Download
1 / 19
190 likes | 714 Views
FOLKÓR. Folklór. ( „folklore“ - vedomosti ľudu) je súbor kultúrnych javov realizovaný formami ústnej, hernej, tanečnej, dramatickej a hudobnospevnej komunikácie, realizovaný v mnohých variantoch. Folklór. nositeľom a rozširovateľom je kolektív, aj keď prvotným tvorcom bol jeden človek.
E N D
Folklór • („folklore“ - vedomosti ľudu) • je súbor kultúrnych javov realizovaný formami ústnej, hernej, tanečnej, dramatickej a hudobnospevnej komunikácie, realizovaný v mnohých variantoch.
Folklór • nositeľom a rozširovateľom je kolektív, aj keď prvotným tvorcom bol jeden človek. • podlieha kolektívnym normám jednotlivých skupín. • viazaný na realizáciu v konkrétnej situácii, predstavuje jednotu času, miesta a interpretácie . • v súčasnosti sa stretávame s pojmami folklorizmus a folklorizácia.
Folklór je možné rozdeliť do : • rodov • druhov • žánrov
Ľudový odev (kroj) • označuje sa tak odev dedinčanov, teda roľníkov, pastierov, ale aj remeselníkov. • Do 18. storočia si dedinský ľudia zhotovovali odev sami, a to z plátna, súkna, kožušiny a kože. • Muži zvyčajne spracúvali kože, ženy priadli, tkali, šili aj vyšívali.
Duchovná kultúra • túto kultúru v najširšom zmysle slova tvorí organizácia života v rodine i v spoločenstve, • ale najmä výročné, rodinné, pracovné a iné obyčaje, na aj vedomosti ľudu o prírode, o liečení chorôb a pod.
Ľudové obyčaje • sú súčasťou ľudovej duchovnej kultúry. Patria sem: a) zvyky- ustálene vzory správania.b) obrady- úkony, ktoré mali ovplyvniť osobný život a činnosť človeka.
Podľa obsahu a príležitosti rozoznávame obyčaje: • rodinné – spojené s narodením, svadbou a úmrtím • výročné – spojené so sviatkami, ako sú Vianoce a iné • pracovné – spojené s pracovnou činnosťou, ako sú dožinky • spoločenské – ktoré určujú, ako sa správať, napr. Pozdravy • právne – v minulosti nahrádzali písomné zákonníky
Umelecká kultúra • tvorí ju folklór a ľudové výtvarné umenie, ako majolika, drevené, rezbou zdobené náčinie a plastiky, maľba na skle, výšivky, čipky, kraslice, tkaniny. Folklór je medzinárodný odborný názov, ktorý vznikol v 19. stor. v Anglicku. • Patri sem: • 1.Slovesný folklór • 2.hudobný folklór • 3.ľudový tanec • 4.obradový folklór • 5.detský folklór • 6.zvyky a obyčaje • 7.zvykoslovné predmety
Slovesný folklór zahŕňa ľudovú prózu(rozprávky, povesti, legendy, rozprávania zo života), ľudovú poéziu(texty piesní, verše, vinše) a krátke slovesné útvary(hádanky, príslovia, porekadlá, pranostiky)
hudobný folklór • patrí sem ľudová hudba a pieseň, ľudové hudobné nástroje(dychové, strunové a iné).Ľudové piesne patria k najstarším umeleckým prejavom. Človek si spieval pri práci, v radosti i žiali. V slovenskom folklóre hovoríme o niekoľkých štýlových vrstvách ľudových piesní. Rozšírené sú piesne tzv. starej kultúry, kde zaraďujeme piesne(plačky, žatevné piesne a pod.), piesne roľníckej kultúry(trávnice), pastierskej kultúry, zbojnícke.
ľudový tanec • je na Slovensku veľmi bohatý. Tanec bol v minulosti často súčasťou pohanských kultových obradov alebo náboženských prejavov, ale i prostriedkom zábavy. Člení sa podľa rôznych kritérií: podľa oblastí a obcí(horehronský dupák rejdovský palicový tanec a pod.), podľa tanečníkov, a to na mužský(verbunky, hajdúchy), dievčenský(cipovička , karičky), párový a spoločný tanec(čardáš, krúcený) a napokon podľa spôsobu tanca(šuchom, vrtký, kresaný);
obradový folklór • mnohé z ľudových piesní sú súčasťou obradového folklóru. Patria sem mnohé vinše, verše, reči svadobného obradu, vianočné a novoročné koledy, fašiangové veselice, zaklínania popevky a podobne.
detský folklór • úzko súvisí s folklórom dospelých, no odlišuje sa od neho tematikou, funkciou aj slovníkom • . Tvoria ho riekanky, vyčítanky, hádanky, prekáračky, detské piesne a hry
zvyky a obyčaje • veľká časť zvykov a obyčajov má korene v predkresťanskom období. Z kresťanského obdobia pochádzajú obrady a zvyky uctievajúce bohov apoštolov, náboženský rituál a podobne. Zvyky a obyčaje sa viazali k životu a práci človeka. Preto hovoríme o zvykoch, ktoré sa podľa kalendára viazali k jarným, letným, jesenným prácam(k obdobiu letného a zimného slnovratu – zvyky na Luciu, Ondreja, vianočné koledy, vynášanie Moreny, tradícií a ohňov na sv. Jána, dožinkové slávnosti a pod.), ale aj o zvykoch, ktoré sú spojené s dôležitými medzníkmi v živote človeka(narodenie, svadba, úmrtie.)
zvykoslovné predmety • k rodinným a výročným zvykom sa viazali rôzne predmety. V nich sa spájali pohanské, kresťanské, slovanské i neslovanské tradície spolu s nadaním , vierou a fantáziou človeka. Ľudia si vytvárali rôzne masky, figuríny zvierat i nadprirodzených bytostí (fašiangy, koledy, Morena).
Zdroje: • http://sk.wikipedia.org/wiki/Folkl%C3%B3r • http://referaty.atlas.sk/vseobecne_humanitne/kultura_a_umenie/4895 • http://images.google.com/images?svnum=10&hl=sk&lr=&q=folklor&btnG=H%C4%BEada%C5%A5
Martina Staruchová • 4staruchova@gjh.sk
