Ing. Miroslav Púpala

1. Aktivita 8Príprava učebných textov v predmetoch základy elektrotechniky, rozvody elektrickej energie, využitie elektrickej energie, elektrické stroje a prístroje, elektrotechnické materiály pre učebný odbor elektromechanik. Ing. Miroslav Púpala Táto publikácia bola podporená zo zdrojov EÚ z ESF.

2. 5. Konštrukčné časti elektromechanických prístrojov Mechanizmus elektromechanického prístroja sa skladá z: - meracieho systému; - ukazovacieho zariadenia. Meracie prístroje rôznych meracích sústav majú niektoré konštrukčné časti rovnaké. a) Uloženie pohyblivej časti meracieho mechanizmu Požiadavky na uloženie: - dostatočná citlivosť meracieho prístroja; - presná vzájomná poloha pevnej a pohyblivej časti v pokoji aj pri pohybe otočnej časti. Môžeme použiť nasledujúce spôsoby uloženia: - v ložiskách - hrotové ložisko; - čapové ložisko. - v závesoch - jednoduchých; - dvojitých. Hrotové uloženie je najrozšírenejšie v starších typoch a používa sa v prístrojoch všetkých tried presnosti. Hroty hriadeľa sa môžu mechanickým nárazom ľahko poškodiť, preto si takéto uloženie vyžaduje starostlivé zaobchádzanie. Táto publikácia bola podporená zo zdrojov EÚ z ESF.

3. Čapové uloženie sa používa vtedy, ak je otočná časť ťažšia a keď sa vyžaduje zvýšená odolnosť voči otrasom. Toto uloženie je odolnejšie voči otrasom, trenie v ložiskách je však väčšie ako v hrotových ložiskách, preto prístroje s čapovými ložiskami merajú s menšou presnosťou. Jednoduchý záves sa používa vtedy, keď sa vyžaduje vyššia citlivosť. Je však chúlostivejší na manipuláciu pri prenášaní. Pred meraním vyžaduje nastavenie systému do vodorovnej polohy pomocou skrutiek. Vlákno sa pri pôsobení meranej veličiny tiež skrúca, čím zároveň vytvára direktívny moment. Dvojité závesové uloženienie je tak citlivé na polohu pri meraní. Je tiež odolnejší voči otrasom. Majú menšiu vlastnú spotrebu. Otočnú časť je potrebné zabezpečiť proti poškodeniu uloženia otočných častí. K tomuto účelu slúži aretácia, ktorá môže byť mechanická alebo elektrická. Táto publikácia bola podporená zo zdrojov EÚ z ESF.

4. b) Zariadenie na odčítanie meraných údajov Na odčítanie meraných údajov sa používajú: - ukazovacie zariadenie; - zapisovacie zariadenie. Ukazovacie zariadenie sa skladá z: - ukazovateľa; - číselníku. Ukazovateľ meracieho prístroja indikuje (ukazuje) polohu otočnej časti najčastejšie prostredníctvom ručičky. Ručička môže byť: - kopijovitá, alebo jazýčková, ktoré sú vhodné najmä v rozvádzačových prístrojoch - nožová, ktorá je vhodná pre presné prístroje. Číselník je časť, na ktorej je zobrazená stupnica a iné predpísané znaky a značky. Hlavnou časťou je stupnica, ktorá môže byť: - rovnomerná; - nerovnomerná. Táto publikácia bola podporená zo zdrojov EÚ z ESF.

5. Stretávame sa so špeciálnymi druhmi stupníc - nulou v strede stupnice – s potlačenou nulou - bezpečnostné Presnejšie meracie prístroje používajú stupnicu podloženú zrkadielkom, pri čom sa umožňuje odstrániť chybu pri meraní. Táto publikácia bola podporená zo zdrojov EÚ z ESF.

6. Ďalšie údaje a značky uvedené na číselníku bližšie charakterizujú merací prístroj. Nájdeme tu údaje o výrobcovi o určení prístroja o polohe prístroja pri meraní o triede presnosti o charakteru meranej veličiny o druhu meracieho systému a iné dôležité informácie Táto publikácia bola podporená zo zdrojov EÚ z ESF.

7. c) Tlmenie meracích prístrojov Tlmenie slúži na čo najrýchlejšie ustálenie otočnej časti s ručičkou a bez prekmitov na hodnote, ktorá prislúcha meranej veličine. Požiadavky na tlmenie: - nesmie byť malé, aby ručička neprekmitla okolo ustálenej výchylky; - nemôže byť ani veľké, aby čas ustálenia nebol príliš dlhý. Druhy tlmenia: - vzduchové môže byť krídelkové alebo piestové. Ako tlmiace médium sa používa vzduch. - kvapalinové pracuje na podobnom princípe ako piestové vzduchové tlmenie, lenže tlmiacim médiom je kvapalina, najčastejšie olej. - magnetické využíva sa pri ňom silové pôsobenie dvoch magnetických polí. Používa sa iba v takých sústavách, kde magnetické pole magnetu nevplýva na presnosť merania. Táto publikácia bola podporená zo zdrojov EÚ z ESF.

8. d) Zariadenie na vytvorenie direktívneho momentu Účelom zariadenia na vytvorenie direktívneho momentu je vrátiť otočnú časť systému do pôvodnej polohy, ak hodnota meranej veličiny klesne na nulu. Táto funkcia je zabezpečená prostredníctvom direktívneho (riadiaceho) momentu. Pri meraní otočná časť systému zaujme takú polohu, v ktorej sú moment systému a direktívny moment rovnako veľké MS = MD Direktívny moment je možné vytvoriť pomocou: - špirálovitou pružinou - je jedným koncom upevnená na oske otočnej časti, druhým koncom na niektorej pevnej časti meracieho prístroja. - obvykle dve pružiny pôsobia proti sebe, čím získame rovnomerný rast direktívnej sily s výchylkou a stabilnú nulovú polohu. - protizávažím - dvíha sa pri pohybe ručičky a má snahu vrátiť ju na pôvodne miesto. - vyžaduje presnú polohu prístroja pri prevádzke. - používa sa v niektorých rozvádzačových prístrojoch. Táto publikácia bola podporená zo zdrojov EÚ z ESF.

9. - skrúcaním vlákna - používa sa pri závesovom uložení otočnej časti. - skrúcané vlákno má snahu vrátiť sa pôvodného tvaru. Pred meraním kontrolujeme, či sa ručička nachádza v nulovej polohe, ktorú je možné nastaviť nastavovačom nulovej polohy. Jeho funkcia spočíva v otáčaní korekčnej skrutky s výstredne uloženým kolíkom. Tento kolík ovláda dvojramennú páku, na ktorej je upevnený koniec jednej direktívnej pružiny, čo umožňuje jej napnutie. Pohyb sa prenáša na osku ručičky, ktorá sa takto vychyľuje. Táto publikácia bola podporená zo zdrojov EÚ z ESF.