Lucia Bartošová 3.AEx

1. Labor Productivity and ComparativeAdvantage Part 1Produktivita práce a komparatívne výhody – 1.časť Lucia Bartošová 3.AEx

2. ÚVOD • Základný model medzinárodného obchodu – Ricardov model • Princíp komparatívnej výhody • Jedno-faktorová ekonomika • Obchod v Ricardovom modely

3. Ricardov model • DavidRicardo – 19. st. Ricardovmodel hovorí o rozdieloch v produktivite práce medzi krajinami spôsobenými produkčnými rozdielmi, ktoré vedú k ziskom z obchodu. Rozdiely v produktivite sú zvyčajne odvodené od rozdielov v technológiách.

4. Dôvody, prečo sa krajiny zapájajú do medzinárodného obchodu: • Krajiny obchodujú, pretože sú od seba odlišné – ťažia zo svojich rozdielov, každá krajina robí veci, ktoré jej idú lepšie • Krajiny obchodujú pre dosiahnutie tzv. Úspor z rozsahu (Economies of scales) vo výrobe – každá krajina produkuje obmedzený sortiment, preto ho môže produkovať vo väčšom množstve, vytvárajú sa produktívne výhody pre krajiny

5. Náklady obetovaných príležitostí (opportunity cost) a Komparatívna výhoda (comparative advantage) Vysvetlenie pojmu náklady obetovaných príležitostí a komparatívna výhoda si ukážeme na nasledovnom príklade, ktorý je jednoduchým Ricardovým modelom, kde vystupujú: • dva výrobky: ruže a počítače • dve krajiny: USA a Kolumbia Príklad nám vysvetľuje, prečo môže byť medzinárodný obchod prospešný. Vykresľuje, aké náročné je ponúkať v zimnom odbodí ruže v USA, čo si vyžaduje vysoké náklady. Preto si radšej USA necháva ruže posielať z Kolumbie.

6. Predpokladajme, že • USA môže vyrobiť 10 miliónov ruží... alebo 100 tisíc počítačov. • Kolumbia môže vyrobiť 10 miliónov ruží.... alebo 30 tisíc počítačov. Náklady obetovaných príležitostí ruží na výrobu počítačov je množstvo počítačov, ktoré boli vyrobené za prostriedky, ktoré by boli použité na výrobu ruží.

7. Náklady obetovaných príležitostí USA má nižšie náklady obetovaných príležitostí na výrobu počítačov. • USA vyrobí 100 tisíc PC namiesto 10 mil. ruží • Kolumbia vyrobí 30 tísíc PC namiesto 10 mil. ruží Kolumbia má nižšie náklady obetovaných príležitostí na výrobu ruží. • Kolumbia vyrobí 10 mil. ruží namiesto 30 tisíc PC • USA vyrobí 10 mil. ruží namiesto 100 tisíc PC

8. Komparatívna výhoda • USA má komparatívnu výhodu vo výrobe počítačov • Kolumbia má komparatívnu výhodu vo výrobe ruží Krajina má komparatívnu výhodu v produkcii tovaru, ak sú náklady obetovaných príležitostí nižšie ako v inej krajine.

9. Zmeny v produkcii Ak by USA zastavili výrobu ruží a venovali tieto prostriedky na výrobu počítačov a Kolumbia bude vyrábať ruže za prostriedky určené na výrobu počítačov, potom: Vo svete sa vyrába rovnaký počet ruží, ale produkuje sa viac počítačov. Svet ako celok produkuje viac, je možný nárast každého životnej úrovne => ak bude Kolumbia vyrábať ruže pre americký trh a USA vyrábať počítače pre kolumbijský trh. Ked sa krajiny špecializujú na produkciu, v ktorej majú komparatívnu výhodu, vyprodukujú a spotrebujú viac tovarov a služieb.

10. Jedno-faktorová ekonomika Predpokladajme komplexnejší Ricardov model s použitím nasledovných predpokladov: • Existujú dve krajiny: domov a zahraničie • Vyrábajú sa dva výrobky: víno a syr • Práca je jediným dôležitým zdrojom výroby • Produktivita práce v krajinách sa líši, avšak v každej krajine je konštantná v čase • Robotníci sú platený z konkurenčných miezd v závislosti od ich produktivity a ceny výrobku, pracujú tam, kde sú vyššie mzdy

11. Definovanie mzdových požiadaviek a produkčných možností • aLW...... požiadavka na jednotku práce na víno v domácej krajine. Napr. ak aLW = 2, potom trvá 2 hodiny práce na výrobu 1 litra vína v krajine. • aLC...... je požiadavka na jednotku práce na syr v domácej krajine. Napr. ak aLC = 1, potom trvá 1 hodinu práce na výrobu 1 kila syru v domácej krajiny. • celková produktivita práce je konštantná, počet odpracovaných hodín v domácej krajine je definovaný ako L • QC ..... predstavuje množstvo vyrobených syrov • QW ..... predstavuje množstvo vyrobeného vína • aLCQC...... práca použítá na výrobu syra • aLWQW...... práca použitá na výrobu vína

12. Celkové množstvo pracovných zdrojov Celkové množstvo vyrobeného syra Práca potrebná na každú jednotku vyrobeného vína Práca potrebná na každú jednotku vyrobeného syra Celkové množstvo vyrobeného vína Hranica produkčných možností (production possibility frontier) - PPF PPF má rovnicu: aLCQC + aLWQW = L Každá ekonomika má obmedzené zdroje, preto existujú limity, koľko môže vyprodukovať => k výrobe väčšieho množstva výrobkov musí ekonomika obetovať produkciu iných výrobkov.

13. Hranica produkčných možností Krivka znázorňuje maximálne množstvo vína v domácej krajine, ktoré môže byť vyrobené, akonáhle sa rozhodlo nevyrábať žiadny syr, a naopak..

14. Keď ekonomika využíva všetky svoje zdroje, náklady obetovaných príležitostí na výrobu syra je množstvo vína, ktoré sa znižuje ako Qc rastie: (aLC/aLW) • Každá hodina venovaná výrobe syra by mohla byť použitá na výrobu určitého množstva vína => Napríklad, ak 1 hodina je presunutá na výrobu syra, potom ďalšia hodina práce môže priniesť 1hodinu/(2 hodiny/liter vína) = ½ liter vína.

15. Výroba, ceny a mzdy Na určenie toho, čo ekonomika skutočne vyrába, musíme určiť ceny tovaru: • PC ..... cena syra • Pc/aLC .... Hodinová mzda (sa rovná trhovej hodnote syru vyrobeného za hodinu) • PW ..... cena vína • PW /aLW .... Hodinová mzda (sa rovná trhovej hodnote vína vyrobeného za hodinu)

16. Výroba, ceny a mzdy Pracovníci budú pracovať tam, kde budú mať vyššiu mzdu: • PC /aLC>PW/aLW .... Pracovníci budú vyrábať syr (mzda za syr je vyššia), ak PC /aLC<PW /aLW .... Pracovníci budú vyrábať víno • PC /PW >aLC/aLW .... Pracovníci budú vyrábať syr (cena syra presahuje náklady obetovaných príležítostí na výrobu syra), ak PC /PW <aLC/aLW .... Pracovníci budú vyrábať víno • PC /aLC = PW /aLW .... Mzdy sú rovnaké. • PC /PW = aLC/aLW .... Relatívna cena výrobkov sa rovná nákladom obetovaných príležitostí na výrobu tých výrobkovVyrábajú sa oba výrobky.

17. Obchod v Ricardianovom modely • Domáca krajina má komparatívnu výhodu vo výrobe syra. Náklady obetovaných príležitostí na výrobu syra sú nižšie ako v zahraničnej krajine. aLC/aLW<a*LC/a*LW • Predpokladajme, že domáca krajina je efektívna vo výrobe vína aj syra. Má absolútnu výhodu vo všetkých výrobách: jej požiadavky na pracovnú jednotku pre víno a syr sú nižšie ako v zahraničných krajinách. aLC<a*LC aaLW<a*LW

18. Obchod v Ricardianovom modely • Krajina môže byť efektívnejšia vo výrobe oboch výrobkov, ale bude mať komparatívnu výhodu iba v jednom výrobku – výrobok, ktorý používa zdroje efektívnejšie v porovnaní s alternatívnou produkciou.

19. Relatívna ponuka a relatívny dopyt • Pre výpočet relatívnych cien s obchodom vypočítame relatívne množstvo svetovej produkcie: (QC + Q*C )/(QW + Q*W) • Ďalej zvažujeme relatívnu ponuku syrov: množstvo syra dodávané vo všetkých krajinách v pomere k množstvu vína dodávané všetkými krajinami v každej relatívnej cene syra: Pc/PW

20. Relative price of cheese, PC/PW a*LC/a*LW RS 1 RD aLC/aLW L/aLC L*/a*LW Relative quantity of cheese, QC + Q*C QW + Q*W Relatívna ponuka a relatívny dopyt • Relatívny dopyt na syr je množstvo syra požadovaného vo všetkých krajinách v pomere k množstvu vína požadovaného vo všetkých krajinách ku každej relatívnej cene syra PC /PW. • Vzhľadom k rastu relatívnej ceny syra, spotrebitelia vo všetkých krajinách budú mať tendenciu kupovať menej syra a viac vína, takže relatívne množstvo syra poklesne.

21. Zisky z obchodu • Zisky z obchodu vychádzajú zo špecializovania sa na výrobu, ktorá používa zdroje čo najefektívnejšie a pomocou príjmov plynúcich z tejto výroby nakupuje tovary a služby, ktoré si krajiny žiadajú. Používanie zdrojov čo najefektívnejšie znamená výrobu tovaru v krajinách, v ktorých má komparatívnu výhodu. • Domáci pracovníci zarobia väčšie výnosy z výroby syrov, pretože relatívna cena syru rastie s obchodom. • Zahraničný pracovníci zarobia vyššie príjmy z výroby vína, pretože relatívna cena syra klesá s obchodom (čo robí syr lacnejším) a relatívna cena vína rastie s obchodom.

22. Zisky z obchodu • Príklad aLC /aLW = 1/2 < a*LC /a*LW = 2 • Domáca krajina je efektívnejšia v oboch odvetviach, ale komparatívnu výhodu má iba vo výrobe syrov. • Zahraničná krajina je menej efektívna v oboch odvetviach, ale komparatívnu výhodu má vo výrobe vína.

23. Zisky z obchodu V obchode musí byť rovnováha. Predpokladajme, že PC /PW= 1 (1kg syra sa predá za 1 liter vína) • Ak domáce krajiny neobchodujú, môžu použiť jednu hodinu práce na výrobu 1/aLW = 1/2 liter vína. • Ak domáce krajiny obchodujú, môžu použiť jednu hodinu práce na výrobu 1/aLC = 1 kg syra, predať toto množstvo zahraničnej krajiny v bežnej cene na získanie 1 litra vína. • Ak zahraničné krajiny neobchodujú, môže použiť jednu hodinu práce na výrobu 1/a*LC = 1/6 kg syra. • Ak zahraničné krajiny obchodujú, môžu použiť jednu hodinu práce na výrobu 1/a*LW = 1/3 liter vína, predať toto množstvo domácej krajine v bežnej cene na získanie 1/3 kg syra.

24. Relatívne mzdy • Relatívne mzdy sú mzdy domácej krajiny vzhľadom na mzdy v zahraničnej krajine. • Rozdiely v produktivite určujú mzdové rozdiely v Ricardovom modely – krajiny s absolútnou výhodou v produkcii budú mať vyššiu mzdu v tomto odvetví

25. Relatívne mzdy • Predpokladáme, že Pc = $12/kg a PW = $12/L • Domáci pracovníci sa špecializujú na výrobu syra, ich hodinová mzda je (1/aLC)PC = (1/1)$12 = $12 • Zahraniční pracovníci sa špecializujú na výrobu vína, ich hodinová mzda je (1/a*LW)PW = (1/3)$12 = $4 • Relatívna mzda pracovníka je $12/$4 = 3

26. Produktivita a mzdy Ovplyvňujú nízke mzdy produktiviu? • V Ricardovom modely odrážajú relatívne mzdy produktivitu dvoch krajín. • Existujú argumenty, že krajiný s najnižšou mzdou majú rastúcu produktivitu a privádzajú krajiny s vysokou mzdou do cenovej nevýhody. • Avšak dôkazy uvádzajú, že nízke mzdy sú späté s nízkou produktivitou

27. Produktivita a mzdy

28. KONIEC 