METEORY

1. METEORY

2. MeteorVo všeobecnosti je to svetelný jav spôsobený vletom telesa do atmosféry Zeme. MeteoritMeteor, ktorý dopadne na Zem MeteoroidObjekt menší ako asteorid a väčší ako atóm alebo molekula, ktorý sa pohybuje v medziplanetárnom priestore. Meteorický oblakMeteory môžeme sledovať iba vtedy, ak sa kométa nachádza blízko priesečníku svojej dráhy s dráhou Zeme. Stretnutie Zeme s takýmto oblakom patrí medzi nezabudnuteľné zážitky. Pozorovatelia vidia stovky meteorov za minútu. Meteorický prúdMeteory takého roja pozorujeme niekoľko dní, frekvencia sa postupne znižuje. Radiant už nemá podobu bodu; pozorujeme, že meteory vyletujú z radiačnej plochy o priemere niekoľko stupňov. Meteorické vláknoNepatrné rozdiely v dráhových elementoch spôsobia, že sa oblak postupne rozptyľuje, až sa roztiahne pozdĺž celej obežnej dráhy. Roj pozorujeme každoročne, má veľmi ostré maximá a krátku dobu trvania. Prúd meteorovPrúd častíc pochádzajúcich z materského telesa (napríklad kométa alebo asteroid) pohybujúcich sa po identických dráhach.

3. Meteorické roje Každodenne na oblohe zažiari množstvo meteorov. Iba málo z nich je však sporadických. Väčšinou pozorujeme meteory patriace k určitému roju. Roje majú tvar prúdu častíc lemujúceho dráhu materskej kométy. Každý meteorický roj má rozdielnu frekvenciu meteorov tzv. ZHR. ZHR je závislá od toho, v ktorej časti prúdu častíc Zem pretína dráhu materskej kométy a tiež od periódy obehu materskej kométy. Dažde meteorov Dážď meteorov je úkaz, pri ktorom môžeme vidieť rádovo 103 meteorov za hodinu. Vzniká vtedy, keď Zem prechádza najhustejšou časťou prúdu častíc. Opakuje sa s istou periodicitou. Napríklad meteorický roj Leoníd vytvára meteorický dážď približne raz za 33 rokov. Meteorický rojMeteory pohybujúce sa po rovnobežných trajektóriách. Meteory určitého roja vyletujú z miesta na oblohe z jedného miesta zvaného radiant. Stopa meteoruMeteory v atmosfére zanechávajú stĺpec ionizovaného plynu. Intenzita a dĺžka trvania stopy závisí od geocentrickej rýchlosti a zloženia meteoru. U bolidov stopa môže trvať niekoľko minút.

4. Meteory Ak sa počas jasnej noci uprene pozeráme na oblohu, môžeme vidieť jasné záblesky svetla. Tieto záblesky sa nazývajú meteory. Meteory sú menšie častice medziplanetárnej hmoty, ktoré sa počas svojho obehu okolo Slnka stretli so Zemou. Ich prechodom cez zemskú atmosféru sa uvoľňuje energia a na oblohe pozorujeme jasný svetelný efekt. Klasifikácia meteorov Meteory klasifikujeme podľa zdroja ich pôvodu: Sporadické - Sledujeme ich počas celého roka. Ich frekvencia je 5-20 meteorov za hodinu a závisí od dennej a ročnej doby. Tieto zmeny spôsobuje skladanie vektora rýchlosti meteoroidu a vektora rýchlosti Zeme. Preto väčšina radiantov sporadických meteorov leží na tej polovici oblohy, ku ktorej smeruje pohyb Zeme okolo Slnka. Tento bod sa volá apex. Nachádza sa na ekliptike 90 stupňov pred Slnkom (ak zanedbáme výstrednosť dráhy Zeme) Zo zrážok asteroidov - Ak určíme presne dráhu takýchto telies, môžeme určiť aj ich príslušnosť k rodine asteroidov. Z komét - Kométy počas svojich ciest do vnútra Slnečnej sústavy stratia množstvo materiálu. Ak Zem prejde prúdom takýchto častíc, na oblohe pozorujeme meteorický roj.

5. Vznik meteoroidu do atmosfery Zem na svojej púti okolo Slnka každodenne stretáva niekoľko sto miliónov meteoroidov. Do atmosféry vnikajú rýchlosťou 12 až 72 km .s-1, podľa toho či Zem dobiehajú, alebo prichádzajú z protismeru (rýchlosť meteoroidu iba zriedkavo presahuje rýchlosť 42 km.s-1).Pri zrážkach s atómmi a molekulami atmosféry sa väčšina meteoroidov vyparí už v jej horných vrstvách. Hmotnejšie meteoroidy prenikajú hlbšie do atmosféry, pritom v nej rozbíjajú molekuly dusíka a kyslíka ako aj molekuly zo svojho povrchu a zanechávajú za sebou stopu v podobe stĺpca iónov. Elektróny v molekulách dusíka a kyslíka preskakujú na vyššie energetické hladiny a pri návrate na pôvodné hladiny rozdiel energií vyžiaria. Vo výškach 120 - 100 km sú zrážky medzi časticami atmosféry a meteoroidom častejšie. Stopa začína svietiť a my na oblohe vidíme meteor. (Meteoroid s hmotnosťou 0,25g pohybujúci sa rýchlosťou 60 km.s-1 vytvorí meteor 0m.)Dostatočne veľké telesá sa pri prelete atmosférou nestačia vypariť celé a zvyšok z nich dopadne na Zem. Predtým ich však atmosféra pribrzdí tak, že vo výške 20 km prestanú žiariť.Výnimočne veľké telesá atmosféra nepribrzdí a dopadnú na povrch Zeme svojou pôvodnou rýchlosťou. Pri dopade vybuchnú a utvárajú veľké krátery.

6. Meteoroidy Najmenšie telieska v slnečnej sústave s rozmermi od niekoľkých mikrometrov po balvany veľké desiatky metrov nazývame meteoroidy. Telieska sú rozptýlené v disku, ktorý nazývame meteoroidný komplex. Prejavuje sa niekoľkými spôsobmi: zodiakálne svetlo, meteory, meteorický prach, meteority a krátery na väčších telesách a priama detekcia meteoroidov na družiciach. Dobré pozorovacie podmienky sú nevyhnutné, aby sme mohli vidieť subtílny svetelný kužeľ nad obzorom s rovnakým sklonom ako ekliptika. Zodiakálne svetlo (zvieratníkové svetlo) je rozptýlená slnečná žiara odrazená od mikroskopických čiastočiek meteoroidného komplexu rozprestierajúceho sa v rovine ekliptiky ako tenký prstenec. Detektory na družiciach umožňujú merať hmotnosť a rýchlosť malých častíc a prebieha niekoľko experimentov zameraných na zachytenie častíc a ich dopravenie na Zem k podrobnejšiemu prieskumu. Mikrometeoroidy ohrozujú všetky zariadenia umiestnené do vesmíru a môžu poškodiť napríklad skafander kozmonauta, pretože kvôli veľkým rýchlostiam sú vysoko prierazné.

7. Meteoroidný komplex stráca hmotu nielen dopadmi na planéty a ich mesiace. Časť meteoroidov sa vyparí v blízkosti Slnka. Musí existovať zdroj nových meteoroidov, inak by sa vyčerpali v priebehu astronomicky krátkeho času. Jedným zo zdrojov sú vzájomné zrážky planétok. Ďalším výdatným prispievateľom sú kométy, ktoré pri každom priblížení k Slnku strácajú časť hmoty v podobe plynu a drobných zrniek prachu. Ak Zem kríži dráhu kométy, zachytáva veľké množstvo čiastočiek rozptýlených pozdĺž dráhy a pozorovateľ vidí každoročný meteorický roj. Rojové meteory zdanlivo vyletujú z jedného miesta na oblohe v dôsledku perspektívy, podobne ako sa nám zbiehajú rovné koľajnice na obzore. Mladé meteorické roje ešte nemajú rozptýlené častice pozdĺž celej dráhy, ale sú sústredené do samostatných zhustkov. Ak sa Zem stretne s takýmto zhlukom meteoroidov, môžeme na Zemi pozorovať jedno z najkrajších prírodných divadiel, meteorickú búrku.

8. koniec :) Zdroje:www.google.sk Lydka Škvarlová 05.A