CESTA duchovného rastu

1. CESTA duchovného rastu Šavol ešte stále dychtil po hrozbách a zabíjaní Pánových učeníkov. Išiel teda k veľkňazovi a vyžiadal si od neho listy pre synagógy v Damasku, aby mohol stúpencov tejto CESTY, mužov i ženy, ak tam dajakých nájde, v putách priviesť do Jeruzalema. (Sk 9,1n)

2. Prečo duchovná cesta? Téma „duchovnej cesty“ sa v bežnom ponímaní akosi vytratila – možno aj „vďaka“ bratom evanjelikom, ktorí zabsolutizovaním viery mnohí dospeli k záveru, že ak ústami vyznám „Verím v Ježiša a prijímam Ho za svojho osobného Spasiteľa“ – tak už som spasený človek (tak sa aj poniektorí vážne nazývajú) a hotovo. V skutočnosti ale Biblia za podstatnú nepovažuje samotnú vieru (aj Diabli nakoniec veria a spasení nie sú – porov. Jak 2,19), ale to, čo sa z nej rodí: LÁSKU: „Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som ako cvendžiaci kov a zuniaci cimbal. 2 A keby som mal dar proroctva a poznal všetky tajomstvá a všetku vedu a keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal, a lásky by som nemal, ničím by som nebol. 3 A keby som rozdal celý svoj majetok ako almužnu a keby som obetoval svoje telo, aby som bol slávny, a lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo.“ (1 Kor 13,1-3) „My, čo sme uverili, spoznali sme lásku, akú má Boh k nám. Boh je láska; a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom.“ (1 Jn 4,16)

3. Prečo duchovná cesta? • Láska však so sebou prináša istú záludnosť: • Ak poviem: „Bože, milujem Ťa, pretože si úžasný a dávaš mi dobré a krásne dary a požehnávaš môj život! Budem Ťa nasledovať, pretože Ty ma za to odmeníš nekonečne väčším večným životom!“ – tak to, uznáte, nie je láska. To je celkom obyčajná vypočítavosť, rovnaká, ako keď biznisman investuje svoje peniaze do niečoho, aby tak zarobil omnoho viac peňazí a zbohatol. Nikto by investíciu obchodníka za účelom zbohatnutia nenazval láskou – a podobne nie je láskou naša ochota nasledovať Boha za odmenu v podobe požehnania a nakoniec spásy. • Láska – to znamená povedať Bohu, hlboko a úprimne: „Pane, budem Ťa milovať a nasledovať aj vtedy, ak mi za to nič nedáš, ba aj vtedy, ak ma zavrhneš a zatratíš v Pekle... pretože Ťa jednoducho milujem!“ • Znie nám to nadľudsky? Nemožne? Iste... ale Bohu je všetko možné (Mk 10,27). Aj toto. Boh má moc v nás takúto lásku stvoriť. • Nepôjde to ale bez nás. A nepôjde to hneď. Chce to čas a spoluprácu. • PRESNE O TOMTO PROCESE je duchovná cesta!

4. „Čo bolo nemožné zákonu pre slabosť ľudskej prirodzenosti, to uskutočnil Boh, keď pre hriech poslal svojho Syna v tele podobnom hriešnemu a v tele odsúdil hriech, 4 aby sa požiadavka zákona splnila v nás, čo nežijeme podľa tela, ale podľa Ducha. 5 Lebo tí, čo žijú podľa tela, zmýšľajú telesne, ale tí, čo žijú podľa Ducha, zmýšľajú duchovne. 6 A zmýšľať podľa tela je smrť, kým zmýšľať podľa Ducha je život a pokoj. 7 Veď zmýšľať podľa tela je nepriateľstvom voči Bohu, lebo sa nepodriaďuje Božiemu zákonu - a ani sa nemôže. 8 A tak tí, čo žijú telesne, nemôžu sa páčiť Bohu. 9 Lenže vy nežijete telesne, ale duchovne, pravda, ak vo vás prebýva Boží Duch. Lebo kto nemá Kristovho Ducha, ten nie je jeho. 10 Ale ak je vo vás Kristus, telo je síce pre hriech mŕtve, no duch je život pre spravodlivosť. 11 A keď vo vás prebýva Duch toho, ktorý vzkriesil Ježiša z mŕtvych, potom ten, čo vzkriesil z mŕtvych Krista, oživí aj vaše smrteľné telá skrze svojho Ducha, ktorý prebýva vo vás. 12 A tak, bratia, sme dlžníkmi, ale nie telu, aby sme museli žiť podľa tela. 13 Lebo ak budete žiť podľa tela, zomriete. Ale ak Duchom umŕtvujete skutky tela, budete žiť. 14 Veď všetci, ktorých vedie Boží Duch, sú Božími synmi.“ (Rim 8,3-14)

5. Analógia ženícha a nevesty Kresťania časom zistili, že táto Cesta má svoje etapy, veľmi podobné MANŽELSTVU: • Nepoznáte sa, ste si ľahostajní... • ... a zamilovanie sa! • obdobie spoznávania sa, budovania vzťahu • Alebo SOBÁŠ, alebo ROZCHOD • už nie chodenie a stretanie, ale spoločný život • Tu sa mení „zamilovanosť“ na „lásku“ • Vzájomné darovanie sa vo veľkej kráse! • ĽAHOSTAJNOSŤ • SPOZNANIE sa... • CHODENIE • „Nedá sa večne chodiť!“ • MANŽELSTVO • Manželská kríza • LÁSKA „Preto muž zanechá otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele. 32 Toto tajomstvo je veľké; ja hovorím o Kristovi a Cirkvi.“ (Ef 5,31n)

6. 1. ĽAHOSTAJNOSŤ CHARAKTERISTIKA TYPICKÁ FORMA MODLITBY • Ježiša Krista vôbec nepoznáme, sme ateisti – sem patrí každé malé dieťa po narodení a fúra dospelých. • Alebo Boha a Ježiša poznáme, ale osobne sú nám ľahostajní. Zaujíma nás nie Boh, ale Jeho služby: to, čo pre nás môže urobiť, zaujímajú nás jeho dary, o ktorého Ho prosíme. On sám nás však nezaujíma. Netúžime po spoločenstve s Ním, nezaujímame sa o Jeho názory a myšlienky, nemáme chuť konať Jeho vôľu... • VZŤAH K BOHU AKO K PREDAVAČOVI V OBCHODE. • Alebo žiadna... • Alebo slovná, často recitovaná, či dokonca mechanicky čítaná a „odbavovaná“ z knižky • Hlavne však PROSEBNÁ, v ktorej diktujeme Bohu (ako nejakému predavačovi) aký tovar od Neho práve potrebujeme dostať. Tradičné označenie etapy:

7. 2. SPOZNANIE CHARAKTERISTIKA TYPICKÁ FORMA MODLITBY • Stretnutie Boha, spoznanie Boha. • Zrazu zisťujeme, že Boh je nádherný, úžasný, krásny, krajší, než čokoľvek na svete! • Je to ako keď si mladík zrazu náhle uvedomí, že tá predavačka pri pokladni v Bille je vlastne nádherná, úžasná... zamiluje sa do nej... tovar je zrazu zabudnutý, nedôležitý, zrazu sa všetka jeho pozornosť sústreďuje na ŇU • Typickým miestom takéhoto zážitku je rozjímanie, stretnutie s už veriacou komunitou kresťanov, rôzne evanjelizačné akcie, duchovné cvičenia,... • ZAMILOVANIE SA • CHVÁLA A OSLAVA • Boh je úžasný, sme Ním naplnení, očarení, uchvátení, prežívame mocne Jeho prítomnosť. • A tak dvíhame ruky a oslavujeme Ho, spievame Mu, chválime Ho a vyvyšujeme Ho, pretože je Veľký a Nádherný a miluje nás! Tradičné označenie etapy: Obrátenie od bezbožnosti – človek doteraz reálne žil bez Boha (hoci možno stál o Jeho dary a pomoc, ALE NIE O Neho samotného). Teraz sa ale obracia k Bohu a chce Ho nasledovať.

8. 3. CHODENIE S BOHOM CHARAKTERISTIKA TYPICKÁ FORMA MODLITBY • Chceme konať Božiu vôľu. • Dychtivo spoznávame, čo Boh od nás chce a celým srdcom sa Mu usilujeme slúžiť. • Sme maximálne aktívni v Cirkvi, vo farnosti, zapájame sa do spústy aktivít, chceme pre Boh konať čo najviac. • Svoj život meníme podľa Božích predstáv a podľa Ježišových prikázaní. • Zriekame sa všetkého, čo by nám na tejto ceste mohlo brániť, či už je to hriech, alebo len prekážka. • Dôraz na konanie, aktivitu, angažovanosť. • SLUŽOBNÍCI BOHA • ROZJÍMANIE • Chceme poznávať Boha, Jeho vôľu a Jeho slovo. Preto študujeme Bibliu, uvažujeme o nej, rozjímame nad ňou, prežívame jej slová... • Podľa Terézie Avilskej je práve toto znakom vstupu do kresťanského života Tradičné označenie etapy: Asketické obrátenie – stretnutie s Bohom je pekná vec, ale až rozhodnutie skutočne Boha nasledovať je podstatné. Cesta očisťovania – učíme sa zanechávať hriech a zlo, ale aj závislosti – čiže všetko to, čo samo v sebe síce nie je zlé, ale spútava nás a javí sa to ako prekážka nasledovania Krista (môžu to byť napríklad naše záľuby, zvyky, zamestnanie, stav, túžby,...)

9. 4. 1. kríza: „Noc zmyslov“ CHARAKTERISTIKA TYPICKÁ FORMA MODLITBY • Nie je možné večne iba chodiť s Bohom. • Boh nás začína pozývať od chodenia a služby ku skutočnému vzťahu a spoločnému životu. • Doteraz to bol On, kto vstúpil do nášho života a mocne v ňom pôsobil. Teraz ale pozýva nás, aby sme „zanechali všetko“ a vstúpili do Jeho života. • Vnútorne to prežívame ako krízu, pretože ten spôsob života s Bohom, na ktorý sme si navykli, zrazu nefunguje a javí sa prázdny a my často nevieme, čo ďalej... • OD KONANIA KU VZŤAHU • KRÍZA MODLITBY • Jeden zo spoľahlivých znakov tejto etapy je to, že „už nedokážeme rozjímať“. • Boh nás od modlitby aktívnej, plnej konania, uvažovania, analyzovania,... pozýva k modlitbe novej, intímnej, založenej na hlbokom a vnútornom vzťahu s Bohom a na jeho prežívaní. Tradičné označenie etapy: Noc zmyslov – pretože človeka na jednej strane už nebaví a nedokáže naplniť nič na tomto svete – ale zároveň sa nachádza i v duchovnej temnote, pretože život s Bohom, na aký si navykol, zrazu už nefunguje...

10. 5. ŽIVOT S BOHOM CHARAKTERISTIKA TYPICKÁ FORMA MODLITBY • Dôraz sa prenáša na vzťah a spoločenstvo s Bohom. • Boh sa mení zo „šéfa“, ktorého poslúchame a rešpektujeme, na „Otca“, s ktorým budujeme hlboký, osobný a dôverný vzťah. • Učíme sa tohto Boha milovať, byť v Ňom, spočívať v Ňom, byť Ním naplnení a hlboko s Ním zjednotení. • Možno toho konáme trochu menej, než predtým – ale prináša to viac ovocia, pretože teraz už nekonáme sami, ale konáme s Bohom a v Bohu. • Vlastne až tu vstupujeme do rýdzo novozákonného vzťahu s Bohom. • SYNOVIA A DCÉRY BOHA • MEDITATÍVNA MODLITBA • Viac pasívna. • Viac prežívanie vzťahu s Bohom, jednoduché spočívanie v Jeho prítomnosti (asi ako zamilovaný párik večer v parku na lavičke pri mesiačku) • Hlbšia, vášnivejšia,... viac emócií, ale aj tichého pohrúženia • Menej slov, omnoho viac mlčania Tradičné označenie etapy: Cesta osvietenia – oslobodení od hriechu a od závislostí, ktoré nás spútavali, učíme sa vzťahu skutočnej lásky s Bohom. Učíme sa milovať ľudí, učíme sa nasledovať Krista v Jeho zmýšľaní, živote, vzťahoch, nielen navonok, ale viac vnútorne, osobnostne

11. 6. 2. kríza: „Noc duše“ CHARAKTERISTIKA TYPICKÁ FORMA MODLITBY • VYPRAHLOSŤ • Modlitba je prázdna, tupá, ako volanie do prázdna, bez najmenšej ozveny. Modlenie sa stáva mnohokrát drinou, sme zmietaní pochybnosťami, či to vôbec má nejaký zmysel. • Zdá sa nám, že Boh nás zavrhol pre našu ošklivosť a hriešnosť, ktorú teraz aj sami jasne vnímame a vidíme. • Jedinou oporou je „temná viera“ a bezpodmienečná láska • Doteraz naša láska k Bohu bola predsa len sebecká: milovali sme Boha, pretože nás napĺňal, oblažoval, pretože nám s Ním bolo fantasticky. • Teraz ale nás Boh začína viesť na cestu očisťovania našej lásky. • Akoby sa nás Boh pýtal: „Budeš ma milovať aj zadarmo? Aj keď za to nič nedostaneš? Aj keď ťa opustím?“ • Cieľom je láska, ktorá z našej strany hovorí: „Pane, aj keď ma zavrhneš a navždy zvrhneš do Pekla, aj tam Ťa, môj Pane, budem rovnako milovať!“ (porov. sv. Terézia Veľká Avilská) • TEMNOTA OČISŤOVANIA, V KTOREJ AKOBY NÁS BOH OPUSTIL A ZAVRHOL Tradičné označenie etapy: Cesta zjednotenia – pretože tu sa človek stáva schopným skutočnej, nezištnej lásky, ktorá je darovaním sa bez ohľadu na odmenu, či ocenenie – „...a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom.“ (1 Jn 4,16).

12. 7. ŽIVOT V BOHU CHARAKTERISTIKA TYPICKÁ FORMA MODLITBY • Láska sa stáva dokonalým darovaním sa Bohu, bez toho, aby sme za to očakávali nejakú odmenu. • Svoje skutky lásky voči Bohu, ľuďom, či diela v službe Kráľovtsvu už nekonáme kvôli spáse a odmene, ale zo skutočnej lásky. • Otázky „čo za to“ a podobne nás už vôbec nezaujímajú. Milujeme Boha a hotovo... • „AKO BOH“ • NEVESTA V NÁRUČÍ SVOJHO ŽENÍCHA • KONTEMPLATÍVNA MODLITBA • Úplne pasívna, v hlbokom mlčaní • Už viac nie je potrebné si nič predstavovať, pretože Boh je tu, je v nás a my sme v Ňom – skutočne, hmatateľne... Videnie Boha • Vlastne to už JE Nebo – hoci ešte nie v onej nekonečne intenzívnej forme, ktorá je vyhradená až večnosti... Tradičné označenie etapy:

13. TRI OBRÁTENIA V súvislosti s Bibliou, ktorá hovorí o nutnosti OBRÁTENIA kresťanská prax postupne rozlíšila v tomto procese tri (resp. štyri) obrátenia, ktorými človek musí prejsť na ceste k spáse: • PREDOBRÁTENIE Je to obrátenie sa od úplnej bezbožnosti, ignorancie Boha, alebo postoja využívania (zneužívania) Boha na vlastné ciele k záujmu o Boha samotného. • 1. obrátenie Alebo aj tzv. asketické obrátenie – je rozhodnutie nasledovať Boha a zmeniť svoj život podľa Božích predstáv, podľa Božieho slova. Boh vstupuje do nášho života. • 2. obrátenie Súvisí s Nocou zmyslov. Je to obrátenie sa od konania ku vzťahu, posun na novú rovinu v živote s Bohom. Sme to my, kto vstupujeme do života Boha. • 3. obrátenie Prebieha počas Noci duše. Je to obrátenie sa od lásky podmienečnej (Milujem Ťa, Bože, lebo si nádherný a napĺňaš ma!) k láske bezpodmienečnej (Milujem Ťa a je mi jedno, či mi za to dáš nejakú odmenu, alebo ma zavrhneš...!)

14. Pre koho je Cesta určená? „Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec!“ (Mt 5,48) „Zde je nutno uvést důvody, proč tak málo duší dospěje k vyššímu stádiu dokonalosti ve spojení s Bohem.Musíme chápat, že to není proto, že by Bůh chtěl, aby takovýchto povznesených duší bylo jen málo. Naopak,Bůh si přeje, abychom všichni byli dokonalí. Nachází však jen málo lidských nádob, které jsou schopny projít takovou pokročilou a důkladnou procedurou. Když je Bůh vyzkoušel v malém, zjistil, že tito lidé jsou tak slabí, že ihned uhnou z cesty před veškerou námahou, protože se nechtějí vystavit sebemenšímu strádání a pocitu beznaděje ... Proto je již nadále neočišťuje a nepozvedává je z pozemského prachu tím, že by je postupně nechával odumírat věcem pozemským... Tito lidé pak uvádějí svou tělesnou stránku do bezpečí tak, že prchají z úzké cesty života a hledají širokou cestu útěchy podle svých představ. Toto je však cesta zkázy. Neposkytují tudíž Bohu v sobě prostor, a tak, když jim Bůh začíná dávat, oč ho prosili, nedokáží tyto dary přijmout. Tak se stávají nádobami neužitečnými" (Ján z Kríža, Plamen lásky žhavé, II, 27, 28). PRE KAŽDÉHO!

15. PRÍLOHA

16. Znaky Noci zmyslov První znamení shledáme, když nenacházíme radost ani útěchu ve věcech nebeských ani pozemských. Neboť nevede-li Bůh duši do temné noci, aby tu její smyslové žádosti vyschly a duše se od nich očistila, pak nepřipustí, aby duše spatřovala radost vůbec v čemkoliv. (Ján z Kríža) Při duchovní četbě je člověku zatěžko soustředit myšlenky, takže místo toho jen nečinně sedí a sní. Mše a svaté přijímání, které předtím bývaly vrcholným zážitkem dne, se stávají utrpením a bolestí. Projevovat lásku k bližnímu je čím dál svízelnější a důsledkem toho je i víc osobních porážek. Ani běžné, každodenní zaměstnání už neposkytuje uspokojení. Kdo předtím k své práci přistupoval s chutí, musí se teď násilím přemáhat. Dříve působilo potěšení naslouchat hudbě, číst román, navštěvovat přátele; teď je radost ta tam. Svět velmi zešedl. Člověk se na této cestě ocitá jaksi stranou všeho dění ve svém okolí. Stal se v tomto světě cizincem. (Wilfrid Stinissen)

17. Znaky Noci zmyslov Rozštěpenost, která tehdy v člověku vzniká, znesnadňuje život. Musím žít současně v dvojím světě a žádný z nich není můj vlastní. Ať ve světě, v kterém jsem se předtím cítil jako doma, dělám cokoli, neustále si uvědomuji: Mé srdce zde není, je jinde, v úplně jiném světě. Avšak i v tom jiném světě jsem cizincem. V okamžiku, kdy se tento nový svět přede mnou otvírá, stále ještě si nejsem vědom, že to je svět Boží. Všechno je dosud zahaleno mlhou a jaksi šílené. Život v obyčejném světě mě již netěší a přitom jsem se dosud nenaučil radovat se z žití s Bohem. Takto žít není snadné a kromě toho je nutno ustavičně bojovat s pocitem žalu a sklíčenosti. V tomto období často prožíváme velikou touhu po Bohu; nikoli takovou, která se zakládá na rozumovém poznání, že Bůh je hoden veškeré lásky, nýbrž ze skutečné potřeby, touhu, která doslova bolí, ale také dovede přinášet velké štěstí. Neboť to je tajemství velké touhy: že trýzní a zároveň oblažuje. (Wilfrid Stinissen)

18. Znaky Noci zmyslov Duše myslí na Boha často s úzkostí a neklidem a domnívá se, že Bohu nejen neslouží, nýbrž jde dokonce zpátky, nebo vůbec nepociťuje radost z nebeských věcí. (Ján z Kríža) Všechny tyto pocity jsou v podstatě důsledkem velkého omylu, neboť člověk si - více či méně nevědomě - představoval, že svatost, vyšší stupeň modlitby, kontemplace, či jak to nazveme, spočívá v prodloužení radosti z modlitby, jakou již předtím zažil. Ve skutečnosti zde není žádná souvislost: jde o dva rozdílné světy a mezi nimi je přelom. Musíme opustit svou vlast a svůj dům a vydat se do temné noci, jak to Jan krásně vyjadřuje ve své básni: opustit svůj starý, milovaný a míruplný domov. A pak tápat ve tmě. Nevyhnutelně nás zachvátí úzkost! Starý svět jsme opustili, byli nuceni opustit, a ten nový jsme ještě neobjevili. Jako Kolumbus, plující mezi dvěma světy, každým dnem úzkostnější a bezradnější ... až konečně nový svět vyvstane v dálce jako slabý proužek vytoužené země. Ale my jsme ještě tak daleko nedorazili. (Wilfrid Stinissen)

19. Znaky Noci zmyslov Třetí znamení, které nám pomáhá poznat očistu smyslů, jak o tom byla řeč výše, spočívá v tom, že už nedokážeme meditovat ani uvažovat jako předtím pomocí představivosti, ať se namáháme sebevíc. (Ján z Kríža) Jan od Kříže rozumí meditací každou formu vnitřní modlitby, která předchází kontemplaci. Meditace tedy nemusí nutně znamenat myšlenkovou činnost, která se chce něčeho dopátrat, nýbrž meditací se rozumí každá forma modlitby, kdy přecházíme od jednoho tématu k druhému: jak jdou za sebou myšlenky, slova, city. I láskyplný rozhovor s Ježíšem spadá do „meditace“. Jenže nyní je takový rozhovor pomocí slov nemožný. Kráčíš ulicí, vejdeš do kostela. Chceš něco říci Ježíšovi, ale slova ti odumřou na rtech. Sedíš němě před svatostánkem jako před zdí. Jdeš domů, vezmeš do ruky knihu o modlitbě, protože se nechceš vzdát. V knize je napsáno, že modlitba je věc nesmírně snadná: prostě máš zcela otevřít Ježíšovi srdce, svěřit mu své radosti i strasti, vyprávět mu o běžných událostech všedního života... Zkusíš to tedy nanovo. Ale jakmile se znovu octneš před svatostánkem, opět všechno zčerná: ani slovo tě nenapadne, ani jediná myšlenka, jsi naprosto vysílený. Pozoruhodné je, že můžeme číst knihy o Bohu, můžeme studovat vědní obory pojednávající o něm, můžeme psát o žalmech či kázat o eucharistii. Ale od chvíle, kdy se k Bohu obracíme v druhé osobě, kdy se začneme modlit, kdy začneme používat žalmy jako modlitební texty, ze slov se vytrácí význam. (Wilfrid Stinissen)