v roku 2020 •10% podiel OZE v doprave v roku 2020

9. Podiel OZE v roku 2020 Cieľ podielu energie z OZE na hrubej konečnej energetickej spotrebe Spoločenstva v roku 2020(a skutkový stav v roku 2005)

10. Národný akčný plán SR 2010 Podiel OZE na hrubej konečnej energetickej spotrebe Skutočnosť: rok 2010 18,4 % výroba energie z OZE (5 280 GWh)

11. Dlhodobé ciele OZE • 14 % v roku 2020 • 21 % v roku 2030

12. Zákon o podpore OZE a KVET • Zákon č. 309/2009 o podpore obnoviteľných zdrojov energie • a vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla • (KVET) (účinnosť od 1.01.2010) • Spôsob podpory výroby elektriny z OZE a  KVET: • Podpora: • a)prednostným - pripojením do DS, • - prístupom do sústavy (na základe zmluvy o prístupe) • - prenosom elektriny, distribúciou elektriny a dodávkou • elektriny • b)odberom elektriny RDS ...... za cenu elektriny na straty • c)doplatkom • d)prevzatím zodpovednosti za odchýlku prevádzkovateľom RDS • stanovenie pevných cien elektriny podľa druhu a výšky inštalovaného výkonu zariadenia (Úrad pre reguláciu sieťových odvetví) • garancia tejto ceny minimálne na tejto úrovni po dobu 15 rokov • zvyšovanie o koeficient zohľadňujúci jadrovú infláciu • Neobmedzene • b) c) do 125 MW c) do 10 (15) MW d) do 4 MW b) c) d) min.15 rokov

13. Novela Zákona o podpore OZE • Zákon č. 558/2010 – obmedzenia podpory pre FV účinnosť od 1.2.2011 • Dôvody: zastavenie „solárneho boom“ – u (výrazné zníženie nákladov na technológie, výhodné výkupné ceny – podpora zákonom - nadmerný záujem investorov o výstavbu FV zariadení Stratégia energetickej bezpečnosti SR 2008 – predpoklad 8 MW na rok 2010 – skutočnosť žiadosti - viac ako 100 MW) • Výroba zo slnečnej energie – fluktuácie • Nestabilné zdroje riziká v zabezpečení spoľahlivosti a bezpečnosti elektrizačnej sústavy • Spoľahlivé dodávky energie = záložné zdroje • Vysoké výkupné ceny – negatívny vplyv na konečnú cenu energie (2011 zvýšenie o 4,8 %).

14. Výkupné ceny elektriny z FV

15. Technický potenciál OZE Stratégia energetickej bezpečnosti, 2008 •OZE = technický potenciál –cca 240 PJ = 30-31% spotreby primárnych zdrojov Zdroj: MH SR

16. Biomasa spaľovanie biomasy - v zariadení pri spaľovaní biomasy podpora len pre elektrinu vyrobenú KVET biometán – podpora zákonom

17. Biomasa

18. Bioplynové stanice

19. Bioplynové stanice BPS Csatlós Oborín • 800 kWe - vlastná spotreba + dodávanie do elektrickej siete722 kWt–udržanie teploty vo fermentoroch (37,5oC)+vykurovanie skleníka

20. Geotermálna energia 26 hydrogeotermálnych území - 27 % plošnej rozlohy SR Pásmo vnútorných Západných Karpát

21. Geotermálna energia Využitie na SR: 116 geotermálnych vrtov Využitie v 36 lokalitách v poľnohospodárstve, vykurovanie budov a rekreačné účely (Bešeňová, Komárno, Patince) Celkový výkon 131 MW, čo predstavuje 2,3 % z celkového potenciálu geotermálnej energie SR. Thermal park v Bešeňovej. Využiteľný potenciál GE na výrobu elektrickej energie - 60 GWh/rok. Súčasné využívanie - 44 kWinšt. výkon - 2 malé KJ - 0,32 GWh/rok Budúcnosť: S využitím GE sa uvažuje v rámci projektu geotermálneho zdroja v Košickej kotline s elektrickým výkonom 5 MW a s očakávanou ročnou výrobou elektriny 40 GWh.

22. Veterná energia Veterný park Cerová (4 x 660 kW) Prvý veterný park na Slovensku , v prevádzke od októbra 2003 4 veterné turbíny s jednotkovým inštalovaným výkonom 660 kW Typy veterných turbín: VESTAS v47-660 kW Veterný park Myjava, lokalita Ostrý vrch (1 x 500 kW) Jedna z najveternejších lokalít na Slovensku, v prevádzke od júla 2004 1 veterná turbína s inštalovaným výkonom 500 kW Typ veternej turbíny: VESTAS V39 – 500 kW Veterný park Skalité, lokalita Poľana (4 x 500 kW) 1.Etapa uvedená do prevádzky v septembri 2005 4 veterné turbíny s jednotkovým inštalovaným výkonom 4 x 500 kW Typy veterných turbín: VESTAS V39 – 500 kW Plán inštalovať ďalších 6 turbín, celkový inštalovaný výkon po realizácii oboch etáp: 5 MW

23. Veterné parky Veterná elektráreň na Ostrom vrchu, Myjava Veterný park Skalité , lokalita Poľana Veterný park Cerová

24. Solárna energia Tok energie zo slnka na Zem 1,7 x 1017W. Ročné množstvo energie 1,5 x 1018kWh – Potreba ľudstva 1x 1014kWh /rok Ročná hodnota globálneho žiarenia na Slovensku v kWh/m² Na Slovensku sa intenzita slnečného žiarenia dopadajúceho na horizontálny povrch pohybuje v rozpätí 1 000 – 1 205 kWh/m2/rok. Rozdiel v intenzite slnečného žiarenia medzi najteplejšími a najchladnejšími regiónmi Slovenska je približne 15 %

25. Solárna energia Technicky využiteľný potenciál: 1 540 GWh elektrickej energie Zdroj: MH SR Solárny boom na Slovensku ukončila novela zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie. Tá od 1. júla 2011 radikálne obmedzila podporu pre slnečné elektrárne. Podľa novely podporu vo forme vyššej výkupnej ceny elektriny dostanú už len slnečné zdroje umiestnené na budovách a s výkonom do 100 kilowattov.

26. Solárne parky Fotovoltaická elektráreň v obci Buzitka okres Lučenec 1 MW Fotovoltaická elektráreň V Kolárove – okres Komárno 207 kW

27. Vodná energia Vybudované VVE a MVE na vodných tokoch SR - sumarizácia (Koncepcia využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do roku 2030)

28. Vodná energia - MVE Technicky využiteľný hydroenergetický potenciál - využitý na 57,5 % VE a vodné diela – nie sú považované za obnoviteľné zdroje energie pre ich negatívne dopady na životné prostredie a lokálne ekosystémy Najväčšie VE: Čierny Váh – 735 MW, Gabčíkovo – 720 MW MVE (do 10 MW) - 203 ks na riekach Hron, Horný Váh, Poprad, atď. 17 % z HEP Najperspektívnejšia je rieka Hron. Návratnosť hydroenergetických investícií - cca 20 rokov, nie je veľký záujem o výstavbu pri súčasných výkupných cenách elektriny Strategické ciele pre výrobu elektrickej energie v MVE: Rok 2005 2010 2015 2030 Výroba (GWh/rok) 250 350 450 850 Veľkosť tokov na Slovensku hrá jednoznačne v prospech malých vodných elektrární.

29. Malé vodné elektrárne

30. Köszönömmegtisztelőfigyelmüket! Ďakujem za pozornosť!