1 / 29

Indexy

Indexy. Indexy. Sú pomerné čísla, ktoré predstavujú relatívne porovnanie ukazovateľov v čase priestore alebo podľa vecných rozdielov v užšom ponímaní vyjadrujú indexy zmenu v čase.Tak ich budeme ponímať aj my!. Základné veličiny, z ktorých budú indexy konštruované:.

chip
Download Presentation

Indexy

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript

  1. Indexy doc.Ing. Zlata Sojkov8, CSc.

  2. Indexy Sú pomerné čísla, ktoré predstavujú relatívne porovnanie ukazovateľov • v čase • priestore • alebo podľa vecných rozdielov v užšom ponímaní vyjadrujú indexy zmenu v čase.Tak ich budeme ponímať aj my! doc.Ing. Zlata Sojkov8, CSc.

  3. Základné veličiny, z ktorých budú indexy konštruované: • Extenzity - sú veličiny priamo zistené nameraním (napr. GNP, produkcia, ...) Označujeme ich q (0), q(1) (0) - obdobie minulé (bázické) (1) - obdobie bežné (aktuálne) Extenzity môžme ďalej členiť na : - druhovo rovnorodé - možno ich agregovať sčítaním - druhovo rôznorodé - nemožno ich agregovať sčítaním len spriemerňovaním doc.Ing. Zlata Sojkov8, CSc.

  4. Intenzity - sú veličiny prepočítané, ktoré vznikli ako podiel dvoch extenzít (napr. úroda, GNP na obyvateľa, ceny,.priemerna mzda.....) • Označujeme ich p(0), p(1) doc.Ing. Zlata Sojkov8, CSc.

  5. Klasifikácia indexov • Podľa toho, ako sú konštruované • Podľa toho, k akému roku sú viazané doc.Ing. Zlata Sojkov8, CSc.

  6. Indexy podľa toho, ako súkonštruované: Extenzity Jednoduché • Individuálne Intenzity (rovnorodé) Extenzity Zložené Intenzity • Súhrnné (nerovnorodé) (nehomogénne) doc.Ing. Zlata Sojkov8, CSc.

  7. Reťazové (zmena vždy oproti predchádzajúcemu roku) Bázické (zmena vždy oproti bázickému roku) Podľa toho, k akému roku sú viazané: doc.Ing. Zlata Sojkov8, CSc.

  8. Individuálne indexy Používajú sa pri konštrukcii indexov rovnorodých (sčítateľných) veličín Index premenlivého zloženia Index štruktúry Index stáleho zloženia doc.Ing. Zlata Sojkov8, CSc.

  9. Súhrnné indexy Používajú sa pri konštrukcii indexov veličín, ktoré sú nerovnorodé Index hodnotový Index cenový Index fyzického objemu doc.Ing. Zlata Sojkov8, CSc.

  10. Extenzita (napr. produkcia pšenice v podniku v období (1) oproti obdobiu (0) i1/0 = q1 / q2 i1/0 = 1,74 (produkcia obilnín vzrástla v r. 1989 oproti predchádzajúcemu o 74 %) Intenzita (napr. cena zemiakov v aktuálnom mesiaci oproti predchádzajúcemu) i1/0 = p1 / p2 i1/0 = 0,83 (cena zemiakov v auguste klesla oproti júnu o 27 %) Indexy individuálne jednoduché doc.Ing. Zlata Sojkov8, CSc.

  11. Indexy individuálne zložené • Extenzita - veličiny q0 a q1 možeme sčítať Produkcia v tis.ks Závod r. 1991 (q0) r. 1992 (q1) i1/0 =  q1 /  q0 1 300 360 2 600 640 i1/0 = 1,125 (Objem produkcie 3 700 800 vzrástol z r. 1991 na r. 1992  1600 1800o 12,5 %. doc.Ing. Zlata Sojkov8, CSc.

  12. Indexy individuálne zložené • Intenzita - (napr. sa zmenili priemerné vlastné náklady v aktuálnom období oproti predchádzajúcemu) • Index premenlivého zloženia - v indexe sa premietajú 2 zmeny t.j. zmena štruktúry a zmena intenzity • Index štruktúry - vyjadruje izolovaný vplyv samotnej štruktúry • Index stáleho zloženia - vyjadruje, ako posobila zmena samotnej intenzity na zmenu priemernej intenzity doc.Ing. Zlata Sojkov8, CSc.

  13. Uvažujme podnik, ktorý má tri strediská a vyrába ten istý druh výrobku Stredisko Produkcia v kusoch VN v Sk na 1 ks r98 r99 r98 r99 1. 4000 5000 8 7 2. 6000 8000 9 9 3 4000 2000 6 5 Spolu 14 000 15000 X X doc.Ing. Zlata Sojkov8, CSc.

  14. Kedže výrobok je homogénny, rovnorodý, môžme agregovať sčítaním Stredisko Produkcia v kusoch VN v Sk/ ks r98 r99 r98 r99 Označenie q0 q1 p0 p 1 p 1q 1 p0 q 0 1. 4000 5000 8 7 35000 32000 2. 6000 8000 9 9 72000 54000 3 4000 2000 6 5 10000 24000 Spolu 14 000 15000 X X 110000 117000 doc.Ing. Zlata Sojkov8, CSc.

  15. Ak chceme posúdiť zmenu produkcie v r. 99 oproti r.98. Čo stačí urobiť? Vypočítať individuálny index zložený pre extenzitu(už bol !!!)  q1 15 000 i 1/0 = = = 1,0714  q0 14 000 Z výpočtu vypýva, že produkcia výrobku za celý podnik vzrástla v r. 99 oproti r. 98 o 7,14%. V absolútnom vyjadrení to predstavuje nárast o 1000 ks výrobkov doc.Ing. Zlata Sojkov8, CSc.

  16. Index premenlivého zloženia vyjadruje zmenu priemernej intenzity  p1 . q1 117 000 _ –––––––– p1 q1 15 000 iPZ = _ = ––––––––––– = = 0, 9927 p0 p0 . q0 110 000 ––––––––  q0 14 000 iPZ = 0,9927 - priemerné náklady na 1 ks výrobku klesli o 0,73%. Na tejto zmene sa podieľali 2 veličiny: • zmena štruktúry produkcie (zmena extenzity) • zmena samotných vlastných nákladov (zmena intenzity) doc.Ing. Zlata Sojkov8, CSc.

  17. Index štruktúry vyjadruje vplyv zmeny štruktúry na zmenu priemernej intenzity a) pri fixovaní intenzity p (vl. nákladov) v nultom období:  p0 . q1 124 000 ––––––––  q1 15 000 iŠ(0) = ––––––––––––– = = 1,0522  p0 . q0 110 000 ––––––––  q0 14 000 iŠ(0) = 1,0522 - zmena štruktúry výroby negatívne ovplyvňovala priemerné vlastné náklady, pretože ich zvyšovala o 5,22 % pri fixovaní vlastných nákladov (p) v období minulom. doc.Ing. Zlata Sojkov8, CSc.

  18. Index štruktúry b) pri fixovaných vl. nákladoch bežného obdobia:  p1 . q1 117 000 ––––––––  q1 15 000 iŠ(1) = –––––––––– = = 1,0705  p1 . q0 102 000 ––––––––  q0 14 000 iŠ(0) = 1,0705 - zmena štruktúry výroby negatívne ovplyvňovala priemerné vlastné náklady, pretože ich zvyšovala o 7 % pri fixovaní vlastných nákladov (p) v období bežnom. doc.Ing. Zlata Sojkov8, CSc.

  19. Index stáleho zloženia vyjadruje izolovaný vplyv samotnej intenzity na zmenu priemernej intenzity (u nás vlast. Nákladov) a) pri fixovanom objeme nultého obdobia:  p1.q0  q0  p1.q0 102 000 iSZ (0) = ––––––– = ––––––––– = = 0,9435  p0.q0  p0.q0 124 000  q0 iSZ (0) = 0,9435 - zmena samotných vlastných nákladov pôsobila pozitívne, pretože priemerné náklady na 1ks výrobku znižovala o 5,65 % pri fixovanej štruktúre výroby v (0) období doc.Ing. Zlata Sojkov8, CSc.

  20. Index stáleho zloženia b)pri fixov.objeme bežného obdobia:  p1.q1  q1  p1.q1 102 000 iSZ (1) = ––––––– = ––––– = = 0,9273  p0.q1  p0.q1 110 000  q1 iSZ (1) = 0,9273 - zmena samotných vlastných nákladov pôsobila pozitívne, pretože priemerné náklady na 1ks výrobku znižovala o 7,27 % pri fixovanej štruktúre výroby v (1) období doc.Ing. Zlata Sojkov8, CSc.

  21. Súhrnné indexy používame vtedy keď je extenzita nehomogénna, t.j. nerovnorodá. Nemôžme ju agregovať jednoduchým sčítaním • Index hodnotový ih • index cenový ic • index fyzického objemu ifo doc.Ing. Zlata Sojkov8, CSc.

  22. Uvažujme triviálny spotrebný kôš individuálneho spotrebiteľa Komodita cena 98 cena 99 spotr98 spotr99 mäso 80 90 1 0,9 zemiaky 18 20 2 2,5 chlieb 15 17 1 1,2 maslo 18 20 1 1 . Spolu X X X X doc.Ing. Zlata Sojkov8, CSc.

  23. Agregovanie komodít spotrebného koša je možne iba hodnotové Označenie p0 p1 q0 q1 p 1q 1 p 0q 0 Komodita cena 98 cena 99 spotr98 spotr99 p 1q 1 p 0q 0 mäso 80 90 1 0,9 81 80 zemiaky 18 20 2 2,5 50 36 chlieb 15 17 1 1,2 20,4 15 maslo 18 20 1 1 20 18 . Spolu X X X X 171.4 149  p 0q 0  p 1q 1 doc.Ing. Zlata Sojkov8, CSc.

  24. Indexy súhrnné • Index hodnotový  p1.q1 171.4 iH = ––––––– = = 1.15  p0.q0 149 iH = 115 % -náklady spotrebiteľa vzrástli o 15 % v bázickom období oproti bežnému obdobiu. Cena negatívne vplývala na spotrebiteľa, pretože jeho náklady zvyšovala. doc.Ing. Zlata Sojkov8, CSc.

  25. Indexy súhrnné • Index cenový a) v nultom období - LASPEYRESOV  p1.q0 167 icL(0) = ––––––- = = 1.1208  p0.q0 149 icL = 1,1208 - ceny ovplyvňovali náklady spotrebiteľa negatívne, pretože ich zvyšovali o 12 % pri fixovanej spotrebe obdobia (0). Resp. ceny vzrástli asi o 12% pri fixovanom spotrebnom koši bázického obdobia doc.Ing. Zlata Sojkov8, CSc.

  26. Indexy súhrnné • Index cenový a) v bežnom období - PAASCHEHO  p1.q1167 icP(1) = = = 1.1203  p0.q1 149 icP = 1,1203 - ceny ovplyvňovali náklady spotrebiteľa negatívne, pretože ich zvyšovali o 12,03 % pri fixovanej spotrebe obdobia (1) doc.Ing. Zlata Sojkov8, CSc.

  27. Indexy súhrnné • Index fyzického objemu a) v nultom období - LASPEYRESOV  p0.q 1 153 iFO(0) = –––––– = = 1.0268  p0.q 0 149 Index vyjadruje zmenu životnej úrovne. Výsledky hovoria, že spotrebiteľova životná úroveň mierne vzrástla asi o 2,7 % pri úrovni cien základného obdobia. doc.Ing. Zlata Sojkov8, CSc.

  28. Indexy súhrnné • Index fyzického objemu a) v bežnom období - PAASCHEHO  p1.q1 171,4 iFO (1) = ––––––- = = 1,0263  p1.q0 167 Podľa výpočtu spotrebiteľova životná úroveň nepatrne vzrástla približne o 2,6 % pri úrovni fixovaných cien základného obdobia. doc.Ing. Zlata Sojkov8, CSc.

  29. Indexy súhrnné • Fisherov ideálny cenový index iF = ( iC(L) . iC(P) )1/2 Je kompromisom medzi indexami LASPEYRESa a PAASCHEho iF = (1.1208 . 1.1203) 1/2 = 1.12055 Ceny daných komodít vzrástli v r.99 oproti r. 98 o 12,055 % . doc.Ing. Zlata Sojkov8, CSc.

More Related